Postihnutie človek-opica vzhľad: Genetika a Evolúcia

Úvod

Antropogenéza, čiže vývoj človeka, je fascinujúca oblasť, ktorá sa zaoberá vznikom druhu Homo sapiens z jeho živočíšnych predkov. Tento zložitý proces zahŕňa genetické zmeny a adaptácie, ktoré viedli k odlíšeniu človeka od ostatných primátov. V tomto článku preskúmame genetické základy ľudského vývoja, s dôrazom na znaky, ktoré odlišujú človeka od ľudoopov, a tiež sa dotkneme niektorých patologických stavov, ktoré môžu ovplyvniť vzhľad a funkcie človeka.

Dôkazy Antropogenézy

Antropogenéza je podložená množstvom dôkazov, ktoré sa dajú rozdeliť na priame a nepriame.

Priame Dôkazy

Priame dôkazy pochádzajú z fosílnych nálezov, ktoré zahŕňajú kosti, úlomky kostí, odliatky tela a jeho častí, ako aj produkty práce človeka, ako sú pracovné nástroje, ozdoby, stavby a hroby. Tieto nálezy poskytujú priamy pohľad na vývojové štádiá človeka a jeho predkov.

Nepriame Dôkazy

Nepriame dôkazy poskytujú porovnávacie vedy, ako je porovnávacia anatómia, embryológia, fyziológia, biochémia a genetika. Tieto vedy analyzujú podobnosti a rozdiely medzi rôznymi druhmi, vrátane človeka a primátov, a poskytujú tak informácie o ich spoločnom pôvode a vývoji.

Rudimenty a Atavizmy

Medzi nepriame dôkazy patria aj rudimenty a atavizmy. Rudimenty sú orgány alebo znaky, ktoré stratili svoju pôvodnú funkciu, ale stále sa vyskytujú u človeka. Príkladmi sú zvyšky chrbtovej struny v medzistavcových platničkách, Darwinov hrbolček na uchu, svaly ucha, podnebné valy a kostrčové stavce. Atavizmy sú orgány alebo znaky, ktoré sa vyskytujú u nižších živočíchov a iba výnimočne u človeka, ako napríklad chvost, telesné ochlpenie (lanúgo) a polymastia/polytélia (zmnoženie prsných žliaz alebo bradaviek).

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na viacnásobné postihnutie

Porovnávacia Fyziológia a Embryológia

Porovnávacia fyziológia dokazuje príbuznosť bielkovín pomocou precipitačnej reakcie. Porovnávacia embryológia ukazuje, že u ľudského zárodku sa sekundárne vytvára žĺtkový vačok, ktorý neobsahuje žĺtok, a výživa zárodku je zabezpečená inak. Taktiež sa vytvára rudimentárny orgán alantois a srdce sa zakladá ako trubicovitý útvar, ktorý sa neskôr rozdeľuje na 2, 3 až 4 časti. V embryu sa zakladajú žiabrové oblúky a žiabrové brázdy, a od 4. do 7. mesiaca vnútromaternicového vývinu je plod ochlpený (lanúgo).

Porovnávacia Genetika a Cytogenetika

Porovnávacia genetika a cytogenetika sa zaoberajú porovnávaním DNA, chromozómov a polypeptidov medzi rôznymi druhmi. Obsah DNA v ľudskom diploidnom jadre je približne 6,5 . 10-12 g. Chromozomálne prestavby (inverzie, fúzie, rôzny počet a usporiadanie chromozómov) vytvárajú reprodukčné bariéry. Napríklad, chromozóm č. 2 vznikol splynutím dvoch chromozómov skupiny D ľudoopov. Porovnávanie polypeptidov, teda poradia aminokyselín v reťazcoch polypeptidov, tiež poskytuje dôkazy o príbuznosti.

Postavenie Človeka v Živočíšnej Ríši

Človek patrí do živočíšnej ríše a jeho taxonomické postavenie je nasledovné:

• Kmeň: Chordáty
• Podkmeň: Vertebrata
• Trieda: Cicavce
• Rad: Primáti

Rad Primáti sa delí na dva podrady: Prosimiae (poloopice) a Simiae (opice). Podrad Simiae sa ďalej delí na tri nadčeľade: Ceboidea (Platyrhina) - ploskonosé opice, Cercopitecoidea (Catarhina) - úzkonosé opice a Hominoidea (Anthropomorpha) - ľudoopi.

