Komunikácia a možnosti práce pre osoby s postihnutím

Úvod

Každý človek, bez ohľadu na jeho zdravotný stav, má právo na vzdelávanie a zapojenie sa do života spoločnosti. Kľúčovým predpokladom pre dosiahnutie tohto cieľa je efektívna komunikácia s okolím. U osôb s postihnutím, najmä s viacnásobným postihnutím, je táto komunikácia obzvlášť dôležitá a vyžaduje si špecifický prístup. Tento článok sa zameriava na význam komunikácie pre osoby s postihnutím, možnosti ich pracovného uplatnenia a dôležitosť psychologickej kompetencie sociálnych pracovníkov pri podpore týchto osôb.

Význam komunikácie pre osoby s postihnutím

Komunikácia je základným prostriedkom dorozumievania, vyjadrovania názorov, pocitov a potrieb. Je to vzájomný kontakt a vzťah medzi ľuďmi. Pre osoby s postihnutím je efektívna komunikácia kľúčová pre ich osobný rozvoj, vzdelávanie, sociálnu integráciu a pracovné uplatnenie. Bez adekvátnej komunikácie je ich zaradenie do života značne obmedzené.

Viacnásobné postihnutie

Viacnásobné postihnutie je stav, keď jedinec vykazuje súčasne príznaky viacerých postihnutí, ako napríklad hluchoslepí, mentálne a zrakovo postihnutí, alebo osoby s poruchami reči kombinovanými s inými postihnutiami. Týmto osobám sa venuje zvýšená pozornosť až v posledných desaťročiach. Je dôležité, aby sme sa snažili týmto ľuďom pomáhať a porozumieť ich potrebám a túžbam, čo si vyžaduje efektívnu komunikáciu.

Psychologická kompetencia sociálnych pracovníkov

Sociálna práca je multidisciplinárna a transdisciplinárna oblasť, ktorá zahŕňa vedecké poznatky a odbornú praktickú činnosť. Sociálni pracovníci vykonávajú svoju profesiu v súlade s funkciami sociálnej práce, poskytujúc pomoc klientom pri riešení ich sociálnych udalostí.

Jednou z hlavných úloh sociálnych pracovníkov je realizovať odborné aktivity sociálnej pomoci. Sociálna pomoc zahŕňa nielen urgentnú pomoc, ale aj usmernenie ľudí k aktívnej spolupráci a sociálnej samostatnosti. Skutočný zdroj individuálnej sociálnej zmeny spočíva v potenciáli každého klienta. Sociálna pomoc sa zameriava na prekonávanie sociálnej bezmocnosti a podporovanie sociálnej spôsobilosti.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na viacnásobné postihnutie

Nástroje sociálnej pomoci

Sociálni pracovníci disponujú rôznymi nástrojmi, vrátane ekonomických, sociálnych, administratívnych a poradenských aktivít, ktoré sú vymedzené zákonmi v oblasti sociálnej politiky. Sociálna pomoc sa poskytuje vo forme hmotných dávok a príspevkov, ako aj sociálnych služieb a poradenstva. K sociálnym službám patrí aj sociálna edukačná činnosť, ktorá sa zameriava na primárnu, sekundárnu a terciárnu sociálnu prevenciu.

Edukácia a poradenstvo v sociálnej práci

Edukácia a poradenstvo zohrávajú nezastupiteľnú úlohu v sociálnej prevencii a terapii klientov. Riešenie sociálnych problémov je spojené so zasahovaním do psychickej a sociálnej adaptácie ľudí. Edukácia môže byť prostriedkom korekcie osobného prístupu klientov k vlastnému problému. Klienti sú motivovaní k zmenám v postojoch a hodnotení životnej situácie, ako aj k zmene prístupu ku konkrétnej sociálnej udalosti.

Efektívnosť edukačnej sociálnej pomoci závisí od kvalitných edukačných programov a odborne vedených aktivít pre jednotlivých a skupinových klientov. Pre vykonávanie týchto činností je potrebná nielen odborná kvalifikácia, ale aj náležitá sociálna a psychologická kompetencia.

Kompetencie sociálnych pracovníkov

Úroveň sociálnej a psychologickej kompetencie sa odráža v profesionalite sociálnej komunikácie a v úrovni sociálnych vzťahov pracovníkov. Sociálna pomoc môže byť poskytnutá edukačným sociálnym poradenstvom, ktoré je zamerané na prevenciu sociálnych problémov prostredníctvom výchovných a vzdelávacích aktivít. Pre náročné vykonávanie týchto služieb je potrebné, aby boli sociálni pracovníci odborne kompetentní a komunikačne vyspelí.

