Dedičstvo, Vydedenie a Dedičská Nespôsobilosť: Komplexný Prieskum Dedičského Práva

Dedičské právo je oblasť, ktorá sa dotýka každého z nás, či už priamo alebo nepriamo. Smrť blízkej osoby prináša so sebou nielen smútok, ale aj otázky týkajúce sa majetku a dedičstva. Slovenský právny poriadok, konkrétne Občiansky zákonník, upravuje proces dedenia, ktorý sa začína smrťou poručiteľa.

Dedičstvo nezahŕňa len majetok, ale aj dlhy poručiteľa, ktoré prechádzajú na dedičov v rozsahu, v akom dedičstvo nadobudli. Je dôležité neprevziať majetok bez právnej istoty, najmä ak je dedičstvo tvorené nehnuteľnosťami, starými pôžičkami, spoluvlastníckymi podielmi alebo podielmi v obchodných spoločnostiach. Dedičské konanie je špecifické konanie, ktoré sa vedie mimosúdne pred notárom povereným ako súdnym komisárom. Po ukončení konania je potrebné podať návrh na zápis do katastra, ktorý podáva spravidla notár, prípadne dedič (alebo advokát v jeho mene), pričom priloží osvedčenie o dedičstve a geometrický plán (ak sa mení výmera parcely). Obchodný podiel je tiež predmetom dedenia, ale spoločenská zmluva môže dedenie vylúčiť alebo podmieniť súhlasom valného zhromaždenia. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) zaniká smrťou jedného z manželov.

Dedenie zo Zákona a zo Závetu

Slovenský právny poriadok upravuje dedenie v Občianskom zákonníku, najmä v § 460 a nasl. Pozná dedenie zo zákona a dedenie zo závetu. Dedenie zo zákona sa uplatní vtedy, ak poručiteľ nezanechal závet alebo ak závet neobsahuje všetky zložky dedičstva. Práva dedičov sa v tomto prípade odvodzujú od ich zákonom určeného postavenia v dedičských skupinách.

Dedičské Skupiny

Zákon rozoznáva pri dedení 4 dedičské skupiny. Najskôr dedia najbližší, až potom vzdialenejší príbuzní.

1. Prvá dedičská skupina: Dedia deti a manžel poručiteľa, každý rovným dielom. Ak nededí niektoré dieťa, zákon povoláva na jeho miesto jeho potomkov. Pre výšku dedičského podielu každého z nich je rozhodujúci celkový počet dedičov. K dedeniu sú povolané všetky deti poručiteľa bez ohľadu na to, či sa narodili v manželstve alebo mimo neho. Čiže ak je zapísané dieťa v rodnom liste, tak nemusí preukazovať nič, keďže deti či manželské alebo nemanželské dedia rovnako.
2. Druhá dedičská skupina: Ak niet potomkov, dedí manžel, rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň 1 rok pred smrťou a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva. Ak poručiteľ zanechal len manžela, dedí tento celé dedičstvo. To isté platí v prípade, že po poručiteľovi dedí len jeden z rodičov. Ak nededí ani manžel a ani rodičia poručiteľa, spolužijúce osoby dedia v tretej skupine a nie v druhej skupine.
3. Tretia dedičská skupina: V tejto skupine dedia súrodenci a spolu s nimi osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej po dobu jedného roku pred smrťou a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
4. Štvrtá dedičská skupina: Do tejto skupiny sú zaradení prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia ich deti, t. j.

