
V trhovom hospodárstve, kde prevláda zmluvná voľnosť a sloboda podnikania, rastie riziko nesplnenia záväzkov. Preto existujú právne inštitúty, ktoré majú posilniť pozíciu veriteľa a zabezpečiť uspokojenie jeho pohľadávok náhradným spôsobom, ak dlžník nie je schopný alebo ochotný plniť riadne a včas. Medzi tieto inštitúty patrí aj ručenie.
V oblasti zabezpečenia záväzkov je ešte mnoho otvorených otázok a právnych problémov, ktoré si vyžadujú podrobnejšiu úpravu. Je potrebné zosumarizovať zabezpečovacie inštitúty s ohľadom na trhové prostredie a podmienky obchodných vzťahov. Medzi najznámejšie zabezpečovacie inštitúty patria:
Výber inštitútu závisí od bonity dlžníka a tretích osôb. Predchádzať by mu mala dôkladná analýza z hľadiska právneho, ekonomického, účtovného a daňového.
Záväzky vznikajú z právnych úkonov predpokladaných zákonom, najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných právnych skutočností. Pri uzatváraní zmluvy musia byť strany vedomé toho, že môže nastať situácia, kedy dlžník nebude schopný záväzok splniť. Právny poriadok poskytuje veriteľovi inštitúty na posilnenie jeho postavenia voči dlžníkovi. Špecifikácia daného právneho inštitútu môže byť zahrnutá v zmluve alebo v samostatnej zabezpečovacej zmluve.
Účastník obchodno-právneho záväzkového vzťahu, ktorý je stranou oprávnenou domáhať sa splnenia konkrétnej povinnosti, si zabezpečuje splnenie tohto hlavného záväzku záväzkom vedľajším. Obvykle právny osud vedľajšieho záväzkového vzťahu nasleduje právny osud hlavného právneho vzťahu a zánik hlavného záväzku má za následok zánik vedľajšieho záväzku. Zánikom vedľajšieho záväzku však nezaniká automaticky aj záväzok hlavný.
Prečítajte si tiež: Vzor výkazu o ZŤP
Základná právna úprava zabezpečovacích inštitútov je obsiahnutá v Občianskom zákonníku. V niektorých prípadoch je úprava doplnená či modifikovaná pre oblasť obchodno-právnych vzťahov úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku. Obchodný zákonník je špeciálnou právnou normou vo vzťahu k Občianskemu zákonníku.
Ručenie je právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom, ktorého predmetom je záväzok ručiteľa uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník. Zákonná úprava je obsiahnutá v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku.
Ručiteľ sa zaväzuje, že uspokojí veriteľa, ak dlžník svoj dlh nesplní. Toto znamená, že ručiteľova povinnosť platiť nastupuje až vtedy, keď dlžník nie je schopný alebo ochotný platiť. Veriteľ by mal najprv vyzvať dlžníka na plnenie a až potom sa môže obrátiť na ručiteľa.
Existujú situácie, kedy veriteľ nemusí dodržať povinné poradie a môže sa obrátiť priamo na ručiteľa. Tieto výnimky sú stanovené zákonom alebo dohodou medzi veriteľom a ručiteľom. Medzi najčastejšie patria:
Ručiteľ má právo od dlžníka požadovať náhradu za plnenie, ktoré poskytol veriteľovi. Toto právo sa nazýva regres. Ručiteľ má tiež právo namietať voči veriteľovi všetky námietky, ktoré by mohol namietať dlžník. Ručiteľ má povinnosť plniť veriteľovi, ak dlžník svoj dlh nesplní.
Prečítajte si tiež: Dôchodkové poistenie a dôchodcovia
Ručenie zaniká:
Na konanie o reštrukturalizácii a konkurzné konanie je príslušný súd. Oproti predchádzajúcej úprave bude rozsah činnosti súdu zväčšený.
Dôvodom na povolenie reštrukturalizácie je podmienené tým, že je zároveň odôvodnený predpoklad, že je možné zachovať prevádzku podniku alebo jeho časti. Súd zamietne návrh na reštrukturalizáciu, ak odborný posudok vypracovaný reštrukturalizačným správcom bude neposúditelný alebo zmätčný.
Všeobecné podmienky (vrátane kvalifikačných predpokladov a odbornej spôsobilosti) na výkon činnosti správcov budú upravené v osobitnom zákone. Správca je povinný zachovávať povinnosť mlčanlivosti v súvislosti so všetkými informáciami, ktoré sa dozvie v súvislosti s výkonom svojej funkcie.
Platná práva úprava záložného práva historicky nadväzuje na úpravu z roku 1811 a na Občiansky zákonník z roku 1950. Základom pre platnú právnu úpravu záložného práva v našom právnom poriadku sa stala novela Občianskeho zákonníka, zákon č. Záložné právo zaraďujeme medzi tzv. absolútne práva, čo znamená, že v zásade pôsobí voči všetkým a všetci sú povinní nerušiť oprávnenú osobu pri výkone jej práva k veci.
Prečítajte si tiež: Aspekty povinného odchodu do dôchodku v školstve
Záložné právo zvyšuje veriteľovu istotu, že jeho pohľadávka bude uspokojená. Platí ochrana dobrej viery záložného veriteľa, čo znamená, že pokiaľ záložné právo platne vzniklo, v zásade pôsobí proti každému vlastníkovi zálohu.
Prevod práv predstavuje špecifický právny inštitút zabezpečenia záväzku veriteľa, ktorý v našej právnej praxi patrí medzi „najmladšie“ a najstručnejšie upravené právne inštitúty. Problémy spôsobuje nedostačujúca právna úprava a na to nadväzujúca nejednotnosť právnych názorov, ako aj chýbajúca judikatúra, ktorá by podporne zakotvila určité právne zásady, ako aj nedoriešené daňové aspekty či oblasť katastrálneho práva.
Podstata tohto zabezpečovacieho inštitútu spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi (prevedie vlastníctvo) pôvodný veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi na nového veriteľa, a to za odplatu alebo bezodplatne.