Pôžičky poskytované zamestnávateľom zamestnancom predstavujú významný benefit a nástroj sociálnej politiky podniku. Tento článok komplexne rozoberá podmienky poskytovania pôžičiek, ich zdaňovanie a využitie sociálneho fondu v tejto súvislosti. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku z pohľadu zamestnávateľa aj zamestnanca.

Pôžička zamestnancovi ako zamestnanecká výhoda

Poskytnutie pôžičky zamestnávateľom pre svojich zamestnancov za výhodnejších podmienok, ako keby ju zamestnanci získali od peňažného ústavu, je jednou zo zamestnaneckých výhod. Zamestnávatelia poskytujú takéto výhody v rámci realizácie svojej sociálnej politiky.

Právny rámec pôžičiek zamestnancom

Zmluvný vzťah vznikajúci pri poskytnutí pôžičky upravuje Občiansky zákonník v § 657 a § 658. Ak je dohodnutá peňažná pôžička, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ (zamestnávateľ) dlžníkovi (zamestnancovi) peniaze. Občiansky zákonník na vznik zmluvy vyžaduje reálne odovzdanie peňazí veriteľom dlžníkovi. Dlžník sa zaväzuje vrátiť požičanú sumu peňazí veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky ako odplatu za poskytnutie pôžičky, resp. ako odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník ani iné právne predpisy výslovne nestanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodnuté úroky nesmú byť v rozpore s dobrými mravmi. Výška úrokov sa spravidla určuje percentom zo sumy požičaných prostriedkov. Ak z obsahu zmluvy nevyplýva niečo iné, týka sa sadzba úrokov ročného obdobia. Zmluva o pôžičke nemá predpísanú písomnú formu, v záujme právnej istoty sa však odporúča písomná forma.

Zdaňovanie pôžičiek zamestnancom

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) upravuje problematiku pôžičiek u fyzických osôb v § 3 zákona. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona pôžička nie je predmetom dane. Uvedené ustanovenie sa aplikuje v prípade pôžičiek, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť a ktoré nie sú z hľadiska dane z príjmov zdaniteľným príjmom, a to bez ohľadu na ich zdroj. Ak však zamestnávateľ poskytne zamestnancovi tzv. nenávratnú pôžičku alebo mu odpustí splácanie pôžičky, ide o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov nie je vylúčený z predmetu dane. Podľa uvedeného ustanovenia zákona o dani z príjmov predmetom dane nie je príjem získaný darovaním (s odvolávkou na § 628 až § 630 Občianskeho zákonníka) okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5. Pokiaľ teda ide o dary poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov), tieto sú predmetom dane. Z toho vyplýva, že takýto príjem je zdaniteľným príjmom zamestnanca, ktorého zdanenie musí zabezpečiť zamestnávateľ. V danom prípade sa aplikuje § 3 ods. 6 daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. Dary, ktoré nesúvisia s výkonom závislej činnosti, nemožno zdaniť, pretože nie sú predmetom dane. Úrok z poskytnutej pôžičky je možné chápať ako cenu, za ktorú sú finančné prostriedky požičané. Zamestnanecká výhoda spočíva v poskytnutí bezúročnej pôžičky, resp. Predmetom dane je zvýhodnenie zamestnanca plynúce z úroku z poskytnutej pôžičky, ktorý nie je povinný zamestnanec uhradiť (bezúročná pôžička), alebo z rozdielu z nižšieho úroku, ako je úrok používaný v mieste a čase poskytnutia pôžičky obdobného charakteru, a to bez ohľadu na zdroj poskytnutia pôžičky. Ak finančné prostriedky požičia zamestnávateľ svojmu zamestnancovi za nižšiu ako bežne používanú cenu, ide o dar zamestnávateľa v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Aplikuje sa pritom § 2 písm. Pretože ide o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti, je tento v súlade s § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov predmetom dane. Predmetom dane teda nie je suma požičaných finančných prostriedkov, ktorú zamestnanec spláca, ale predmetom dane je nepeňažný príjem vo forme úroku alebo jeho časti, ktorý zamestnanec nezaplatí. Na bezúročnú pôžičku, resp. pôžičku poskytnutú s nižším úrokom z prostriedkov odborovej organizácie sa vyššie uvedený postup nevzťahuje. V § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov je zavedená legislatívna skratka „zamestnanec“, ktorým sa rozumie daňovník s príjmami zo závislej činnosti uvedenými v § 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Takýmito príjmami sú príjmy bez ohľadu na ich právny dôvod, pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia od platiteľa týchto príjmov (zamestnávateľ), alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Príklad zdaňovania bezúročnej pôžičky

Spoločnosť s ručením obmedzeným poskytla v roku 2012 spoločníkovi bezúročnú pôžičku. Ustanovenia § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka umožňujú uzatvoriť spoločnosti so spoločníkom zmluvu o finančnej pôžičke, pričom úroky nemusia byť dohodnuté. Príjmy spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným sú považované z hľadiska zákona o dani z príjmov za príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) a ods. 2 tohto zákona a spoločník sa považuje za zamestnanca. Uvedené platí aj vtedy, ak spoločník nemá so spoločnosťou pracovnoprávny vzťah.