Nadčeľaď Hominoidea zahŕňa niekoľko čeľadí: Parapithecidae, Hylobatidae (gibony), Pongidae (orangutan, gorila, šimpanz) a Hominidae (všetky formy súčasného človeka a jeho predchodcov).

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Hominizácia: Cesta k Človeku

Hominizácia je proces, ktorým sa vyvinul človek. Ide o špecializovaný proces, ktorý prebehol na vrchole vývoja Primátov, pravdepodobne v dryopitekovej fáze, a viedol k nahromadeniu odlišných kvalít, ktoré vyústili do vzniku novej, vysoko psychicky vyvinutej skupiny hominídov.

Funkčné Komplexy Hominizácie

Telesné zmeny v priebehu hominizácie možno zatriediť do troch funkčných komplexov:

1. Funkčný komplex hornej končatiny a ramenného pletenca: Postihuje zmeny tvaru hrudníka (predo-zadné oploštenie), pletenca horných končatín - uvoľnenie ramenného kĺbu a samotnej hornej končatiny. Tento komplex prebehol ešte pred rozdelením pongídnej a hominídnej evolučnej línie.
2. Funkčný komplex dolných končatín a panvy: Postihuje zmeny stavby dolných končatín, panvy a chrbtice. Základnou zmenou je prechod od pohybu po štyroch (quadrupédia) k pohybu po dvoch končatinách (bipédia). Vzpriamenie postavy a chôdza po dvoch končatinách sú delidlom medzi antropoidmi (ľudoopmi) a hominídami.
3. Funkčný komplex lebky: Umožňuje rozlíšenie dvoch veľkých rodov: Australopithecus a Homo. Rozdiely sú v tvare a veľkosti neurokránia, v pomere tvárovej a mozgovej časti lebky a v rôznych stupňoch redukcie chrupu.

K týmto komplexom možno doplniť aj komplex ruky, ktorej funkčná zmena prebiehala počas celej evolúcie primátov a dosiahla vrchol ku koncu hominizačného a začiatkom sapientačného procesu. Ruka sa adaptovala na najjemnejšie úkony (špecializácia, manuálna zručnosť), čoho indikátorom je výroba nástrojov.

Znaky Staviajúce Človeka Nad Ostatné Živočíchy

Medzi znaky, ktoré stavajú človeka nad ostatné živočíchy, patria:

• Vzpriamenie postavy
• Vznik kráčavej nohy
• Rozvoj mozgu a myslenia
• Vznik reči
• Ruka ako orgán práce
• Spoločenský spôsob života

Samotné vzpriamenie postavy malo veľké anatomické a fyziologické následky pre rod Homo:

Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím

1. Esovité zakrivenie chrbtice (pružnosť, pérovanie)
2. Zníženie tiel stavcov
3. Rozšírenie panvy
4. Kráčavá noha umožnila zlepšenie rovnováhy pri otáčaní hlavy a trupu
5. Rozšírenie zorného poľa oka, rovina očí je horizontálna
6. Presun veľkého tylného otvoru (do stredu pôdorysu lebky) vyvolal, že lebka je v rovnovážnej polohe
7. Zmeny tvaru hrudníka - rozšírenie
8. Uvoľnenie ruky z lokomócie: orgán chytania, zmena pohyblivosti hornej končatiny (vrhanie predmetov, aj jemná práca)
9. Postupným rozvojom mozgu pôvodne reflexné jednanie sa stáva uvedomelým. K prvej signálnej sústave pristupuje druhá.

Základy Humánnej Genetiky

Genetika je veda, ktorá sa zaoberá dedičnosťou a premenlivosťou. Dedičnosťou rozumieme schopnosť genetického materiálu utvárať dedičné vlastnosti, prenášať tieto vlastnosti z rodičov na potomkov a schopnosť trvale sa meniť. Premenlivosť je odlišnosť potomkov od rodičov, ktorá je podmienená dedičnosťou a činiteľmi prostredia.

Genetická informácia riadi všetky procesy od vytvorenia pohlavných buniek, cez oplodnenie, vnútromaternicový vývin, pôrod a celé popôrodné obdobie až do smrti jednotlivca. Genetická informácia sa uplatňuje vo významnej miere aj v interakcii s prostredím.

