Zánik pohľadávky ex lege: Podmienky a súvislosti

Úvod

V slovenskom právnom systéme existuje množstvo spôsobov, akými môže pohľadávka zaniknúť. Jedným z nich je zánik pohľadávky ex lege, teda zo zákona. Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých pohľadávka zaniká ex lege, a na súvisiace právne aspekty. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike pre široké spektrum čitateľov, od študentov práva až po odborníkov z praxe.

Postúpenie pohľadávky a jeho obmedzenia

Občiansky zákonník upravuje prevod práva zo záväzkového právneho vzťahu, konkrétne postúpenie pohľadávky, v ustanoveniach § 524 - 530. Zákon však stanovuje určité obmedzenia pri aplikácii princípu všeobecnej prevoditeľnosti práva zo záväzkových vzťahov v § 525. Podľa tohto ustanovenia nemožno postúpiť pohľadávku, ktorá:

• zaniká najneskôr smrťou veriteľa,
• ktorej obsah by sa zmenil zmenou veriteľa,
• ktorá nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia,
• postúpenie ktorej odporuje dohode veriteľa a dlžníka.

Z uvedeného vyplýva, že predmetom postúpenia nemôže byť pohľadávka, ktorej charakter vylučuje zmenu v osobe veriteľa. Peňažná pohľadávka voči dlžníkovi však nie je spojená s osobou pôvodného veriteľa, keď zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na jej obsah. Zo zmluvy o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti je zdravotná poisťovňa v postavení dlžníka a zdravotnícke zariadenie v postavení veriteľa, ktorému nič nebráni, aby svoju pohľadávku postúpil novému veriteľovi, ktorým môže byť aj iný subjekt než zdravotnícke zariadenie.

Zánik pohľadávky započítaním

Generálna úprava započítania pohľadávok je uvedená v § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomnú pohľadávku, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov vykoná voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. To znamená, že tak dlžník, ako aj veriteľ sú si navzájom v postavení veriteľa a dlžníka zároveň. Keď je započítanie účinné, pohľadávka, ktorá sa vymáha, zaniká. Pokiaľ v exekučnom konaní oprávnený súhlasí a potvrdí, že uznáva pohľadávku, alebo keď súd posudzuje námietku ako dôvodnú, tak súd musí exekúciu ex lege zastaviť. Avšak, na to, aby došlo k stretu pohľadávok, musí byť urobený započítací prejav aspoň jedného z účastníkov. Je to úkon, ktorý započítanie nasmeruje voči druhej strane. Samozrejme, nižšia suma prekrýva vyššiu, lebo len do tejto sumy môže pohľadávka zaniknúť. Nestačí len to, ak sa dlžník preukáže listom, v ktorom je uvedené, kedy oznámil oprávnenému, že započítava pohľadávku.

Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka, t. j. že ide o záväzky medzi tými istými subjektmi. V základnom konaní v prípade, ak ten, kto má vyššiu pohľadávku, nebude požadovať plnenie, ktorým prevyšuje započítanú časť, sa takýto úkon považuje za formu obrany. V exekučnom konaní sa môže preukázať, že povinný má započítania schopnú pohľadávku voči oprávnenému - judikovanú alebo nerozporovanú. Ak sa potom pohľadávka povinného judikuje právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a povinný vznesie účinne kompenzačnú námietku, exekúcia sa zastaví. Ale do doby, kým nie je rozhodnuté právoplatne a vykonateľne, pohľadávka povinného nie je splatnou podľa § 581, odsek 1 Občianskeho zákonníka. Keď započítací prejav vykonal až po podaní návrhu na exekúciu a o exekúcii sa dozvedel až po doručení upovedomenia, aj toto súd akceptuje. Úkon započítania jednej alebo druhej strany je ten, na ktorom zánik pohľadávky stojí. Ak žalovaný v štádiu živého základného konania vzniesol námietku započítania ohľadom určitej pohľadávky, súd sa ňou musí bezvýhradne zaoberať. Ak však súd v základnom konaní z akéhokoľvek dôvodu zistí, že pohľadávka žalovaného nie je započítateľná, tak vyhovie žalobe žalobcu - ak je dôvodná - a tá sa stane exekučným titulom.

Prečítajte si tiež: Zánik započítanej pohľadávky

Záložné právo a exekúcia

Slovenský právny poriadok rieši hroziaci stret existujúceho záložného práva na majetku a prebiehajúceho exekučného konania voči záložcovi v základnej rovine hneď v dvoch právnych predpisoch totožne (§ 151h ods. 6 OZ a § 61a ods. 2 EP).