Prečítajte si tiež: Pôžička pre živnostníka opatrovateľa

Odpustenie splácania pôžičky

Zamestnávateľ poskytol v roku 2011 svojmu zamestnancovi návratnú pôžičku. V roku 2012 zamestnanec zomrel. Zamestnávateľ rozhodol o odpustení vrátenia zvyšnej čiastky pôžičky. Pôžička poskytnutá zamestnancovi od zamestnávateľa, ktorú bol zamestnanec povinný uhradiť, nie je predmetom dane v zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov. Ak však zamestnávateľ rozhodol o odpustení nesplatenej časti pôžičky, stala sa táto darom v súvislosti s výkonom závislej činnosti a predmetom dane.

Sociálny fond a pôžičky zamestnancom

Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. Sociálny fond tvorí zamestnávateľ v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Zamestnávateľom na účely tohto zákona je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Pri obdobnom pracovnom vzťahu sa zákon o sociálnom fonde odvoláva na konkrétne zákony platné pre jednotlivé skupiny osôb, napr. pre policajtov, colníkov, štátnych zamestnancov, sudcov, hasičov, profesionálnych vojakov. Podľa § 7 ods. 1 písm. Adresátmi príspevkov zo sociálneho fondu v rozsahu a podľa zásad dohodnutých v kolektívnej zmluve sú v súlade s § 7 ods. zamestnanci a ich rodinní príslušníci, pričom za rodinného príslušníka sa považuje manžel (manželka) zamestnanca a nezaopatrené deti podľa zákona o prídavku na dieťa (zákon č. 600/2003 Z. z.

Spoločníci s.r.o. a sociálny fond

V spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú prácu pre spoločnosť dvaja spoločníci, ktorí s ňou nemajú uzatvorený pracovný pomer. Spoločnosť zdaňuje ich príjem za prácu ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Z hľadiska zákona o dani z príjmov sa spoločníci považujú za zamestnancov. Na účely tvorby sociálneho fondu však spoločníci nie sú zamestnanci, pretože nevykonávajú prácu pre spoločnosť v pracovnom pomere. Spoločnosť nemôže tvoriť sociálny fond za spoločníkov a nemôže im ani poskytovať príspevky zo sociálneho fondu. V súlade s § 7 ods.

Rovnaké zaobchádzanie

Zamestnávateľ má povinnosť poskytovať príspevok zo sociálneho fondu v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných vzťahoch, ktorá je zakotvená v zákone č. 365/2004 Z. z. v znp. (tzv. Použitie finančných prostriedkov zo sociálneho fondu v prospech zamestnancov sa považuje z daňového hľadiska za príjem zo závislej činnosti zamestnanca podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov, okrem príjmu, ktorý nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený.

Príklad odpustenia splátky pôžičky zo SF

Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi návratnú pôžičku v sume 1 000 eur zo sociálneho fondu. Po zaplatení 5 splátok s prihliadnutím na nepriaznivú sociálnu situáciu zamestnanca rozhodol o odpustení zostávajúcich splátok vo výške 500 eur. Táto suma sa považuje za dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti podľa § 3 ods.

Prečítajte si tiež: Podmienky pôžičky pre seniorov

Nenávratná pôžička zo SF

Zamestnávateľ poskytol svojej zamestnankyni nenávratnú pôžičku 1 000 eur zo sociálneho fondu na nákup zariadenia bytu, ktorý bol zničený požiarom. Nenávratná pôžička zo sociálneho fondu je predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona ako dar poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti u zamestnávateľa, ktorý ho poskytol. Suma 200 eur je z hľadiska dane z príjmov považovaná za dar, ktorý však nesúvisí s výkonom závislej činnosti, pretože nejde o dar zamestnávateľa, ale o dar poskytnutý z titulu členstva v odborovej organizácii. Tento dar nie je predmetom dane.