Závet

Závet je právny úkon poručiteľa, ktorým určuje, kto má dediť jeho majetok. Dôležité je, že závet musí byť jednoznačný, zrozumiteľný a spĺňať formálne požiadavky. Ak sú viaceré závetné listiny, použije sa ten najnovší, pokiaľ nie je niektorý z nich neplatný. Ak je správne spísaný závet (testament), má tento prednosť pred zákonom. Ak nebohý závet nezanechá, postupuje sa pri rozdeľovaní dedičstva podľa zákona. Ak nebohý zanechá chybný závet, postupuje sa podľa čiastočne neho alebo vôbec. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšnú časť dedičia zo zákona. Dedenie zo závetu je veľmi málo používaná forma dispozície s vlastným majetkom pre prípad smrti. Ide o jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ prejavuje svoju vôľu rozhodovať o svojom majetku po smrti. Prejav vôle musí byť výslovný a musí byť z neho zrejmé, čo chcel ním poručiteľ vyjadriť a navyše musí spĺňať formu požadovanú zákonom. Závet musí urobiť poručiteľ osobne. Zastúpenie je vylúčené. Závet môže zriadiť ktorákoľvek fyzická osoba, ktorá je plne spôsobilá vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok veku, môžu urobiť závet len vo forme notárskej zápisnice.

Prečítajte si tiež: Dedenie invalidného dôchodku na Slovensku

Formy Závetu

Všetky druhy závetov majú spoločné to, že musia byť vyhotovené v písomnej forme, pričom podkladom písma môže byť akákoľvek hmota (nielen papier), ktorá je spôsobilá zachytiť písomné osvedčenie tak, aby mohlo slúžiť ako listinný dôkaz. Závet musí byť opatrený podpisom závetcu, prípadne podpisom svedkov. Veľmi podstatnou náležitosťou závetu je uvedenie dňa, mesiaca a roku, kedy bol podpísaný. Existujú tri formy závetu:

1. Holografný závet: ide o vlastnoručný závet. V jeho prípade sa vyžaduje, aby ho závetca napísal sám v celom znení vlastnou rukou. Musí v ňom byť uvedený dátum, kedy ho podpísal a na jeho konci musí byť pripojený vlastnoručný podpis.
2. Alografný závet: ide o závet nenapísaný vlastnou rukou. Závetca musí takýto závet vlastnoručne podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že obsah listiny je prejavom jeho poslednej vôle. Svedkovia musia závet podpísať. Fyzické osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, a nevidomé osoby môžu prejaviť svoju vôľu pred troma súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a svedkami podpísaná. Závetca musí pred troma spôsobilými svedkami potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. V závete musí byť ďalej uvedené, že závetca nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal, kto nahlas prečítal a navyše akým spôsobom potvrdil poručiteľ, že listina obsahuje jeho vôľu.
3. Závet spísaný vo forme notárskej zápisnice: Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok veku, môžu urobiť závet len vo forme notárskej zápisnice.

Nevyhnutnou obsahovou náležitosťou závetu je ustanovenie dedičov. Ak by tento písomný prejav nesmeroval k určeniu dediča, nešlo by o závet. Zásadná voľnosť pri vyhotovení závetu je obmedzená len vo vzťahu k ochrane neopomenuteľných dedičov. Znamená to, že maloletí dedičia musia dostať aspoň toľko, koľko by dostali, keby dedili zo zákona a plnoletí potomkovia aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Na koho v testamente nezabudnúť ! (tzv. neopomenuteľní dedičia) Neopomenuteľnými dedičmi môžu byť len potomkovia nebohého. Platí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Neopomenuteľní Dedičia a Vydedenie

Neopomenuteľní dedičia - spravidla ide o deti poručiteľa alebo ich potomkov (ak už deti nežijú) - sú osobitne chránení zákonom. Ich právo na tzv. povinný podiel nemôže byť závetom obmedzené, iba ak by boli platne vydedení. Porušenie tohto pravidla vedie k relatívnej neplatnosti závetu - neopomenuteľný dedič sa môže domáhať svojho podielu na súde. Dôvod vydedenia musí byť výslovne uvedený v listine o vydedení. V praxi nestačí, ak sa poručiteľ iba domnieva, že má dôvod - je potrebné, aby bol reálne naplnený.

