
Príchod automobilky Kia Motors na Slovensko bol sprevádzaný nielen očakávaniami ekonomického rastu, ale aj komplikáciami a kontroverziami, najmä v súvislosti s výkupom pozemkov potrebných pre výstavbu závodu. Tento článok sa zameriava na podmienky zmlúv, problémy s výkupom pozemkov a s tým spojené kontroverzie, ktoré sprevádzali túto významnú investíciu.
Napriek blížiacemu sa slávnostnému položeniu základného kameňa automobilky Kia v Žiline, v marci 2004 stále existovali zásadné nejasnosti. Nebol známy projektový manažér investície, nebola stanovená cena pozemkov a nezačali sa prípravy na ich výkup. O pozíciu projektového manažéra sa uchádzali rôzne spoločnosti, vrátane Žilina Invest, s.r.o., založenej mestom Žilina a okolitými obcami, a spoločnosti Govinvest 1 a Govinvest 2, založené Slovenskou konsolidačnou, a.s.
Starosta Tepličky nad Váhom, Tibor Mintál, upozornil na náročnosť procesu výkupu pozemkov, ktorý si vyžadoval vypracovanie približne 60 000 kúpnopredajných zmlúv od 12 000 vlastníkov. Nejasnosti okolo výberu projektového manažéra situáciu ešte viac komplikovali. „Aktuálna situácia podľa nás, starostov štyroch obcí, nie je dobrá, lebo do dnes nevieme, kto bude uzatvárať zmluvy s majiteľmi pôdy pod fabriku, ani kto ich bude vyplácať a 7. apríla by sa mal slávnostne položiť základný kameň,“ pripomenul Mintál. Konateľ Žilina Invest, s.r.o., Juraj Čermák potvrdil, že zatiaľ nie je jasné, kto bude pozemky vykupovať a všetky projektové a prípravné práce preto „stoja“. Rozhodnutie o projektovom manažérovi malo padnúť v pondelok na Ministerstve hospodárstva SR.
Majitelia pozemkov boli konfrontovaní so správou, že ich pozemky majú byť vykúpené za 95 Sk/meter štvorcový, čo vyvolalo vlnu nevôle. Neskôr prišiel protinávrh - 350 Sk. Bez reptania, po zákulisných dohodách, predávajú svoje pozemky najväčší majitelia.
Minister hospodárstva Pavol Rusko prejavoval optimizmus, no žilinský primátor Ján Slota sa vyhrážal odchodom koncernu KIA zo Slovenska a urážal majiteľov, ktorí nechceli predať svoje pozemky za ponúkané ceny. Používal vulgárne výrazy a spochybňoval ich právo na adekvátnu kompenzáciu. Na rad prichádza téma vyvlastňovania. Vlastníci sa búria. Otvára sa otázka, či nedôjde k porušeniu ústavných práv.
Prečítajte si tiež: Podmienky zmlúv s JLR
Do procesu výkupu pozemkov vstúpil aj podnikateľ Marián Kočner, ktorý vlastnil časť pozemkov a ponúkal vlastníkom 350 Sk/meter štvorcový. Jeho vstup do hry pridal na komplikovanosti celej situácie a v januári 2005 v podstate krachuje celý plán vyvlastňovania.
Žilina Invest a ministerstvo hospodárstva hľadali riešenie v možnej výmene pozemkov. V marci sa opäť objavili obavy, že KIA odíde zo Slovenska. Rok po podpise zmluvy o príchode automobilky chýbalo dokúpiť 50 hektárov z 220.
Príchod automobilky sprevádzalo podozrenie zo špekulácií s pozemkami. Vláda bola povinná zabezpečiť, aby majitelia parciel, na ktorých bude nová fabrika stáť, dostali za svoju pôdu adekvátnu sumu. Podobné problémy sa objavili aj pri investícii automobilky Hyundai. Podmienky, ktoré vláda ponúkla novému investorovi, ostávali tajomstvom. Bežní ľudia stále nepoznajú sumu a výšku úľav, ktoré nová automobilka od všetkých daňových poplatníkov dostane.
Minister hospodárstva Jirko Malchárek uviedol, že do konca januára by sa mali vzťahy so Slovenským pozemkovým fondom vysporiadať. Priebeh nadobudnutia pozemkov do vlastníctva štátu narážal na množstvo problémov, ktoré súviseli predovšetkým s tým, že niektorí vlastníci napriek výzvam Slovenského pozemkového fondu ani neprejavili záujem rokovať o odpredaji pozemkov. Kórejskí investori predložili deväť podmienok, ktoré žiadajú zapracovať do textácie zmluvy, avšak tieto podmienky sú pre slovenskú stranu pri súčasnom právnom stave neakceptovateľné. SPF a spoločnosti Govinvest I a Govinvest II mali pokračovať v rokovaniach s kórejskými investormi o ich požiadavkách. Malo sa nájsť riešenie, ktoré bude spĺňať slovenské právne predpisy a zároveň naplní záväzky Slovenska, vyplývajúce z investičných zmlúv, a to buď formou uzatvorenia nájomnej zmluvy alebo iného riešenia.
Nadácia Kia Motors Slovakia sa angažovala aj v ďalších projektoch, ako napríklad spolufinancovanie a spolupôsobenie Mesta Martin pri výstavbe športových zariadení.
Prečítajte si tiež: Sprievodca nájomnou zmluvou na pozemky
Prečítajte si tiež: Zmluvy pre pozemky pod diaľnice