Ocenenie nepeňažného príjmu pri bezúročných pôžičkách

Vzhľadom na zdaňovanie zvýhodnenia v súvislosti s poskytnutými bezúročnými pôžičkami alebo pôžičkami s úrokom nižším, ako je bežne používaný úrok, je potrebné oceniť tento nepeňažný príjem zamestnanca. Zákon o dani z príjmov spôsob vyčíslenia nepeňažného príjmu zamestnanca priamo neupravuje. Podporne možno aplikovať oznámenie Ministerstva financií SR č. 62/682/1996 k spôsobu zdanenia peňažného zvýhodnenia plynúceho zamestnancom v súvislosti s poskytnutím pôžičiek zamestnávateľom daňou z príjmov fyzických osôb (Finančný spravodajca č. 6/1996) a č. 17361/1997/62 k spôsobu zdanenia peňažného zvýhodnenia plynúceho zamestnancom v súvislosti s poskytnutím pôžičiek, návratných a nenávratných sociálnych výpomocí zo sociálneho fondu daňou z príjmov fyzických osôb (Finančný spravodajca č. 11/1997). V uvedenom oznámení č. 62/682/1996 sa za bežnú cenu úroku v súvislosti s poskytovaním pôžičiek považoval úrok poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a. s., ktorá sa zaoberala poskytovaním pôžičiek obyvateľstvu. V súčasnom období takéto služby poskytuje viac peňažných ústavov, preto pri vyčíslení peňažného príjmu zamestnanca možno akceptovať priemerný bežný úrok poskytovaný peňažnými ústavmi SR na obdobné účely. Zamestnávateľ je povinný v čase splácania pôžičky vypočítať „fiktívny“ úrok z nesplateného zostatku pôžičky a tento ako nepeňažný príjem zdaniť.

Výpočet fiktívneho úroku

výška úroku = bežný úrok, resp. Pretože spôsob výpočtu úroku nie je zákonom upravený, v praxi sa používa aj výpočet, pri ktorom sa v menovateli zlomku uvádza 360 dní, t. j. Akceptovať možno aj jednorazové zdanenie úroku v čase poskytnutia pôžičky vypočítaného z dlžnej sumy v deň poskytnutia pôžičky bez prihliadnutia na mesačné splátky.

Príklad výpočtu

Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi 1. februára 2012 bezúročnú pôžičku v sume 6 600 eur. So zamestnancom boli dohodnuté mesačné splátky vo výške 660 eur. V dobe poskytnutia pôžičky a splácania bola stále výška úroku 8 %. Suma pôžičky nie je predmetom dane. Zdaniteľným príjmom zamestnanca je zvýhodnenie vo výške úroku, ktorý zamestnanec nemusí platiť.

Staršie pôžičky

U pôžičiek poskytnutých pred 1. 1. 2004 sa aplikuje až do splatenia pôžičiek oslobodenie podľa § 6 ods. 8 písm. a) a § 58 ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ak úhrnná suma pôžičiek poskytnutých v kalendárnom roku presiahla 50 000 Sk, peňažné zvýhodnenie vzťahujúce sa na celú sumu sa zdaní.

Prečítajte si tiež: Pôžičky a príspevky na Slovensku

Povinnosti zamestnávateľa pri zdaňovaní

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zdanenie všetkých peňažných a nepeňažných zdaniteľných príjmov zamestnanca zo závislej činnosti. Ak nepeňažné plnenie je v príslušnom kalendárnom mesiaci u zamestnanca jeho jediným príjmom od zamestnávateľa alebo bude tvoriť jeho prevažnú časť, pri zdanení sa postupuje podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia zamestnancovi, ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení. Ak zamestnávateľ nemôže zraziť preddavok na daň ani pri najbližšom peňažnom plnení a zamestnanec požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, nedoplatok dane zrazí zamestnávateľ zamestnancovi zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov. Ak platiteľ dane nemohol zraziť preddavok na daň alebo daň z nepeňažného plnenia, je zamestnanec povinný podať daňové priznanie a daň z toho príjmu zaplatiť. Takáto povinnosť vyplýva aj z § 32 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov. Ak však daňovníkovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 zákona, považuje sa daň z nepeňažného plnenia za vysporiadanú.