Vydedenie

Vydedenie je inštitút upravený v Občianskom zákonníku, ktorý poručiteľovi umožňuje, aby z dedenia vylúčil alebo obmedzil rozsah dedenia svojho potomka - inak neopomenuteľného dediča. OZ umožňuje, aby poručiteľ „spolu s vylúčením potomka z dedičstva rozšíril dôsledky vydedenia i na potomkov vydedeného (na vnukov alebo pravnukov), ktorí by inak nastúpili na jeho miesto,“ a to aj v prípade, že u potomkov vydedeného nie sú osobne naplnené dôvody vydedenia. Takáto vôľa poručiteľa musí byť podľa ustanovenia § 469a ods. Ide o spôsob, ako z dedenia vylúčiť neopomenuteľných dedičov, teda potomkov poručiteľa. Nie je pritom podstatné, či ide o potomka maloletého alebo plnoletého. Z dedenia možno týmto spôsobom vylúčiť obe kategórie bez rozdielu. Listina o vydedení je právny úkon pre prípad smrti, ktorý má charakter tzv. negatívneho závetu. Občiansky zákonník nevylučuje, aby bola listina o vydedení súčasťou závetu. Môže by však vypracovaná aj vo forme samostatného dokumentu. Obsahom listiny môže byť jednak skutočnosť, aby sa neopomenuteľnému dedičovi vôbec nedostalo zákonného podielu alebo aby sa mu dostalo menej, ako by mu zo zákona prislúchalo.

Náležitosti Vydedenia

Platnosť listiny o vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať jednak všeobecným náležitostiam právnych úkonov a jednak špecifickým náležitostiam stanoveným pre tento úkon. Rovnako ako závet, aj listinu o vydedení je možné ponechať si s určitým rizikom „straty“ u seba, alebo je možné uložiť ju do notárskej úschovy, ktorá je spoplatnená v zmysle cenníka Slovenskej notárskej komory. Táto listina bude následne evidovaná v tzv. Listinu o vydedení môže zhotoviť len poručiteľ, a to samostatne. Vydedenie môže byť uskutočnené jednak v rámci závetu alebo na samostatnej listine o vydedení, na ktorú sa vzťahujú formálne náležitosti závetu. Osobitné podmienky OZ stanovuje pokiaľ listinu o vydedení spisujú osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, maloletí, ktorí dovŕšili 15.

Prečítajte si tiež: Oslobodzovací odboj: Slovensko

Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení. Rozširovanie týchto dôvodov nie je prípustné. Inak povedané, prostredníctvom inštitútu vydedenia poručiteľ prejavuje vôľu smerujúcu k tomu, aby niektorý (jeden), prípadne všetci jeho zákonní neopomenuteľní dediči nedostali dedičský podiel, ktorý im zo zákona prináleží.

Z obsahového hľadiska je nevyhnutné špecifikovať jeden z taxatívne stanovených dôvodov vydedenia. Poručiteľ musí niektorý z nižšie uvedených dôvodov presne uviesť, to znamená dostatočne ho konkretizovať tak, aby bolo jasné aj tretím osobám, ktorý dôvod mal poručiteľ pri vydedení na mysli. Tento dôvod musí existovať v čase, keď poručiteľ závet spísal, čiže dôvod vydedenia nie je možné stanoviť do budúcnosti. Okrem dodržania formálnych náležitostí je pre platnosť vydedenia nevyhnutné, aby bolo vydedenie uskutočnené len na základe niektorého zo zákonných dôvodov. Dôvod alebo aj viaceré zo zákonných dôvodov vydedenia musia byť v listine o vydedení uvedené. Dôvod vydedenia musí byť daný už v čase spísania listiny o vydedení. Súdy jednotlivé prípady vydedenia posudzujú individuálne s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti a výsledky súdnej praxe „nútia vykladať skutkové okolnosti vydedenia reštriktívne, bez zreteľa na vôľu poručiteľa“. V konkrétnych prípadoch vydedenia sa posudzuje predovšetkým, či bola pomoc potomka poručiteľovi naozaj potrebná, miera odkázanosti poručiteľa na pomoc potomka, rozpor s dobrými mravmi v konaní potomka, objektívna možnosť potomka poskytnúť poručiteľovi pomoc alebo prejavovať o neho opravdivý záujem, skutočnosť, či nebol nezáujem potomka o poručiteľa vyvolaný samotným poručiteľom a či mal poručiteľ s potomkom záujem udržiavať rodinné vzťahy, resp.