Podstatná časť DNA je uložená v jadre bunky. Chromozómy sú štruktúry uložené v jadre bunky, ktorých počet, tvar a veľkosť sú pre každý druh typické a stále. Telová bunka človeka obsahuje 46 chromozómov (23 párov), zatiaľ čo pohlavná bunka obsahuje 23 chromozómov. Z 23 párov chromozómov človeka 22 párov sú telové chromozómy (autozómy) a 1 pár tvoria pohlavné chromozómy (gonozómy, sexchromozómy). U človeka existujú dva druhy pohlavných chromozómov, označovaných X a Y. Pre ženu je charakteristické zloženie pohlavných chromozómov v telových bunkách XX, zatiaľ čo pre muža je typické zloženie XY. Pohlavie jednotlivca je určené podľa toho, aký pohlavný chromozóm obsahuje spermia, ktorá oplodní vajíčko (X alebo Y). V zložení pohlavných chromozómov sa môžu objavovať aj určité odchýlky.

Bunková Biológia: Základ Života

Život je viazaný na hmotu, bez ktorej nemôže existovať. Živý organizmus má aktívny vzťah k prostrediu a prebieha v ňom látkový a energetický metabolizmus. Organizmy si z prostredia vyberajú potrebné látky. Medzi znaky charakterizujúce živé sústavy patrí časový príznak života a identita organizmu v čase, ireverzibilnosť (nevratnosť) životných procesov, koordinácia a integrácia procesov v organizme, dráždivosť a prispôsobivosť, vznik organizmu (rozmnožovanie), jeho rast a vývin, dedičnosť a premenlivosť. Každý druh má svoj historický vývoj (evolúciu, fylogenézu).

Štruktúra Bunky

Na povrchu bunky sa nachádza polopriepustná bunková blana. Vnútro bunky je vyplnené cytoplazmou, ktorá obsahuje bielkoviny viazané na kyselinu ribonukleovú (RNK). Jadro je oddelené od cytoplazmy jadrovou blanou a obsahuje DNA, jadrovú šťavu a jadierko.

Organely

Medzi organely (organoidy) bunky patria:

• Centriola: Uplatňuje sa pri nepriamom (mitotickom) delení buniek.
• Mitochodrie: Slúžia na syntézu látok dôležitých pre bunku a pre bunkové dýchanie.
• Vakuoly: Obsahujú látky určené na vylúčenie alebo tie látky, ktoré sa práve vstrebávajú.
• Endoplazmatické retikulum: Tvoria rúrkovité útvary v cytoplazme, obsahuje ribozómy, kde sa tvoria bielkovinové i tukové bunkové štruktúry.
• Golgiho aparát: Má sekrečnú funkciu (vo forme zrniečok obsahuje hormóny a enzýmy).
• Lyzozómy: Obsahujú enzýmy, ktoré tvoria akýsi tráviaci systém bunky.

Bunky ľudského tela nemajú rovnako dlhý život. Niektoré žijú rovnako dlho ako organizmus (nervové bunky), iné iba niekoľko týždňov (červené krvinky) alebo niekoľko dní (biele krvinky).

Delenie Buniek

Bunkové delenie prebieha dvoma spôsobmi:

• Priame delenie (amitóza): U človeka sa vyskytuje skôr výnimočne a možno ho považovať za patologický proces.
• Nepriame delenie (mitóza): Je u človeka bežné a zabezpečuje presné rozdelenie jednotlivých štruktúr celej bunky do dvoch dcérskych buniek. Mitóza sa delí na interfázu, profázu, metafázu, anafázu a telofázu.
• Meióza: Redukčné bunkové delenie, pri ktorom sa zmenšuje počet chromozómov na polovicu, aby pri oplodnení vzniknutá zárodková bunka nemala dvojnásobný počet chromozómov.

Regulačné Mechanizmy

K regulačným mechanizmom v organizme radíme dedičnosť, endokrinný systém a centrálny nervový systém.

Rakovina Kože a Konope

Výskyt kožnej rakoviny je veľmi frekventovaný a za hlavnú príčinu sa považuje ultrafialové žiarenie. Niektoré štúdie naznačujú, že zmes konopných látok môže zastaviť typy buniek, ktoré vykazujú nekontrolovateľný rast. Mnohí pacienti sa na konope obracajú ako na alternatívnu liečbu. Medzi príznaky rakoviny kože patria malé, červené alebo ružové, lesklé hrbolčeky a ružové vleky s vystúpenými hranicami.

tags: #postihnutie #clovek #opica #vzhlad #genetika