Povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom: Komplexný prehľad

Zamestnávanie prvého zamestnanca prináša pre zamestnávateľa celý rad povinností, ktoré upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a ďalšie súvisiace právne predpisy. Nedodržanie týchto povinností môže viesť k sankciám. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o povinnostiach zamestnávateľa voči zamestnancom, od predzmluvných vzťahov až po ukončenie pracovného pomeru.

Povinnosti pred uzatvorením pracovnej zmluvy

Ešte pred samotným uzatvorením pracovnej zmluvy má zamestnávateľ určité povinnosti, ktoré upravuje ustanovenie § 41 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ZP). Tieto povinnosti sú zamerané na zabezpečenie transparentnosti a spravodlivosti v pracovnoprávnych vzťahoch.

Predzmluvné vzťahy a informácie

V rámci predzmluvných vzťahov, ak zamestnávateľ uzatvára pracovnú zmluvu s mladistvým zamestnancom, je povinný vyžiadať si vyjadrenie jeho zákonného zástupcu. Zároveň, pri prijímaní osoby, ktorá sa uchádza o prvé zamestnanie, môže zamestnávateľ vyžadovať len informácie, ktoré súvisia s prácou. Sú určité informácie, ktoré zamestnávateľ vyžadovať nesmie, resp. Zákonník práce zakazuje vyžadovanie týchto informácií zamestnávateľom.

Zverejňovanie ponúk zamestnania

Zákon o službách zamestnanosti (č. 5/2004 Z. z.) v § 62 uvádza, že zamestnávateľ nesmie zverejňovať ponuky zamestnania, ktoré obsahujú akékoľvek obmedzenia a diskrimináciu podľa rasy, farby pleti, pohlavia, veku, jazyka, viery a náboženstva, zdravotného postihnutia, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu, manželského stavu a rodinného stavu. Zamestnávateľ je pri zverejňovaní ponuky zamestnania povinný uvádzať sumu základnej zložky mzdy. Pri výbere zamestnanca nesmie vyžadovať informácie týkajúce sa národnosti, rasového pôvodu alebo etnického pôvodu, politických postojov, členstva v odborových organizáciách, náboženstva, sexuálnej orientácie, informácie, ktoré odporujú dobrým mravom, a osobné údaje, ktoré nie sú potrebné na plnenie povinností zamestnávateľa ustanovených osobitným predpisom.

Rovnaké zaobchádzanie a antidiskriminácia

Zamestnávateľ je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania (čl. 1, § 13, § 119a Zákonníka práce) a ustanovenia Antidiskriminačného zákona. Pri uzatvorení pracovnej zmluvy nesmie so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma základnej zložky mzdy, ktorú zverejnil v ponuke zamestnania podľa zákona č. 5/2004 Z. z.

Prečítajte si tiež: Zákonná Starostlivosť o Zamestnancov

Oboznámenie s rizikami

Zamestnávateľ je povinný oboznámiť mladistvého zamestnanca alebo jeho zákonného zástupcu o možných rizikách vykonávanej práce a o prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (§ 47 ods. 1 písm. c) ZP).

Povinnosti pri nástupe do zamestnania

Po uzatvorení pracovnej zmluvy a pred nástupom zamestnanca do práce vznikajú zamestnávateľovi ďalšie povinnosti, ktoré súvisia s registráciou a zabezpečením bezpečného pracovného prostredia.

Pracovná zmluva a pracovný poriadok

Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou, pričom jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Každý zamestnanec musí byť oboznámený s pracovným poriadkom, ktorý musí byť pre každého zamestnanca prístupný (§ 47 ods. 1 písm. d) ZP).