Formy učenia sa v edukačných skupinách

V edukačných skupinách sa sociálni pracovníci učia prostredníctvom:

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

• Zástupného učenia sa: Učenie sa na príklade správania a vystupovania druhých osôb.
• Zrkadlenia sa: Sebapoznávanie z odozvy a spätnej väzby od ostatných.
• Holistického videnia: Pochopenie spôsobu komunikácie a povahy edukačnej skupiny.
• Aktívneho zapájania sa: Získavanie skúseností z interpersonálnej a skupinovej komunikácie.
• Všímavosti: Zameranie sa na vlastnú komunikáciu a komunikáciu druhých.

Edukácia je postavená na komunikačných zručnostiach a skúsenostiach účastníkov, ktorí sú partnermi v edukácii. Všetci zúčastnení sú spoluzodpovední za priebeh, efektívnosť a výsledky edukačného podujatia. Výsledky sa prejavia v úrovni interpersonálnej komunikácie v skupine a v komunikačnej spôsobilosti sociálnych pracovníkov.

Interpersonálna komunikácia je vzájomným zdieľaním a je viditeľná v motivácii a aktivite. Edukátor a účastníci majú príležitosť zdieľať svoje pocity, emócie, myšlienky, hodnoty, motivácie, správanie sa i konanie v edukačnej skupine.

Profesijná a osobnostná kompetencia

Pracovná činnosť sociálnych pracovníkov vyžaduje profesijnú kompetenciu, ktorá zahŕňa okrem iného aj psychologickú kompetenciu. Profesijná kompetencia je spojená s formovaním osobnosti sociálnych pracovníkov. Osobnosť sociálneho pracovníka sa prejavuje v jeho osobnostnej kompetencii, ktorá zahŕňa schopnosť poznávať a pochopiť seba samého a tiež druhého človeka. Sociálna kompetencia sa prejavuje v schopnosti optimálne komunikovať a kultivovať profesionálne a žičlivé ľudské vzťahy.

Príprava sociálnych pracovníkov v oblasti sociálnej a interpersonálnej komunikácie spočíva v podpore cieleného profesijného rozvoja ich osobnosti. Sociálni pracovníci ovplyvňujú konanie a komunikáciu sociálnych klientov, preto je dôležité, aby boli motivovaní a pripravovaní k rozvoju vlastnej komunikačnej spôsobilosti.

Komunikácia s jedincom so stredne ťažkým mentálnym postihnutím

Komunikácia s jedincom so stredne ťažkým mentálnym postihnutím (SŤMP) je špecifická a vyžaduje si osobitný prístup.

Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím

Špecifiká komunikácie

Jedinec so SŤMP má ťažkosti pri komunikácii s inými ľuďmi. V dôsledku obmedzených komunikačných schopností, citovej deprivácie a nedostatku pocitu bezpečia sa často prejavuje agresívnym správaním. Príčiny agresívneho správania sú rôzne a je potrebné ich identifikovať spolu s jedincom.

Poskytnutie komunikačnej podpory je nevyhnutné, pretože porozumenie verbálnym potrebám a želaniam je limitované. Prejavy agresie môžu byť jediným spôsobom, ako sa tento jedinec môže vyjadriť a požiadať o pozornosť. V niektorých prípadoch nevie vysvetliť príčiny svojho správania.

Definícia mentálneho postihnutia

Mentálne postihnutie je vrodená vývojová porucha rozumových schopností, ktorá sa vzťahuje na zníženie kognitívnych, rečových, pohybových a sociálnych schopností. Kritériami tejto poruchy sú nízka úroveň rozumových schopností, vrodenosť a trvalosť. V závislosti od pôsobenia prostredia, terapeutického a medikamentózneho vplyvu môže dôjsť k zlepšeniu a primeranej sociabilite.

Existujú štyri skupiny mentálneho postihnutia: ľahké, stredne ťažké, ťažké a hlboké. Jedinci so SŤMP tvoria väčšinu klientov domovov sociálnych služieb. Napriek obmedzenému dorozumievaniu prostredníctvom reči dokáže jedinec so SŤMP vysloviť svoju požiadavku a vie poskytnúť alebo požiadať o informácie.

Agresívne správanie

Agresívne správanie je porušenie sociálnych noriem a môže byť prostriedkom na dosiahnutie uspokojenia. Môže byť namierené proti iným osobám, proti sebe alebo proti majetku a prejavuje sa zvieraním, štuchnutím, trhaním vlasov alebo hryzením. Väčšina jedincov s touto diagnózou nepredstavuje zvýšené riziko násilia.

