
Dočasná práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec alebo živnostník nemôže vykonávať svoju prácu zo zdravotných dôvodov. V takomto prípade prichádza na rad systém nemocenského poistenia, ktorý zabezpečuje finančnú podporu vo forme nemocenských dávok. Výpočet týchto dávok je komplexný a závisí od mnohých faktorov, ako je denný vymeriavací základ (DVZ), rozhodujúce obdobie a typ poistenca. Cieľom tohto článku je poskytnúť podrobný prehľad o výpočte nemocenských dávok na Slovensku, s dôrazom na aktuálne právne predpisy a praktické príklady.
Systém nemocenského poistenia na Slovensku slúži na zabezpečenie príjmu pre poistencov počas obdobia, kedy sú práceneschopní. Táto podpora je realizovaná prostredníctvom nemocenských dávok, ktorých výška sa odvíja od individuálneho denného vymeriavacieho základu (DVZ) poistenca. Je preto dôležité porozumieť princípom výpočtu DVZ, aby ste si vedeli preveriť správnosť vyplácaných dávok a pripraviť sa na prípadné finančné zabezpečenie počas PN.
Nárok na nemocenské dávky má zamestnanec a povinne nemocensky poistená osoba (napr. SZČO), ak boli uznaní za dočasne práceneschopných z dôvodu choroby alebo úrazu, alebo ak im bolo nariadené karanténne opatrenie. Podmienkou pre obe skupiny je, aby boli v posledných dvoch rokoch pred vznikom PN nemocensky poistení aspoň 270 dní.
Pre správny výpočet DVZ je kľúčové určiť tzv. rozhodujúce obdobie. Toto obdobie sa zisťuje ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak dôvod vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.
U zamestnancov je rozhodujúce obdobie zvyčajne kalendárny rok, ktorý predchádza roku, v ktorom vznikla PN. Ak však nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní pred vznikom PN (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia. Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom PN zaniklo (napríklad z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia.
Prečítajte si tiež: Ako získať podporu z ÚPSVaR
U povinne nemocensky poistenej SZČO sa ošetrovné, resp. nemocenské začína poskytovať v deň vzniku jej povinného nemocenského poistenia (netýka sa vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Ak SZČO nemala v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, výška ošetrovného, resp. nemocenského sa určí z pravdepodobného DVZ.
Pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu platí špecifická podmienka: v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého si uplatňuje nárok na ošetrovné, musí dosiahnuť aspoň 270 kalendárnych dní nemocenského poistenia. Ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba nemala v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, výška nemocenskej dávky sa určí z pravdepodobného DVZ.
Samotný výpočet DVZ je relatívne jednoduchý:
Vymeriavací základ je súčet príjmov, z ktorých bolo zaplatené poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období. Do úvahy sa berú hrubé mzdy, príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti a iné príjmy, z ktorých sa platí nemocenské poistenie.
Počet kalendárnych dní v rozhodujúcom období sa znižuje o dni, počas ktorých poistenec nebol povinný platiť poistné na nemocenské poistenie (napr. PN, OČR, materská dovolenka) a obdobia prerušenia poistenia. Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.
Prečítajte si tiež: Možnosti pre rodičov: Príspevok a nezamestnanosť
Vypočítaný DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor.
V niektorých prípadoch, keď nie je možné určiť DVZ z reálneho príjmu, sa používa pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ).
Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie ošetrovného, resp. nemocenského. Súčasne však platí, že pravdepodobný DVZ je najviac jedna tridsatina aktuálne platného minimálneho základu.
Zákon o sociálnom poistení stanovuje maximálny DVZ, ktorý sa používa pri výpočte nemocenských dávok. DVZ nemôže byť vyšší ako DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať materské.
Výška nemocenských dávok závisí od DVZ a od toho, či ide o zamestnanca alebo SZČO.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre predčasný dôchodok a podporu
Pre lepšie pochopenie si ukážeme niekoľko praktických príkladov výpočtu DVZ:
Zamestnanec mesačne zarába 950 eur, pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila.
DVZ sa vypočíta: 950 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 11400 / 365 dní = 31,2329 eur.
Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% z DVZ a od 4. do 10. dňa PN 55% z DVZ. Od 11. dňa mu Sociálna poisťovňa bude vyplácať 55% z DVZ.
Zamestnanec mesačne zarába 950 eur, pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.
DVZ sa vypočíta: 950 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 11400 / (365 dní - 35 dní) = 34,5455 eur.
Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% z DVZ a od 4. do 10. dňa PN 55% z DVZ. Od 11. dňa mu Sociálna poisťovňa bude vyplácať 55% z DVZ.
Zamestnanec mesačne zarába 2500 eur, pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila.
DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur. Maximálna suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. DVZ bude 74,4987 eur.
Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% z DVZ a od 4. do 10. dňa PN 55% z DVZ. Od 11. dňa mu Sociálna poisťovňa bude vyplácať 55% z DVZ.
Je dôležité sledovať zmeny v legislatíve, ktoré môžu ovplyvniť výpočet DVZ a výšku nemocenských dávok.
Od 1. januára 2024 platí povinnosť pre všetkých lekárov vystavovať tzv. ePN (elektronickú práceneschopnosť). Ide o elektronický záznam v Elektronickej zdravotnej knižke občana, ktorá je vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). ePN nahrádza papierovú formu PN, ktorú už zamestnanci nemusia doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa po prijatí ePN informuje zamestnanca aj jeho zamestnávateľa.
Aj pri ePN má zamestnanec určité povinnosti:
Zamestnávateľ má pri ePN nasledovné povinnosti:
Program Prolmy je softvér, ktorý uľahčuje spracovanie miezd a výpočet odvodov. Pri výpočte DVZ je dôležité, aby bol program správne nastavený a aktualizovaný.
Pravidelne aktualizujte program Prolmy, aby ste mali k dispozícii najnovšie legislatívne zmeny a opravy chýb.
Ak máte problémy s výpočtom DVZ v programe Prolmy, skontrolujte nasledujúce:
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
Ak poistenec si nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená), táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila).
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe.
Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.
Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.
tags: #podpora #priemer #nemocenske #vypocet