Dôvody Vydedenia

Medzi dôvody vydedenia v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 patria:

1. Neposkytnutie pomoci: O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v písmene a) pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z toho hľadiska, či dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ak poručiteľ ako dôvod vydedenia potomka uvedie neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, súd v každom konkrétnom prípade posudzuje jednak to, do akej miery poručiteľ s prihliadnutím na svoju nemohúcnosť alebo neschopnosť sa potreboval o seba postarať a jednak prihliada na objektívne možnosti vydedeného potomka takúto pomoc poskytnúť. Pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm. a) OZ je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné či iné problémy vzniknuté v dôsledku choroby alebo veku, prípadne pre problémy spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou, požiarom, povodňou) potrebuje pomoc; keď nie je schopný si sám, bez cudzej pomoci, obstarať svoje základné životné potreby (zdravotné, hygienické a i.). Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak, keď potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi zo strany potomka musí pritom odporovať dobrým mravom. V prípade, že poručiteľ pomoc zo strany vydedeného potomka zásadne odmietal, nemôže neposkytnutie pomoci uviesť ako dôvod vydedenia. Pri vydedení z dôvodu neposkytnutia pomoci sa berie do úvahy aj tá skutočnosť, či poručiteľ žil v spoločnej domácnosti s osobou, ktorá mu mohla a mala potrebnú pomoc poskytnúť. V každom prípade treba neposkytnutie potrebnej pomoci vždy posudzovať z toho hľadiska, či je v rozpore s dobrými mravmi.
2. Trvalý nezáujem: Pri posúdení dôvodov vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) OZ je potrebné takisto zisťovať, či potomok poručiteľa mal riadnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 1 Cdo 173/96 pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, považoval za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Uviedol, že existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Obč. zák., nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Obč. zák. spočíva v tom, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, že záujem, ktorý by mal potomok o poručiteľa prejavovať je potrebné - vychádzajúc zo všeobecne prijímaných záverov aplikačnej praxe súdov - posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, že predstavy o frekvencii a spôsobe prejavov vzájomnej náklonnosti môžu byť značne rozdielne podľa početnosti členov rodiny, podľa zachovávania zvyklostí v danej lokalite, podľa sociálnych pomerov rodiny, náboženského založenia, rodovej tradície, rozvoja a dostupnosti prostriedkov na udržovanie vzájomného spojenia a komunikácie, že posúdeniu neprejavovania záujmu ako trvalého nebránia náhodné prejavy a za skutočný sa nepovažuje záujem len formálnej povahy, že pokiaľ je trvalé neprejavovanie skutočného záujmu o poručiteľa potomkom dôsledkom toho, že sám poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie záujmu potomkom mohlo byť dôvodom pre jeho vydedenie (R23/1998), že významným z hľadiska naplnenia tohto dôvodu vydedenia, je teda tiež, či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy, že vydedenie z tohto dôvodu prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav „vadí“ a nie vtedy, ak ide o situáciu, kedy je mu tento stav ľahostajný, príp. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v citovanom ustanovení totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu.
3. Odsúdenie za úmyselný trestný čin: Pre dôvod na vydedenie potomka uvedený v písmene c) sa len vyžaduje, aby bol dedič odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. V tomto prípade nie je dôležité, proti komu (čomu) trestný čin smeroval a nemusí sa vôbec týkať poručiteľa a ani jeho rodiny. Dôvodnosť poručiteľovho právneho úkonu o vydedení je daná, ak kedykoľvek je preukázateľná predložením právoplatného rozsudku o vine a treste nedotknutého potomka. Môže ísť aj o trest podmienečný.
4. Trvalé vedenie neusporiadaného života: Trvalé vedenie neusporiadaného života ako dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. d) OZ bol do zákona zavedený z toho dôvodu, aby poručiteľ mohol ešte za svojho života odvrátiť situáciu, keď jeho majetok má pripadnúť takému neopomenuteľnému dedičovi, ktorý si dedičstvo nebude vážiť a ktorý zdedený majetok použiť na vedenie svojho neusporiadaného života.