Prípadová štúdia: Martin

Mladý dospelý človek Martin vo veku 21 rokov prišiel do domova sociálnych služieb na základe rozhodnutia súdu. Martin sa narodil matke s ľahkým mentálnym postihnutím a má diagnostikovaný fetálny alkoholový syndróm. Matka sa nedokázala o dieťa postarať a Martin trpí hlbokou citovou depriváciou z raného detstva.

V 12. rokoch bol Martin nájdený políciou na hlavnej železničnej stanici. Po tejto udalosti bol umiestnený v detskom domove. V 18. rokoch života bol znovu zverený otcovi, ktorý ho zanedbával. Následne bol Martin umiestnený do domova sociálnych služieb (DSS).

Po tom, čo Martinovi rodičia prišli do DSS spolu, začal v neočakávaných situáciách brachiálne napádať personál DSS. V DSS vládol strach a ohrozenie. Sociálni pracovníci, špeciálni pedagógovia a psychológovia DSS hľadali príčiny Martinovho správania a skúšali navrhnuté postupy. Martin bol opakovane odvezený záchrankou do nemocnice a hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení.

Počas Martinovej hospitalizácie sa odborný personál DSS schádzal na pracovných stretnutiach, na ktorých hľadal vhodný odborný a ľudský prístup k Martinovi, aby pre neho nastavil nové podmienky existencie v DSS a umožnil mu socializáciu bez agresívneho správania voči okoliu.

Príčiny agresívneho správania u jedincov so SŤMP

Agresívne správanie jedincov so SŤMP je spôsobené organickým alebo funkčným poškodením mozgu, čo vedie k nedostatočnému ovládaniu vlastných emócií. Najčastejšou príčinou krízy je agresia. Jedinec so SŤMP nevie vysvetliť tento druh správania a nevie, čo u neho spôsobuje úzkosť, ktorá môže byť vyjadrená sebapoškodzovaním alebo maladaptívnym správaním.

Maladaptívne správanie môže byť spôsobené pridruženou duševnou poruchou. Negatívny vplyv na agresívne správanie môže mať aj nepohodlné prostredie, hluk alebo vysoký počet klientov v zariadení. Príčinou vzniku agresívneho správania je aj obsah a forma prístupu zo strany iných ľudí. Jedinci so SŤMP sa v mnohých prípadoch nemajú možnosť sami rozhodovať.

V praxi sa osvedčilo nechať jedinca zažiť si negatívnu skúsenosť, čím sa predíde jeho agresívnemu správaniu. Je nutné zvážiť riziká negatívnej situácie. Agresívne správanie môže byť spôsobené aj v dôsledku tlaku a nutnosti podriadiť sa systému, ktorý predstavujú prísne pravidlá v rámci zariadenia. Dôvodom agresívneho vyjadrenia jedinca so SŤMP môže byť aj neschopnosť vyjadriť to, čo chce sám povedať.

Medzi ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú vznik agresívneho správania, sa zaraďujú nenaplnenie základných životných potrieb, nepohoda, zhoršenie zdravotného stavu, nedostatok pozornosti, zneužívanie, zanedbávanie, chaos v rodine a narušenie sociálnych vzťahov.

Rozvíjanie komunikačných schopností

U jedincov so SŤMP je v dôsledku nerovnomernosti ich psychomotorického vývoja narušená i komunikácia. Existujú vhodné spôsoby ako rozvíjať komunikačné schopnosti týchto jedincov. Treba hovoriť s jedincami so SŤMP čo najkonkrétnejším spôsobom, ktorý zodpovedá ich úrovni porozumenia. Jedinci s mentálnym postihnutím majú ťažkosti s porozumením bežného verbálneho prejavu v dôsledku ich obmedzenej slovnej zásoby a porozumením celkového kontextu.

Pri komunikácii s jedincami so SŤMP sa osvedčilo spomaliť rýchlosť reči, používať krátke vety a otázky, a všímať si neverbálny prejav ako odpoveď a úroveň porozumenia. Podobne je nevyhnutné pozorovať takéhoto jedinca, všímať si jeho prejavy a spôsoby, pretože slovami sa často nevie adekvátne vyjadriť.

Akceptovaním jeho vlastného tempa a prejavov správania môžeme porozumieť jeho konaniu a pochopiť ho. Vychádzame z metódy preterapie, ktorá umožňuje navodzovanie kontaktu vzhľadom na konkrétne vnímanie klienta. Prouty a kol. (2005) vo svojom prístupe preterapie vyzdvihuje pozorovanie jedinca s mentálnym postihnutím a podľa jeho vlastných prejavov a ich opakovaním je možné umožniť tomuto jedincovi nadviazanie kontaktu so sebou samým a so svojím životom. Dôsledkom využívania tejto metódy je možné zlepšenie klientovho kontaktu s realitou a jeho zapojenie sa do komunikácie s okolím.