V teórii, ani v aplikačnej praxi nie je úplne a jednoznačne uzavretá diskusia k výkladu termínu „vedenie exekúcie na záloh“. Na jednej strane (aplikujúc gramatický výklad) pod vedením exekúcie možno rozumieť vykonávanie akýchkoľvek procesných úkonov voči zálohu, na strane druhej (aplikujúc výklad logický a reštriktívny) možno pod vedením exekúcie rozumieť vykonávanie procesných úkonov exekútora, smerujúcich k vykonaniu exekúcie v pravom zmysle slova (t. j. podľa ustanovení o mobiliárnej exekúcii. alebo k dosiahnutiu výťažku zákonom stanoveným úkonom tretej osoby, platiteľ mzdy alebo iného príjmu pri exekúcii zrážkami zo mzdy a iných príjmov; banka pri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke; dlžník povinného pri exekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky (a analogicky aj pri exekúcii postihnutím iných majetkových práv v prípade postupu podľa ustanovení o prikázaní pohľadávky).

Treba konštatovať, že § 151h ods. 6 OZ a § 61a ods. 2 EP znemožňujú vykonanie exekúcie na uvedený majetok bez predchádzajúceho alternatívneho splnenia predpokladu postavenia oprávneného ako záložného veriteľa (resp. jedného zo záložných veriteľov), alebo existencie súhlasu záložného veriteľa (v prípade plurality záložných veriteľov za súhlasu všetkých osôb v tomto postavení). Trvanie na súhlase všetkých záložných veriteľov je úplne logické a legitímne. Každému zo záložných veriteľov patrí právo zabrániť exekučnému predaju zálohu v prospech osoby odlišnej od záložného veriteľa tým, že vyjadrí svoj nesúhlas.

Navyše, ak ide o pluralitu záložných veriteľov, aj v prípade splnenia niektorej z uvedených alternatívnych podmienok musí realizujúci záložný veriteľ, ktorý nie je prednostným záložným veriteľom, rešpektovať povinnosti a obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka (napríklad notifikačnú povinnosť vo vzťahu k skorším záložným veriteľom, ich možnosť zastaviť ho včasným vyhlásením o realizácii vlastného záložného práva, povinnosť prijať splnenie pohľadávky iným záložným veriteľom).

Mzda a iný príjem povinného nie sú prevoditeľné. Považujeme ich preto za nespôsobilé na zabezpečenie záväzku fyzickej osoby formou záložného práva, ale len dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ alebo § 20 zákona č. 311/2001 Z. z. Pokiaľ ide o pohľadávku povinného z účtu v banke a inú peňažnú pohľadávku povinného, tieto, samozrejme, sú spôsobilým predmetom záložného práva. Najčastejšie sa týmto majetkom záložného dlžníka zabezpečujú úvery, resp. iné záväzky vyšších hodnôt, kedy výška zabezpečovanej pohľadávky rádovo prevyšuje priemerný disponibilný zostatok na účte, alebo jednotlivé iné peňažné pohľadávky záložcu.

Prečítajte si tiež: Ako prihlásiť podmienenú pohľadávku do konkurzu?

Ak zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávke z účtu, inej formy vkladu alebo k pohľadávke z úveru uzavreli osobitne stanovené subjekty (§ 151me ods. 8 OZ), platia pre záložnoprávny vzťah osobitosti uvedené v § 151me ods. 9 OZ.

Pokiaľ ide o hnuteľné veci, nehnuteľnosti a podnik povinného, treba konštatovať, že v prípade existencie záložného práva na tomto majetku povinného platí bez ďalšieho to, čo bolo uvedené vo všeobecnosti, t. j. exekučne postihnúť tento majetok je možné len za alternatívneho splnenia zákonných podmienok. Je vhodné zdôrazniť, že realizovateľnosť exekúcie predajom podniku je interferovaná záložným právom jedine vtedy, ak je predmetom záložného práva samotný podnik. Prípadná existencia záložného práva len na niektorých zložkách podniku (napr. na strojoch, zásobách, pohľadávkach) existenciu záložného práva na jednotlivých zložkách podniku.