Registrácia zamestnávateľa a zamestnanca

Zamestnávateľovi plynie povinnosť byť prihlásený v registri zamestnávateľov Sociálnej poisťovne, pričom toto prihlásenie musí vykonať najneskôr deň pred dňom, kedy začne zamestnávať svojho prvého zamestnanca. Zároveň zamestnávateľ uzavrie dohodu o elektronickej komunikácii medzi zamestnávateľom a Sociálnou poisťovňou. Registráciu zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou, ako aj jeho odhlásenie, môže zamestnávateľ realizovať výlučne elektronicky. Na prihlásenie zamestnanca použije tlačivo Registračný list fyzickej osoby, kde vyznačí, že ide o prihlášku a tú podá elektronicky. Lehota na prihlásenie zamestnanca je pred vznikom pracovného pomeru, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.

Prihlásenie do zdravotnej poisťovne

Každý zamestnávateľ sa zamestnaním prvého zamestnanca stáva platiteľom poistného, pričom túto skutočnosť je povinný oznámiť v zdravotnej poisťovni do 8 pracovných dní odo dňa, kedy sa stal zamestnávateľom t.j. zamestnaním prvého zamestnanca. Túto oznamovaciu povinnosť si zamestnávateľ splní prostredníctvom tlačiva Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného. Do príslušnej zdravotnej poisťovne prihlasuje zamestnávateľ aj svojich zamestnancov prostredníctvom tlačiva Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie. Danú oznamovaciu povinnosť si musí zamestnávateľ splniť taktiež do 8 pracovných dní odo dňa vzniku pracovnoprávneho vzťahu.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o zamestnancov

Registrácia na daňovom úrade

Dňom zamestnania prvého zamestnanca sa v zmysle Zákona č. 595/2003 Z. z. Zákon o dani z príjmov sa zamestnávateľ stáva platiteľom dane z príjmov. Preto je zamestnávateľ povinný registrovať sa pre daň z príjmov na príslušnom daňovom úrade. Pre splnenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľ použije tlačivo Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty. Lehota na splnenie oznamovacej povinnosti voči daňovému úradu je do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak je však už registrovaný pre daň z príjmov právnickej osoby (teda má pridelené DIČ), nemusí sa pre platenie dane zo závislej činnosti registrovať, ani túto skutočnosť daňovému úradu oznamovať.

Školenie BOZP a OPP

Pri uzatvorení pracovnoprávneho vzťahu so zamestnancom má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť pre novoprijatého zamestnanca školenie o ochrane pred požiarmi a oboznámiť ho s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci (BOZP) v súlade so zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“), ako aj s vnútornými prevádzkovými predpismi zamestnávateľa, ktoré túto oblasť upravujú, tzn. 311/2001 Z. z. 124/2006 Z. z. 18/2018 Z. z. Zamestnávateľ je povinný vykonávať pravidelné školenia zamestnancov ihneď po prijatí zamestnanca do zamestnania a následne najmenej raz za dva roky.

Povinnosti počas trvania pracovného pomeru

Počas trvania pracovného pomeru má zamestnávateľ voči zamestnancovi rozsiahle povinnosti, ktoré sa týkajú prideľovania práce, vyplácania mzdy, vytvárania pracovných podmienok a dodržiavania právnych predpisov.

Základné povinnosti

V zmysle Zákonníka práce má zamestnávateľ od prvého dňa vzniku pracovného pomeru voči zamestnancovi nasledujúce povinnosti:

• prideľovať zamestnancovi prácu v súlade s pracovnou zmluvou,
• platiť zamestnancovu mzdu za vykonanú prácu v termíne dohodnutom v pracovnej zmluve,
• vytvárať vhodné pracovné podmienky na splnenie pracovných úloh a nariadení,
• oboznámiť zamestnanca s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu, ktorú vykonáva zamestnanec a ostatnými predpismi.

Evidencia a výkazy

Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer je zamestnávateľ ďalej povinný:

Prečítajte si tiež: Zákonník práce a zamestnanci

• viesť evidenciu pracovného času zamestnancov,
• odoslať Sociálnej poisťovni mesačný výkaz,
• odoslať zdravotnej poisťovni mesačný výkaz,
• povinnosť odoslať daňovému úradu mesačný prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti. Prehľad o príjmoch zo závislej činnosti, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň, zamestnaneckej prémii a daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac,
• zamestnávateľ je povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie, a to za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie.