Komunikácia v krízových situáciách

Pri komunikácii s jedincom so SŤMP v priebehu krízovej situácie je nevyhnutné navodiť pokojnú atmosféru. Je nutné nielen brať vážne názory jedinca so SŤMP, ale aj nevnášať do vzniknutej situácie vlastné presvedčenia a rešpektovať ho. Pri komunikácii nezvyšujeme hlas na jedinca so SŤMP, máme kontrolu nad situáciou a veríme, že situáciu spoločne zvládneme.

V prípade, že vyššie uvedené spôsoby nezabránia zvládnuť krízovú situáciu, je nutné využiť reštriktívne opatrenia, ako sú fyzické alebo mechanické obmedzenia. Správanie, ktorým takýto jedinec ohrozuje personál alebo rodinu, si môže vyžadovať jeho hospitalizáciu. Je nutné vylúčiť alebo potvrdiť prítomnosť psychiatrických porúch, ktoré by mohli byť príčinou agresívneho správania.

Lieky upokoja jedinca so SŤMP, ale je úlohou personálu, aby efektívne posúdil príčinu správania, zhodnotil podstatné problémy, pravdepodobnosť recidívy, spoznal varovné príznaky krízovej situácie a navrhol opatrenia na zníženie frekvencie agresívneho správania. Agresívne prejavy jedinca so SŤMP treba konzultovať s ním samotným, jeho rodinou a ďalšími odborníkmi.

Je potrebné zaoberať sa preskúmaním životných okolností klienta a vplyvom stresujúcich situácií, ktoré sa vyskytli a mohli vyvolať agresívne správanie. Odporúča sa zaznamenávať rôzne problematické situácie, ktorým je jedinec so SŤMP vystavený. Adekvátnemu správaniu sa môže jedinec so SŤMP naučiť. Ak dokáže zareagovať iným vhodnejším spôsobom, treba ho odmeniť tým, čo je pre neho skutočnou odmenou. Ďalšou z intervencií pri prevencii vzniku agresívneho správania je učiť jedinca so SŤMP vhodnému spôsobu vyjadrovania.

Možnosti pracovného uplatnenia pre osoby s postihnutím

Osoby s postihnutím a ich rodiny často bojujú s problémami. Existujú však organizácie a projekty, ktoré im pomáhajú zaradiť sa do spoločnosti a nájsť si prácu.

Príklad dobrej praxe: BIVIO

BIVIO je organizácia, ktorá už viac než 40 rokov vykonáva mnoho aktivít zameraných na pomoc osobám s postihnutím. Zamestnávanie sa vykonáva priamo v BIVIO. Pri práci s osobami s mentálnym postihnutím je dôležitá správna komunikácia. Niektorým stačí ukázať, čo majú robiť, a inému treba detailne jednotlivé činnosti vysvetliť. Je potrebné venovať týmto ľuďom viac času a strpenia.

„Veľakrát si myslíme, že niečo nechápu alebo nedokážu, no mnohokrát je to o tom, že im to nikto nevysvetlil, neukázal a nemali možnosť si to vyskúšať. Preto je trpezlivosť dôležitou súčasťou našej práce,” vysvetľujú autori projektu Iveta Mišová a Marián Horanič.

BIVIO prevádzkuje hotelové a reštauračné služby a práčovňu. Cieľom zamestnancov podniku je zameriavať sa na kvalitu. Indikátorom spokojnosti sú stáli zákazníci, ktorí využívajú služby podniku dlhodobo a pravidelne. Kvalitu podniku ohodnotil ubytovací portál Booking.com známkou 9.1, čo možno považovať za vynikajúce hodnotenie.

S príchodom pandémie sa situácia ohľadom počtu zákazníkov značne zmenšila. Kvôli škodám, ktoré podnik počas tohto obdobia utrpel, si museli vziať úver z banky, inak by sa nevyhli prepúšťaniu. Pracovníci sa neustále snažia hľadať nové produkty, no súčasná situácia nie je jednoduchá. Z dlhodobého hľadiska je pre nich najväčšou pomocou to, že ľudia budú využívať ich služby.

Práca s problémovým klientom v sociálnej práci

Kurzy a školenia zamerané na prácu s problémovými klientmi v sociálnej práci, zdravotníctve a pomáhajúcich profesiách sú dôležité pre zlepšenie zručností a kompetencií pracovníkov.