Predmetom záložného práva môžu byť aj cenné papiere povinného. Záložné právo v tomto prípade vzniká registráciou v registri záložných práv, vedenom centrálnym depozitárom cenných papierov. Opomenúť skutočnosť, že v zmysle § 51 ods. 3 zákona o cenných papieroch záložné právo sa po dobu trvania zmluvného záložného práva k cennému papieru vzťahuje aj na výnosy zo založeného cenného papiera. To, v prípade existencie záložného práva, spôsobuje podmienenú exekvovateľnosť aj možných výnosov. Možné výnosy z cenného papiera sú exekvovateľné podľa predpisov o prikázaní inej peňažnej pohľadávky.

Existujúce záložné právo núti záložcu zachovať platobnú disciplínu pri plnení záväzku (zabezpečovacia funkcia), a v prípade nesplnenia povinnosti riadne a včas „rezervuje“ záloh pre záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky stanoveným spôsobom (uhradzovacia funkcia). Právna úprava záložného práva - celkom oprávnene - zvýhodňuje záložného veriteľa oproti veriteľom, ktorí svoju pohľadávku záložným právom nezabezpečili, a spomedzi záložných veriteľov zvýhodňuje toho, ktorého záložné právo je v lepšom poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky (t. j. vzniklo skôr, ako ostatné záložné práva).

Otázka možného stretu záložného práva a exekúcie na záloh je upravená spôsobom, ktorý nezáložného veriteľa vydáva úplne napospas záložnému veriteľovi (záložným veriteľom). Všeobecne, samozrejme, platí to, čo bolo uvedené v predošlom odseku. Nie je dôvod nechrániť viac veriteľa, ktorý bol a je pri ochrane svojho práva „ostražitejší“ (to znamená, že primäl dlžníka alebo tretiu osobu k uzavretiu záložnej zmluvy) viac, ako veriteľa, ktorý pre uspokojenie svojho práva urobil „len“ to, že ho bránil na súde.

Prečítajte si tiež: Zabezpečenie pohľadávky v nižšej sume

Ručenie a jeho zánik

Ručenie je spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorého podstata spočíva v tom, že ručiteľ sa veriteľovi zaviaže, že mu uhradí určitý záväzok, napríklad vráti poskytnutú pôžičku, pokiaľ tento záväzok nebude riadne splnený dlžníkom. Ručenie ako zabezpečovací inštitút sa však už v praxi bánk vyskytuje zriedkavejšie ako v minulosti, nakoľko bonitný ručiteľ (t. j. taký, ktorý má majetok, ktorý by mohol byť exekvovaný) spravidla sám žiada o poskytnutie úveru a preto nie je ochotný ručiť inému subjektu. Pozor, tvrdenia ručiteľov v tomto štádiu o tom, že ich dlžník uviedol do omylu, keďže im tvrdil, že dlh určite splní, alebo tvrdenia o tom, že od veriteľa predsa neobdržali žiadne protiplnenie, ktoré obdržal dlžník, či poukazovanie na to, že dlžník disponuje majetkom, z ktorého by mohol svoj záväzok splniť on alebo napríklad tvrdenia ručiteľa o tom, že záväzok bol zabezpečený aj inými prostriedkami (napríklad záložným právom) spravidla už nemajú žiadnu váhu. Zároveň treba dodať, že veriteľ môže odporovať aj právnym úkonom ručiteľa, teda domáhať sa, aby súd určil, že právne úkony ručiteľa, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči veriteľovi právne neúčinné!

Na záväzok ručiteľa voči veriteľovi nemá v zásade žiadny vplyv smrť dlžníka. Častou je však argumentácia ručiteľov ako procesná obrana v rámci súdnych konaní iniciovaných veriteľom proti ručiteľovi, v tom smere, že pokiaľ dediči dlžníka zodpovedajú za jeho dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, možno z toho vyvodiť aj obmedzenú zodpovednosť ručiteľa za dlh zomretého dlžníka do výšky úmernej zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa, ale tiež aj argumentácia ručiteľov, že pokiaľ dlžník zomrel a dedič nezodpovedá za dlhy poručiteľa pre jeho nemajetnosť, dochádza k zániku dlhu a zániku ručiteľského záväzku. Ručitelia sa tiež v prípade smrti dlžníka zvyknú brániť splneniu svojej povinnosti s argumentom o nemožnosti následného vymoženia náhrady za plnenie, ktoré by veriteľovi poskytli, od dedičov dlžníka.

