
V slovenskom daňovom systéme existuje niekoľko možností, ako si znížiť základ dane a tým aj výslednú daň z príjmu. Jednou z nich je uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (NČZD). Tento článok sa zameriava na to, ako sa táto nezdaniteľná časť uplatňuje, najmä v kontexte dôchodcov a zamestnancov.
V súvislosti so zdaňovaním príjmov zo závislej činnosti majú povinnosti nielen zamestnávatelia voči zamestnancom, ale aj zamestnanci voči zamestnávateľom. Ak si zamestnanec uplatňuje nárok na mesačnú nezdaniteľnú sumu základu dane a daňový bonus, podpíše na tento účel zamestnávateľovi vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „vyhlásenie“).
Na túto unikátnu nezdaniteľnú časť má nárok každý daňovník dane z príjmov fyzických osôb. To znamená, že nárok majú:
Pri dôchodcoch platí, že ak bol daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia (teda od 1. januára) poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia, dochádza ku kráteniu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
Ročná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je v roku 2025:
Prečítajte si tiež: Sprievodca podpisovaním zmlúv
Stretnete sa aj s čiastkou 479,48 eura, ktorá predstavuje mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.
Aby ste mohli nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka využiť, musíte vyplniť Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlásenie“).
Podpísaním vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka zabezpečíte, že váš zamestnávateľ bude nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (a prípadne aj daňový bonus, ak naň máte nárok) uplatňovať každý mesiac.
Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka môžete predložiť napríklad pri:
Formulár v listinnej alebo v elektronickej podobe je najlepšie zamestnávateľovi odovzdať už pri nástupe do práce. Od 1. januára 2020 bola zrušená povinnosť ho predkladať zamestnávateľovi každoročne. Zamestnanec je však povinný zamestnávateľovi oznámiť zmenu podmienok rozhodujúcich na priznanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala.
Prečítajte si tiež: Podpisovanie výpovede zamestnávateľom: Všetko, čo potrebujete vedieť.
Ak podnikáte a zároveň vykonávate prácu v zamestnaneckom pomere, môžete si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uplatňovať aj mesačne u svojho zamestnávateľa. Aj v prípade, že tak neurobíte, tak si ako SZČO sami po skončení zdaňovacieho obdobia podáte daňové priznanie, kde si uplatníte všetky nezdaniteľné časti základu dane a daňové bonusy pre fyzické osoby.
V súvislosti s podpísaným vyhlásením majú zamestnanci nasledovné dve oznamovacie povinnosti:
A. Zmeny rozhodujúcich skutočností je zamestnanec povinný splniť najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala (§ 36 ods. 7 ZDP). Zamestnávateľ zmenu poznamená na mzdovom liste zamestnanca a od nasledujúceho mesiaca mesačnú nezdaniteľnú sumu základu dane alebo daňový bonus prestane uplatňovať. Túto skutočnosť musí zamestnanec nahlásiť písomne.
B. Ak zamestnanec v priebehu roka zmení zamestnávateľa, u ktorého má predmetné vyhlásenie podpísané, je povinný túto skutočnosť potvrdiť svojím podpisom vo vyhlásení zamestnávateľovi, u ktorého si tento nárok dovtedy uplatňoval, a to z dôvodu, aby nedošlo k duplicitnému uplatneniu uvedených nárokov v jednom čase. Odhlasovaciu povinnosť má zamestnanec ku dňu, kedy táto skutočnosť nastala alebo nastane. Týmto dňom by mal byť prvý deň kalendárneho mesiaca, od ktorého si bude tieto sumy uplatňovať u iného zamestnávateľa.
Pokiaľ omylom podpíšete vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka u dvoch a viacerých zamestnávateľov naraz, znamená to, že u jedného zamestnávateľa je mesačná daňová povinnosť stanovená správne. U ostatných je vaša mesačná daňová povinnosť kvôli nesprávnemu uplatneniu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a ďalších zvýhodnení na dani nižšia, než by mala byť, pretože došlo k ich dvojitému (či viacnásobnému) uplatneniu.
Prečítajte si tiež: Ako Správne Uzavrieť Mandátnu Zmluvu Konateľa?
Akonáhle problém zistíte, hneď o svojom pochybení informujte vášho zamestnávateľa, u ktorého ste podpísali vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka neoprávnene (teda u toho, u ktorého ste vyhlásenie podpísali neskôr).
Príklad 1: Zamestnanec si mesačne uplatňuje NČZD na daňovníka. Predložil rozhodnutie zo Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku od 10. júna 2025. Vzhľadom k tomu, že zamestnancovi bol starobný dôchodok priznaný v priebehu bežného zdaňovacieho obdobia, za toto obdobie má nárok na uplatnenie NČZD za celý kalendárny rok, tzn. aj za mesiace 07-12/2025.
Príklad 2: Zamestnancovi bol spätne k 24.12.2024 priznaný starobný dôchodok, čo však zamestnanec oznámil zamestnávateľovi až v máji 2025. Ak bol zamestnanec poberateľom starobného dôchodku k 1.1.2025 (resp. mu bol spätne priznaný k 24.12.2024), v roku 2025 nemá nárok na mesačné uplatňovanie na NČZD na daňovníka. Zamestnanec má povinnosť oznámiť zmenu skutočnosti - spätné priznanie starobného dôchodku - jej zapísaním vo Vyhlásení. Ak mal podpísané tlačivo Vyhlásenie, čím si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka mesačne a zamestnávateľ ju uplatnil pri zdanení príjmu za mesiace 1-4/2025 po oznámení zmeny zamestnávateľ vykoná opravu výšky preddavkov na daň za uvedené mesiace bežného kalendárneho roka.
Okrem základnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka môžete základ dane znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane:
Ktorákoľvek fyzická osoba si môže občas čosi privyrobiť. Problém nastáva pri zdaňovaní týchto príležitostných príjmov. Finančná správa totiž pred niekoľkými dňami zverejnila informačný materiál “Zdaňovanie príležitostných príjmov”. Podľa neho je príležitostný príjem od dane oslobodený, len ak je dosiahnutý bez zmluvy resp. akéhokoľvek dokladu či vzťahu. Príjem dosiahnutý na základe zmluvného vzťahu nespĺňa definíciu príležitostného príjmu v zákone o dani z príjmov.