
V súčasnom podnikateľskom prostredí, kde sa obchodné vzťahy čoraz viac rozširujú za hranice Slovenska, je dôležité rozumieť podmienkam a aspektom postúpenia pohľadávky do zahraničia. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, vrátane definície pohľadávky, dôvodov jej postúpenia, typov pohľadávok, na ktoré sa postúpenie vzťahuje, a daňových aspektov s tým spojených.
Pohľadávka predstavuje nárok na plnenie od druhej zmluvnej strany, či už ide o finančnú čiastku alebo konkrétnu vec. Podnikatelia sa často rozhodnú postúpiť pohľadávku, aby rýchlejšie získali finančné prostriedky, najmä ak sa sami ocitnú v platobnej neschopnosti kvôli omeškaniu svojich dlžníkov. Postúpením pohľadávky dochádza u pôvodného veriteľa k jej vyradeniu z majetku na základe zmluvy, čím sa mení osoba veriteľa. Tento spôsob vyradenia sa líši od uhradenia pohľadávky.
Podnikateľ A dlhuje podnikateľovi B, ktorý zároveň dlhuje podnikateľovi C. Aby podnikateľ B mohol splniť svoje záväzky voči podnikateľovi C, postúpi svoju pohľadávku voči podnikateľovi A spoločnosti špecializovanej na odkupovanie pohľadávok. Týmto spôsobom získa finančné prostriedky na úhradu svojich vlastných dlhov.
Postúpiť možno rôzne typy pohľadávok, vrátane:
Dôležité je, aby bola pohľadávka vymáhateľná v rámci exekúcie, čím sa zabezpečí, že nový veriteľ bude mať možnosť získať plnenie od dlžníka. Spolu s pohľadávkou prechádza na nového veriteľa aj jej príslušenstvo, ako sú úroky, úroky z omeškania a náhrada nákladov spojených s vymáhaním. Taktiež prechádza právo na zmluvnú pokutu.
Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky
Pred podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky je nevyhnutné overiť, či medzi veriteľom a dlžníkom neexistuje dohoda, ktorá by vylučovala možnosť postúpenia pohľadávky. Takáto zmluva by bola neplatná. Zmluva o postúpení pohľadávky musí byť písomná a musí obsahovať určenie strán a presnú špecifikáciu pohľadávky. Podpisy na zmluve nemusia byť úradne overené. Súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky nie je potrebný, zmena sa mu iba oznámi.
Ak zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje záruku pôvodného veriteľa za vymožiteľnosť pohľadávky, pôvodný veriteľ ručí až do výšky ceny, za ktorú pohľadávku postúpil. Odporúča sa uviesť v zmluve, či je pohľadávka zabezpečená napr. záložným právom alebo ručením tretej osoby, a toto zabezpečenie čo najpresnejšie špecifikovať. Postúpením pohľadávky sa nič nemení na jej zabezpečení a nový veriteľ môže požadovať, aby dlh uhradil napríklad ručiteľ, pričom postúpenie musí byť osobám poskytujúcim zabezpečenie oznámené.
V prípade, že o pohľadávke prebieha súdny spor alebo je dlžník v konkurze, je okrem podpisu zmluvy potrebné vykonať ďalšie kroky. V rámci súdneho sporu je potrebné navrhnúť zmenu účastníka a nový veriteľ musí zaslať súdu svoj súhlas s touto zmenou. Ak je dlžník v konkurze, zmluvné strany musia na zmluve o postúpení pohľadávky úradne osvedčiť svoje podpisy a nový veriteľ musí podať na súd návrh na vstup do konkurzného konania. Odporúča sa vopred overiť, či je dlžník v konkurze, pretože lehoty pre prihlásenie do konkurzu sú krátke.
Postúpenie pohľadávky má vplyv na daňové povinnosti pôvodného veriteľa. Vyradenie postúpenej pohľadávky z majetku sa účtuje na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Nie každé zaúčtované vyradenie postúpenej pohľadávky je však automaticky daňovým výdavkom.
Podľa § 19 ods. 3 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je možné zahrnúť do daňových výdavkov menovitú hodnotu postúpenej pohľadávky len do výšky príjmu z jej postúpenia. Pri posúdení daňovo akceptovateľnej menovitej hodnoty postúpenej pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola v momente postúpenia uznaným daňovým výdavkom, prichádza do úvahy výška daňovej opravnej položky podľa § 20 ods. 10 až 12 a § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov.
Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve
Podľa § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov je možné tvoriť daňovo uznané opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkovi:
Ustanovenie § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov sa vzťahuje na nepremlčané pohľadávky, pričom opravné položky k pohľadávkam, ktoré boli nadobudnuté postúpením, alebo k pohľadávkam, ktoré možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi, sú vylúčené.
Súdny exekútor na Slovensku má obmedzenú územnú pôsobnosť, ktorá sa vzťahuje len na územie Slovenskej republiky. To znamená, že nemôže vykonávať exekučnú činnosť mimo tohto územia, ani v prípade, že má povinný majetok v inom členskom štáte EÚ.
Inštitút európskeho exekučného titulu nemá vplyv na územnú pôsobnosť exekútora, ale umožňuje oprávnenému osvedčiť rozhodnutie vydané slovenským súdom ako európsky exekučný titul a následne vykonať exekúciu v inom členskom štáte EÚ.
Ak má oprávnený vedomosť o majetku povinného v zahraničí, môže podať na súd návrh na zastavenie exekúcie na Slovensku z dôvodu nemajetnosti povinného vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky. Následne môže iniciovať začatie nového exekučného konania podaním návrhu na vykonanie exekúcie zahraničnému súdnemu exekútorovi s pôsobnosťou v tom členskom štáte, v ktorom sa majetok povinného nachádza.
Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri
Zákon bežného veriteľa významnejšie nelimituje v postúpení jeho peňažnej pohľadávky na inú osobu. Dlžník môže zabrániť postúpeniu pohľadávky len vtedy, ak si s veriteľom dohodne jeho zákaz, ideálne v písomnej zmluve. Po postúpení pohľadávka prechádza na nového veriteľa, ktorý ju získava aj s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Dlžník by mal dostať informáciu o postúpení bez zbytočného odkladu od pôvodného veriteľa.
Ak chce banka postúpiť pohľadávku voči svojmu klientovi, musia byť splnené nasledujúce podmienky:
Ak postúpenie pohľadávky bankou nespĺňa podmienky stanovené zákonom, považuje sa zmluva o postúpení za absolútne neplatný právny úkon.
Pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere môže veriteľ postúpiť, ak:
Pôvodný veriteľ musí spotrebiteľa o postúpení pohľadávky písomne informovať najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky.
Z pohľadu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa pri postúpení pohľadávok účtuje o odpise pohľadávky, pričom sa posudzujú daňové aspekty tohto odpisu.
Odpísaním pohľadávky veriteľ natrvalo vyraďuje pohľadávku zo svojho obchodného majetku. O odpise pohľadávky účtovná jednotka účtuje v okamihu, keď nastanú dôvody na trvalé vyradenie pohľadávky z majetku.
Nie každý náklad vzniknutý v dôsledku odpisu pohľadávky sa automaticky stáva daňovým výdavkom. Podľa § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov môže daňovník zahrnúť do daňových výdavkov náklad vzniknutý v dôsledku odpisu vlastnej pohľadávky ocenenej menovitou hodnotou, ak dôvodom odpisu pohľadávky je niektorý z dôvodov uvedených v tomto ustanovení (napr. konkurz, reštrukturalizácia, exekúcia).
tags: #postupenie #pohľadávky #do #zahraničia #podmienky