Obsah kurzu

Kurz sa zameriava na:

• Vymedzenie pojmov z oblasti sociálnej práce a problematiky.
• Terapeutické a poradenské prístupy a metódy v práci s klientami.
• Terénnu sociálnu prácu vs klinickú sociálnu prácu.
• Sociálneho klienta ako osobu, s ktorou soc. pracovník bezprostredne pracuje.
• Klientov v problemových situáciách.
• Rozdelenie klientov podľa znakov do skupín.
• Typológiu na základe aktivity klienta (dobrovoľný, odberateľ, nedobrovoľný, nenáročný).
• Typológiu na základe veku klienta (detskí, mládež, dospelí, klienti v staršom veku).
• Typológiu na základe správania sa klienta (spolupracujúci, nespolupracujúci, rizikový, mlčanlivý, klient v odpore, manipulatívny, agresívny, apatický).
• Typológiu na základe problémovej situácie (bezdomovci, nezamestnaní, psychiatrickí, so zdravotným postihnutím, páchajúci tresnú činnosť).
• Členenie typov klientov z hľadiska ich príčin a prejavov (sociálna patológia, problémy veku, sociálne skupiny, zdravotné problémy, sociálno-ekonomické aspekty, zdravotné postihnutie).
• Členenie typov klientov s rôznymi osobnostnými charakteristikami.

Úloha sociálneho pracovníka

Úlohou sociálneho pracovníka je v prvom rade nadviazať kontakt a vytvoriť vzťah. Klient prichádza za soc. pracovníkom väčšinou v stave dlhodobého stresu. Je dôležité definovať podmienky, za ktorých môže byť poskytnutá pomoc klientovi a zachovať náklonnosť voči klientovi aj po tom, keď neplní dohodnuté pravidlá alebo iné zásady.

Typológia klientov

Sociálny klient nie je iba jednotlivec, ale i pomenovanie skupinových klientov, medzi ktorých zaraďujeme rodinu, skupinu, komunitu a spoločnosť. Význam poznania klientskej typológie spočíva v uľahčení správneho spôsobu komunikácie sociálneho pracovníka s určitým typom klienta.

Komunikácia s osobami so zdravotným postihnutím

Komunikácia vo všeobecnosti je prostriedkom dorozumievania, pochopenia, vyjadrenia názorov, pocitov a potrieb, ale sú to predovšetkým rôzne spôsoby kontaktov medzi ľuďmi.

Zložky komunikácie

Významnú úlohu v komunikácii tvorí presný obsah prenášaných informácií a poznanie dorozumievacích prostriedkov - pričom nejde len o jazyk (reč, znaková reč), ale ide o celý súbor verbálnej komunikácie, neverbálnej komunikácie a komunikácie činmi, ktoré komunikujúci medzi sebou vysielajú. Významným prvkom komunikácie je aj „komunikačný šum“, ktorý tvorí bariéru v komunikácii.

O úspešnej komunikácii môžeme hovoriť vtedy, keď dostaneme spätnú väzbu od prijímateľa informácie, čím dôjde k overeniu správnosti prenášanej informácie.

Základné prístupy pri komunikácii s ľuďmi so zdravotným postihnutím

• Buďte trpezliví, priateľskí a úctiví.
• Nepredpokladajte, že osoba so zdravotným postihnutím je menej inteligentná.
• Používajte jednoduchý a jasný jazyk.
• Dávajte osobe so zdravotným postihnutím dostatok času na odpoveď.

Komunikácia s hluchoslepými osobami

• Používajte dotyk rukami, dlaňami.
• Prostredie má byť pokojné a nehlučné.
• Píšte veľké písmená prstom na dlaň.
• Neodvracajte tvár, udržujte priamy smer k jeho tvári.
• Ujasnite tému rozhovoru.
• Hovorte pomaly, zreteľne s výraznou artikuláciou.
• Využívajte všetky zostatky zraku a sluchu, ak nimi disponuje.
• Ak má tlmočníka, hovorte s postihnutou osobou, aj keď vás nevidí a nepočuje.

Komunikácia s osobami s poruchami reči

• Podporujte správny vývoj reči už u detí.
• Zhodnoťte možnosti komunikácie bežnou rečou a prispôsobte sa im.
• Nenúťte ho hovoriť, nedokončujte za neho slová, vety.
• Neupozorňujte na jeho nedostatky.

Komunikácia s osobami trpiacimi autizmom a s poruchami autistického spektra

• Zhodnoťte jeho celkovú úroveň jeho schopností a tomu prispôsobte vlastnú komunikáciu.
• Komunikujte s človekom, ktorý má narušenú komunikačnú schopnosť.

tags: #postihnutie #komunikacie #moznosti #prace