Podľa ustanovenia § 546 ObčZ berie na seba ručiteľ voči veriteľovi povinnosť, že uspokojí pohľadávku ak ju neuspokojí dlžník. Pritom nezáleží na tom, prečo dlžník nemôže či nechce plniť, nakoľko podmienkou povinnosti ručiteľa splniť dlh je len to, že ho dlžník nesplnil, napriek tomu, že bol na to veriteľom písomne vyzvaný § 548 ods. 1 ObčZ. Nie je teda rozhodujúce, či a v akom rozsahu môže ručiteľ vymôcť od dlžníka náhradu za plnenie, ktoré veriteľovi za neho poskytol, nakoľko ustanovenie § 550 ObčZ stanovuje len toľko, že ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. Povinnosť ručiteľa má akcesorickú povahu. Túto akcesoritu však treba chápať, ako to vyplýva aj z ustanovenia § 548 ods. 2 ObčZ, len vo vzťahu k pohľadávke (ručiteľ môže rovnako ako dlžník namietať napríklad, že pohľadávka je premlčaná, že povinnosť plniť zanikla a podobne), nie však vo vzťahu k osobe dlžníka. Ak nezaniká teda smrťou dlžníka, okrem prípadu uvedeného v ustanovení § 579 ObčZ, povinnosť plniť, potom nemôže zaniknúť ani záväzok ručiteľa. Na tom nemôže nič zmeniť ani ustanovenie § 470 ObčZ, nakoľko toto ustanovenie upravuje len zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa a nie prechod dlhov na nich. Nemožno preto z neho vyvodiť ani to, že smrťou dlžníka zanikajú jeho dlhy, pokiaľ nie sú kryté aktívami a ani to, že sa vzťahuje aj na iné osoby než dedičov dlžníka.

Ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi. Tým, že ručiteľ splní veriteľovi dlžníkov dlh, zaniká právo veriteľa domáhať sa ďalej úhrady tejto pohľadávky, a to nielen voči dlžníkovi, ale (prípadne) aj voči ďalším osobám, ktoré túto pohľadávku svojím majetkom zabezpečovali. Inak povedané, zaniká tým veriteľova pohľadávka voči dlžníkovi. Od iných spôsobov prechodu alebo prevodu pohľadávky sa zákonná cesia veriteľových práv na ručiteľa, založená tým, že ručiteľ uspokojí veriteľovu pohľadávku namiesto dlžníka, líši práve tým, že pohľadávka pôvodného (priameho) veriteľa týmto uspokojením zaniká (inak by sa ručiteľ svojho záväzku plniť nezbavil a k zákonnej cesii predpokladanej ustanovením § 308 ObchZ by nedošlo).

V súvislosti s ručením a manželstvom vznikajú otázniky hlavne pri problematike prevzatia ručiteľského záväzku jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela. Súdy zaujali k danej problematike taký názor, že podpisom ručiteľského záväzku jedným z manželov vzniká tento záväzok iba tomuto jedinému manželovi a veriteľ v prípade, že dlžník pohľadávku neuspokojil, hoci bol na to vyzvaný, môže sa domáhať jej splnenia na ručiteľovi. Nemôže sa však domáhať splnenia voči ručiteľovej manželke, a to ani v tom prípade, keby táto bola dala na prevzatie ručiteľského záväzku súhlas. Prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je teda právnym úkonom, ktorý by bolo možno charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne. Týmto úkonom sa totiž nezakladajú druhému manželovi žiadne práva ani povinnosti.

Ukončenie niektorých exekučných konaní (ZoUNEK)

Zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoUNEK) začal platiť od 1. januára 2020. Tento zákon sa týka exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (tzv. staré exekúcie).

Zastavenie starých exekúcií

Zastavenie starých exekúcií podľa ustanovení ZoUNEK (§ 2 ods. 1) sa dotkne dvoch veľkých skupín starých exekúcií. Prvá skupina sú staré exekúcie, ktoré sa zastavujú priamo nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, t. j. dňa 1. januára 2020. Ide o najstaršie exekúcie, ktoré trvajú (§ 3) k nadobudnutiu účinnosti ZoUNEK viac ako päť rokov (t. j. ku dňu nadobudnutia účinnosti ZoUNEK, teda k 1.1.2020 uplynula rozhodná doba piatich rokov plynúca odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a v posledných 18tich mesiacoch - v období od 1.6.2018 do 31.12.2019 - nebol dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur), ak nejde o výnimky zo zastavenia starých exekúcií (t. j. nejde o absolútnu výnimku podľa § 2 ods. 2 alebo o relatívnu výnimku, v ktorej sa rozhodná doba piatich rokov predlžuje o 12 mesiacov podľa § 4).