Príklad zdaňovania počas materskej dovolenky

Zamestnankyňa dostala od zamestnávateľa v roku 2009 bezúročnú pôžičku vo výške 2 000 eur, ktorú mesačne spláca v sume 40 eur. V roku 2011 odišla na materskú dovolenku. Dovtedy jej zamestnávateľ pripočítaval výšku nepeňažného príjmu - úroku - k mesačným príjmom a zdaňoval preddavkovo. Počas materskej dovolenky jej vzhľadom na výšku zdaniteľného príjmu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie. Po návrate do zamestnania od septembra 2012 bude mať za tento rok zdaniteľné príjmy z hrubej mzdy 1 700 eur a nepeňažný príjem z úroku 120 eur, z ktorých zrazené preddavky na daň predstavujú sumu 53,80 eura. Zamestnankyňa môže požiadať po skončení roka zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov, do ktorého zamestnávateľ zahrnie aj nepeňažný príjem. Ak nepožiada o vykonanie ročného zúčtovania, nemá povinnosť podať daňové priznanie, pretože úhrn jej príjmov vrátane nepeňažných za zdaňovacie obdobie je nižší ako 50 % nezdaniteľnej časti základu dane, t. j. nižší ako suma 1 822,37 eura. Povinnosťou zamestnávateľa je v zmysle § 39 ods. 2 zákona o dani z príjmov uviesť výšku nepeňažných príjmov v mzdovom liste zamestnanca. Výška nepeňažných príjmov je súčasťou potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti vystaveného zamestnávateľom v zmysle § 39 ods.

Zdravotné a sociálne odvody

Podľa § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je za vymeriavací základ zamestnanca pre platenie poistného na zdravotné poistenie považovaný každý príjem zamestnanca plynúci zo zárobkovej činnosti, poskytnutý zamestnávateľom. V súlade s uvedeným aj všetky príjmy zamestnanca (vrátane príjmov zo sociálneho fondu), ktoré podliehajú zdaneniu daňou z príjmov fyzickej osoby, sú u zamestnanca považované za príjmy zo závislej činnosti a sú súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca a zamestnávateľa pre odvody do zdravotných poisťovní. Vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne je definovaný v § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). V súlade s týmto ustanovením sa u zamestnanca za vymeriavací základ považuje každý príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti vymedzenej v § 3 zákona o sociálnom poistení poskytnutý zamestnávateľom. Výnimkou sú príjmy, ktoré nie sú podľa zákona o dani z príjmov predmetom dane, príjmy, ktoré sú podľa zákona o dani z príjmov od zdanenia oslobodené, a taxatívne vymenované príjmy v § 3 a v § 138 zákona o sociálnom poistení.

Príklad odvodov pri nenávratnej pôžičke zo SF

Zamestnanec obdržal od zamestnávateľa nenávratnú pôžičku zo sociálneho fondu vo výške 1 000 eur. Nenávratná pôžička je u zamestnanca príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov, ktorý zamestnávateľ zdaní preddavkovo spolu s ostatnými príjmami zo závislej činnosti.

Účtovanie pôžičiek

Poskytnutie pôžičky u zamestnávateľov - podnikateľských subjektov - z ich prostriedkov, ako aj ich splácanie neovplyvňuje základ dane u zamestnávateľa (veriteľa). Uvedená skutočnosť vyplýva z postupov účtovania pôžičiek. Pretože pri zisťovaní základu dane sa podľa § 17 ods.

Jednoduché účtovníctvo

Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Jednoduché účtovníctvo je účtovníctvo daňové, čo znamená, že pri posudzovaní príjmov a výdavkov sa uplatňujú príslušné ustanovenia zákona o dani z príjmov. Podľa opatrenia MF SR č. 27076/2007-74 v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov (ďalej len „opatrenie“), sa úbytok peňažných prostriedkov z titulu poskytnutia pôžičky uvedie v peňažnom denníku ako výdavok (v hotovosti alebo na bankovom účte), ktorý podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňuje základ dane z príjmov [§ 4 ods. 6 písm. g) opatrenia]. Podľa § 9 ods. 3 písm. e) opatrenia sa pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok považujú za dlhodobý finančný majetok. Finančný majetok sa zaúčtuje v knihe dlhodobého finančného majetku podľa časového hľadiska. Krátkodobá pôžička sa zaúčtuje v knihe pohľadávok bez ohľadu na dobu splatnosti. Prijaté splátky pôžičiek sa uvedú v peňažnom denníku ako príjem (v hotovosti alebo na bankový účet), ktorý podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňuje základ dane z príjmov [§ 4 ods. 6 písm.