Dovolenka

Poskytovať zamestnancom dovolenku - zamestnanec má zákonný nárok na 4 týždne platenej dovolenky, po dovŕšení 33. roku má zamestnanec nárok na 5 týždňov platenej dovolenky.

Ochrana osobných údajov

Zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnancov, v súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z.

Ročné zúčtovanie dane

Povinnosť zamestnávateľa podať hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, povinnosť zamestnávateľa vypracovať ročné zúčtovanie preddavkov na daň. Zamestnávateľ je povinný na základe žiadosti zamestnanca v zákonom stanovenej lehote (vždy do 15. februára nasledujúceho roka) vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň a predloží k jeho vykonaniu všetky potrebné doklady. Zároveň je zamestnávateľ povinný vystaviť a doručiť doklad o vyplatenom príjme zamestnancovi, ktorému v zdaňovacom období daného roka vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti. Takýmto dokladom je pre zamestnanca, ktorý požiadal o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov, tlačivo Ročné zúčtovanie preddavkov na daň za daný rok XY. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi, ktorému vykonal ročné zúčtovanie na základe jeho žiadosti do 10 dní od jej doručenia vystaviť doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku alebo preplatku alebo daňového bonusu vyplývajúceho z tohto ročného zúčtovania.

Stravovanie zamestnancov

Zamestnávateľovi vyplýva priamo zo ZP povinnosť zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť zamestnávateľ nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a voči zamestnancom, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.

Mzda a mzdové zvýhodnenia

V zmysle ZP je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať za vykonanú prácu mzdu. Mzdou sa rozumie peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Každý zamestnanec má v zmysle § 119 ods. 1 ZP nárok na mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy a teda zamestnávateľ má povinnosť zamestnancovi takúto mzdu poskytnúť. Výška minimálnej mesačnej mzdy na rok 2023 je 700 eur a hodinová minimálne mzda je vo výške 4,023 eura, pričom zamestnávateľ je povinný každému svojmu zamestnancovi poskytnúť rovnaké mzdové podmienky bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Mzdu je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25% jeho priemerného zárobku, pričom ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí mu za prácu nadčas mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35% jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ môže zamestnancovi namiesto mzdového zvýhodnenia poskytnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas, pričom ak sa na tomto zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú. V prípade, že zamestnávateľ udelí zamestnancovi prácu počas sviatku, patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100% jeho priemerného zárobku a to aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Tak ako aj pri práci nadčas, zamestnávateľ sa so zamestnancom môže dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna. Za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. Zamestnancovi patrí popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,79 eura a za prácu v nedeľu mzdové zvýhodnenie za každú hodinu práce najmenej v sume 3,58 eura.

BOZP počas trvania pracovného pomeru

Počas trvania pracovného pomeru zamestnávateľ zabezpečuje pravidelné školenia BOZP minimálne raz za tri roky alebo častejšie, ak si to vyžadujú zmeny v pracovných podmienkach. Zamestnávateľ musí tiež zabezpečiť pracovné podmienky, ktoré spĺňajú všetky zákonné normy v oblasti BOZP, a zaistiť, aby boli zamestnanci pripravení riešiť nebezpečné situácie. Zamestnávateľ je tiež povinný zabezpečiť pitný režim pre zamestnancov, a to v zákonom stanovených prípadoch: pri práci v prostredí s vysokou teplotou (nad 30 °C) alebo nízkou teplotou (pod 4 °C); pri práci na vonkajších pracoviskách v extrémnych poveternostných podmienkach (napr. počas letných horúčav). Áno, zamestnávateľ je povinný znášať všetky náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) a nesmie ich prenášať na zamestnancov.