Na zrušenie listiny o vydedení sa vzťahuje právna úprava zrušenia závetu obsiahnutá v ustanovení § 480 OZ. Vydediť možno len neopomenuteľných dedičov. V prípade úspešného vydedenia nadobudnú voľný dedičský podiel na základe princípu reprezentácie deti vydedeného potomka. Vydedenie je potrebné odlišovať od dedičskej nespôsobilosti napriek tomu, že obe vyvolávajú zhodné právne účinky. Vydedením je možné vylúčiť iba neopomenuteľných dedičov.

Dedičská Nespôsobilosť

Dedičskú spôsobilosť má každý subjekt, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti. To znamená, že dedičom môže byť aj maloleté dieťa, osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo osoba zbavená spôsobilosti na právne úkony. Ako dedič môže vystupovať aj právnická osoba, je však nevyhnutné, aby v okamihu smrti poručiteľa táto právne existovala. Právnická osoba môže byť dedičom len na základe závetu, nikdy nie na základe zákona. Štát má vždy právnu subjektivitu, môže teda dediť, ale taktiež len na základe závetu, príp.

Prečítajte si tiež: Dedenie Nehnuteľnosti na Jedného Dediča

Zo všeobecného pravidla, ohľadom toho, že každý subjekt má dedičskú spôsobilosť, OZ pozná dve výnimky, v zmysle ktorých môže aj fyzická osoba s dedičským titulom, ktorá má v deň poručiteľovej smrti spôsobilosť mať práva a povinnosti, byť nevhodná na nadobudnutie dedičstva. Každý, kto má právny záujem na tom, aby bol takýto nespôsobilý dedič z dedičského okruhu vylúčený, môže v dedičskom konaní uplatniť predmetné zákonné výnimky. Nespôsobilým dedičom v zmysle § 469 OZ môže byť výlučne fyzická osoba. Keďže sa jedná o taxatívny výpočet osôb, proti ktorým musí smerovať protiprávne konanie dediča, spáchanie úmyselného trestného činu proti inej než v OZ menovanej osobe, na dedičskú spôsobilosť dediča vplyv nemá. Dôvod dedičskej nespôsobilosti nezakladá teda akýkoľvek trestný čin, ale iba trestný čin spáchaný úmyselne a musí smerovať výlučne proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom. Dedičskú nespôsobilosť je potrebné odlišovať od vydedenia, ktoré môže byť v určitých prípadoch, čo do skutkového hodnotenia zhodné. Dedičskú nespôsobilosť je teda možné charakterizovať ako objektívne jestvujúci stav, kedy ak príde k jeho naplneniu, osoba ktorá by ináč bola dedičom, priamo zo zákona nie je spôsobilá dediť.

Pre porovnanie s vydedením treba zdôrazniť, že pri vydedení sa okrem určitého zákonom predpokladaného konania potomkov poručiteľa vyžaduje aj jednostranný prejav poručiteľa o vydedení, ktorý pri dedičskej nespôsobilosti nie je potrebný. Uplatnenie dedičskej nespôsobilosti zákon nepodmieňuje tým, že páchateľ bol za takýto trestný čin odsúdený alebo bolo voči nemu začaté trestné konanie, nie je rozhodujúci druh alebo dĺžka trestu a rovnako je bezvýznamný čas vydania alebo deň nadobudnutia právoplatnosti trestného rozsudku. Rozhodujúce je len to, že osoba spáchala úmyselný trestný čin za podmienok uvedených v § 469 OZ, a to, že k nemu prišlo počas života poručiteľa. Na takúto dedičskú nespôsobilosť prihliada súd z úradnej moci. Takáto dedičská nespôsobilosť trvá dovtedy, kým poručiteľ dedičovi neodpustí.