Podvojné účtovníctvo

Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov sa u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z výsledku hospodárenia. Podľa opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „postupy účtovania v podvojnom účtovníctve“), u účtovnej jednotky, ktorá je veriteľom a poskytne svoje voľné finančné prostriedky formou pôžičky, je z hľadiska účtovania dôležitá ich splatnosť (v závislosti od toho rozlišujeme dlhodobé a krátkodobé pôžičky) a osoba dlžníka (napr. Ak bola poskytnutá pôžička s dobou splatnosti najviac jeden rok, nejde o finančnú investíciu, ale jej poskytnutie sa účtuje na účtoch pohľadávok v závislosti od toho, komu bola pôžička poskytnutá. Ak bola poskytnutá zamestnancom, použije sa u zamestnávateľa účet 335. Pôžičky poskytnuté spoločníkom v obchodnej spoločnosti, resp. V uvádzaných účtovných súvzťažnostiach je uvažované s prijatím finančných prostriedkov na bežný účet. Ako je zrejmé z uvedeného prehľadu účtovných súvzťažností v podvojnom účtovníctve pre podnikateľov, poskytnutie pôžičky sa účtuje mimo nákladových a výnosových účtov, a teda neovplyvňuje výsledok hospodárenia.

Úroky z pôžičiek

Ako sme uviedli, samotné poskytnutie pôžičky a splátky pôžičky neovplyvňuje u zamestnávateľa, ktorý pôžičku poskytol, základ dane z príjmov. Vplyv na základ dane z príjmov u zamestnávateľov - podnikateľských subjektov - pri pôžičkách poskytnutých z ich prostriedkov (okrem prostriedkov sociálneho fondu) má však úrok, ktorý je zdaniteľným príjmom v závislosti od spôsobu účtovania. V jednoduchom účtovníctve sa prijaté úroky uvedú v peňažnom denníku ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov (v hotovosti alebo na bankový účet) v druhovom členení „ostatné príjmy“ [§ 4 ods. 6 písm. Podľa § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia. Vychádzajúc z tohto ustanovenia sa u daňovníka účtujúceho v podvojnom účtovníctve úroky z pôžičiek stávajú zdaniteľným príjmom u poskytovateľa pôžičky v tom zdaňovacom období, v ktorom sú podľa zmluvy o pôžičke zaúčtované. Pri účtovaní sociálneho fondu v jednoduchom účtovníctve sa postupuje podľa § 7 ods. 3 opatrenia. Tvorba a čerpanie sa účtuje v knihe sociálneho fondu ako prírastok a úbytok sociálneho fondu a v peňažnom denníku v závislosti od toho, či prostriedky sociálneho fondu sú uložené na osobitnom účte v banke alebo nie sú uložené na osobitnom účte. Čerpanie sociálneho fondu (vrátane čerpania z titulu poskytnutej pôžičky) sa účtuje v peňažnom denníku ako výdavok (z osobitného účtu alebo z pokladnice, alebo z bežného bankového účtu), ktorý podľa osobitného predpisu neovplyvňuje základ dane z príjmov [§ 4 ods. 6 písm.

Ďalšie aspekty sociálnej výpomoci zo SF

Podľa § 5 ods. 7 písm. obdobie od jedného zamestnávateľa. Sociálna pomoc na uvedené účely môže byť poskytnutá len jedným zamestnávateľom. Tento zamestnávateľ v prípade vystavenia potvrdenia zamestnancovi uvedený príspevok uvádza v Potvrdení o zdaniteľných príjmoch na r. 06. Zamestnávateľ vykonávajúci ročné zúčtovanie v prípade, že poskytnutá pomoc presiahne 2 000 eur, do základu dane zahrnie sumu presahujúcu oslobodenú hranicu príjmu, resp. si túto sumu zahrnie zamestnanec pri podaní daňového priznania. Zamestnávateľ by v internom predpise mal stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu. T.j. aj príspevky na riešenie situácií uvedených v § 5 ods. 7 písm.

Príklady sociálnej výpomoci

Dlhodobá PN

Zamestnankyňa je na dlhodobej PN od 12.2.2024. Dňa 20.1.2025 požiadala o sociálnu nenávratnú výpomoc zo sociálneho fondu z dôvodu dlhodobej PN, ktorá jej bola schválená vo výške 250 €. PN-ku ukončila 10.2.2025. Teraz vo výplate za mesiac február jej vypláca zamestnávateľ príspevok zo sociálneho fondu. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená. Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak dočasná pracovná neschopnosť začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci v roku 2025 presiahne prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma vo výške najviac 2 000 eur bude od dane oslobodená. Ak takáto výpomoc bola vyplácaná v roku 2024, bola zdaniteľným príjmom (ak práceneschopnosť nepresiahla prevažnú časť zdaňovacieho obdobia). V roku 2025 sa posudzuje vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu podľa znenia § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov, t.j.

#

tags: #pozicka #poskytnuta #zamestnancovi #podmienky