Druhá skupina starých exekúcií bude zastavená (zo zákona), ak po účinnosti ZoUNEK nastanú podmienky uvedené v § 2 ods. 1 ZoUNEK. Pôjde o tie staré exekúcie, v ktorých po účinnosti ZoUNEK nastane niektorá zo skutočností predpokladaná v § 2 ods. 1, t. j. v ktorých po účinnosti ZoUNEK uplynie rozhodná doba piatich rokov alebo v ktorých po účinnosti ZoUNEK oprávnený alebo povinný zanikne bez právneho nástupcu, oprávnený podá návrh na zastavenie starej exekúcie, alebo dôjde k vyhláseniu konkurzu, reštrukturalizácie alebo oddlženia, ak nepôjde v týchto prípadoch o niektorú z výnimiek zo zastavenia starých exekúcií. V týchto prípadoch platí, že dôvod pre zastavenie starej exekúcie musí nastať po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK (zákaz retroaktivity), teda v prípade, ak napríklad došlo k vyhláseniu konkurzu pred účinnosťou ZoUNEK a nejde o takú starú exekúciu, ktorá by bola zastavená z dôvodu uplynutia rozhodnej doby piatich rokov, takáto stará exekúcia podlieha režimu zastavenia podľa ustanovení Exekučného poriadku.

Kumulácia dôvodov na zastavenie exekúcie

V prípade kumulácie dôvodov na zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK je potrebné vychádzať z tej skutočnosti, že k zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, ak nejde o absolútnu alebo relatívnu výnimku, dochádza priamo zo zákona, t. j. vznikom dôvodu predpokladaného ZoUNEK. Preto sa stará exekúcia zastavuje len na základe toho dôvodu, ktorý nastal ako prvý, t. j. ak dôjde k vyhláseniu konkurzu ku dňu 2.1.2020 a dňa 5.1.2020 uplynula rozhodná doba piatich rokov a nejde o niektorú z výnimiek zastavenia starej exekúcie, stará exekúcia má byť zastavená, resp. sa zastavuje ex lege dňa 2.1.2020 z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. d) ZoUNEK, pretože tento dôvod nastal v tomto prípade skôr, ako uplynutie rozhodnej doby piatich rokov.

V prípade kumulácie dôvodov pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK a Exekučného poriadku je potrebné skúmať okamih, kedy nastala okolnosť odôvodňujúca zastavenie starej exekúcie. Po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK je teda nutné v každom exekučnom prípade skúmať, či nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege na základe ustanovení ZoUNEK, pretože tento zákon je vo vzťahu k Exekučnému poriadku zákonom lex specialis, ak nejde o prípad, kedy je povinným podaný návrh na zastavenie exekúcie.

Predĺženie rozhodnej doby

ZoUNEK upravuje možnosť predĺženia rozhodnej doby piatich rokov v ustanovených prípadoch, pričom je potrebné zdôrazniť, že táto relatívna výnimka je spojená výlučne len s dôvodom zastavenia starej exekúcie spočívajúcim v uplynutí rozhodnej doby piatich rokov, t. j. s § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Ide o relatívne výnimky zo zastavenia starých exekúcií, pri ktorých uplynula rozhodná doba, avšak existuje tu niektorá zo skutočností odôvodňujúca jej predĺženie (§ 4). Relatívna výnimka znamená, že rozhodná doba, po uplynutí ktorej by na túto starú exekúciu dopadal § 2 ods. 1 písm. a), sa predlžuje (o dobu podľa § 4).

Dosiahnutý výťažok

Dosiahnutým výťažkom v zmysle § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK je potrebné rozumieť plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia, t. j. to, čo vymohol súdny exekútor svojou exekučnou činnosťou podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. Presnejšie povedané, dosiahnutým výťažkom je to, čo by podliehalo pravidlám rozdeľovania podľa § 46 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017. Domnievame sa, že plnenia, ktoré boli poskytnuté povinným alebo tretími osobami, ktoré za zaplatenie dlhu zodpovedajú (ručiteľ, príp. záložný dlžník), mimo exekučného konania (napr. priamo oprávnenému), nemožno považovať za dosiahnutý výťažok.

tags: #pohľadávka #zaniká #ex #lege #podmienky