Ako bolo vyššie uvedené, druhým dôvodom dedičskej nespôsobilosti je zavrhnutiahodné konanie potencionálneho dediča proti prejavu poručiteľovej vôle. Konanie namierené proti poslednej vôli poručiteľa nemusí napĺňať skutkovú podstatu trestného činu, musí však byť zavrhnutiahodné. Musí teda predstavovať zásah do poručiteľovej vôle alebo proti nej, a to za predpokladu, že takéto konania vykazuje rozpor s dobrými mravmi. Za také sa bude vždy považovať konanie, ktoré smeruje proti slobodnej vôli poručiteľa alebo konanie smerujúce k zabráneniu realizácie poslednej vôle poručiteľa. Zavrhnutiahodným prejavom môže byť aj zničenie závetu, jeho sfalšovanie alebo podvrhnutie iného závetu. Poručiteľ však má možnosť odvrátiť uvedené právne následky, t. j. má možnosť odvrátiť dedičskú nespôsobilosť takého dediča tým, že dedičovi takýto čin odpustí.

Dedičská nespôsobilosť sa ruší odpustením zo strany poručiteľa a dedič sa opäť stáva spôsobilým dedičom. Odpustenie je jednostranným právnym úkonom poručiteľa, pre ktorý zákon nevyžaduje žiadnu osobitnú formu, najmä nevyžaduje, že sa tak má stať formou závetu. Ak je zákonný dedič nespôsobilý dediť, dedia namiesto neho dedičia, ktorých dedičské právo závisí od toho, či táto osoba dedí, alebo nie. Keď je nespôsobilý dediť poručiteľov potomok, nadobúdajú jeho dedičský podiel jeho deti (vnuci poručiteľa), a ak ich niet, dedia ďalší dedičia nespôsobilého dediča, teda pravnuci poručiteľa. V ostatných prípadoch sa na nespôsobilého dediča pri dedení neprihliada a dedičstvo sa rozdelí tak, akoby ho nebolo. Ak ide o dediča zo závetu, jeho dedičský podiel môže pripadnúť náhradnému dedičovi, ak takého poručiteľ v závete ustanovil, inak podiel pripadne dedičom zo zákona, príp. Dedičská nespôsobilosť, resp. jej následky nastávajú bez ďalšieho, teda nemusí nastať ďalšia právna skutočnosť, aby došlo k dedičskej nespôsobilosti a nastáva priamo zo zákona. Dedičská nespôsobilosť trvá až do okamihu, kým poručiteľ dedičovi neodpustí. Odpustenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, na ktorý zákon nevyžaduje žiadnu osobitnú právnu formu. Môže k nemu dôjsť písomne, ústne alebo mlčky, čiže konkludentne. Odpustením sa dedičská nespôsobilosť ruší a dedič sa opätovne stáva spôsobilým dedičom.

Rozdiel Medzi Vydedením a Dedičskou Nespôsobilosťou

Pod pojmom vydedenie treba rozumieť taký prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa neopomenuteľnému dedičovi odníma dedičské právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Na rozdiel od závetu, v ktorom nesmie poručiteľ potomkov opomenúť, vydedením možno vylúčiť potomkov z dedenia i úplne. Ustanovenie § 469a Občianskeho zákonníka taxatívne vymenúva dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Formálnou náležitosťou vydedenia je existencia listiny o vydedení, ktorá musí mať formu potrebnú pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia. Vydedenie, ktoré spĺňa zákonom stanovené náležitosti, spôsobuje, že vydedená osoba sa nestane dedičom. Jeho dedičský podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani deti, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Poručiteľ môže počas svojho života rozhodnutie o vydedení zmeniť.

Vydedenie je potrebné odlišovať od dedičskej nespôsobilosti napriek tomu, že obe vyvolávajú zhodné právne účinky. Dedičskú nespôsobilosť možno zvrátiť napr. odpustením, vydedením je možné vylúčiť iba neopomenuteľných dedičov.

tags: #dedi #odsudeny #dedic #definicia