Práceneschopnosť zamestnanca

Počas práceneschopnosti zamestnanca je zamestnávateľ povinný prijať oznámenie o vzniku PN, ktoré musí zamestnanec doručiť najneskôr do troch dní od začiatku práceneschopnosti. Zamestnávateľ má povinnosť overiť si, či zamestnanec predložil potrebné potvrdenie od lekára, ktoré osvedčuje trvanie PN. Zároveň je zodpovedný za zaevidovanie PN v interných záznamoch o dochádzke a pracovnom čase. Počas prvých 10 dní práceneschopnosti je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy, a to podľa zákonom stanovených pravidiel. Náhrada sa vypočítava ako percento z priemerného zárobku zamestnanca (prvé tri dni 25 %, od štvrtého dňa 55 %). Po 10.

Choroby z povolania a pracovné úrazy

Choroba z povolania je zdravotné poškodenie spôsobené dlhodobým pôsobením pracovných podmienok alebo faktorov na pracovisku. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pravidelné lekárske prehliadky zamestnancov, ak ich práca zahŕňa rizikové faktory, a informovať ich o potenciálnych rizikách. Pri vzniku pracovného úrazu je zamestnávateľ povinný bezodkladne prijať opatrenia na zabránenie ďalšiemu ohrozeniu zdravia zamestnancov. V prípade závažného pracovného úrazu musí okamžite informovať príslušný inšpektorát práce a zachovať stav pracoviska až do príchodu vyšetrujúcich orgánov, pokiaľ to neohrozuje bezpečnosť. Následne je potrebné dôkladne vyšetriť príčiny a okolnosti úrazu, pričom pri závažných úrazoch s následkom smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví je nutné prizvať aj bezpečnostného technika. Do ôsmych dní od zistenia, že ide o registrovaný pracovný úraz, je zamestnávateľ povinný spísať záznam o tomto úraze a do ôsmich dní ho zaslať príslušnému inšpektorátu práce.

Povinnosti po skončení pracovného pomeru

Po skončení pracovného pomeru má zamestnávateľ voči bývalému zamestnancovi ešte niekoľko povinností, ktoré súvisia s odhlásením z poisťovní, výplatou nárokov a vystavením potrebných dokumentov.

Odhlásenie zamestnanca

• Zo Sociálnej poisťovne do 8 dní.
• Zo zdravotnej poisťovne do 8 dní.

Výpočet a vyplatenie nárokov

• Vyplatenie zostatkovej mzdy.
• Náhrada za nevyčerpanú dovolenku.
• Vyplatenie odstupného alebo odchodného (ak naň zamestnanec má nárok).

Vystavenie potrebných dokumentov

• Potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list).
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch.
• Pracovný posudok (na žiadosť zamestnanca).

Vysporiadanie pracovných pomôcok

• Zabezpečiť vrátenie zverených pracovných pomôcok.

Oznamovacie povinnosti

• Daňovému úradu, ak prestal byť zamestnávateľom.
• Pri zániku zamestnávateľa oznámiť ukončenie platiteľa poistného v zdravotnej poisťovni.

Archivácia dokumentácie

• Uchovať pracovné zmluvy a mzdové doklady podľa zákonom stanovenej lehoty.

Sankcie za neplnenie povinností

Za neplnenie povinností zamestnávateľovi hrozia pokuty, ktoré sú spravidla upravené intervalom alebo majú stanovený horný strop. V niektorých prípadoch sa môže kontrolný orgán rozhodnúť, či pokutu zamestnávateľovi dá alebo nie, v iných prípadoch je pokuta stanovená povinne zákonom. V sociálnom poistení je zavedený princíp druhej šance, čo znamená, že pokuta sa neuloží, ak si zamestnávateľ splní povinnosť v dodatočnej 7-dňovej lehote.

tags: #povinnosti #zamestnávateľa #voči #zamestnancom