Pracovné úrazy: Podmienky odškodnenia a povinnosti zamestnávateľa

Pracovný úraz predstavuje nepríjemnú udalosť, ktorá môže mať závažné dôsledky pre zdravie a život zamestnanca. Vzhľadom na to, že ročne sa na Slovensku stane približne desaťtisíc pracovných úrazov, je dôležité poznať podmienky odškodnenia a povinnosti zamestnávateľa v takýchto prípadoch. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o problematike pracovných úrazov, vrátane definície, postupov pri nahlasovaní, povinností zamestnávateľa a možností odškodnenia.

Čo je pracovný úraz?

Zákon definuje pracovný úraz ako poškodenie zdravia alebo smrť zamestnanca, ktoré boli spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, nezávisle od jeho vôle, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Dôležité je, že pracovným úrazom nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.

Za pracovný úraz sa považuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpí pre plnenie pracovných úloh. Obvykle takéto úrazy vzniknú protiprávnym konaním iných osôb. Poškodenými sa stávajú vedúci zamestnanci, inšpektori, kontrolóri, sudcovia…

Príklady pracovných úrazov:

• Zamestnancovi (prevádzkovému zámočníkovi) prikáže vedúci zamestnanec, aby v brusiarni zastúpil chorého zamestnanca. Prevádzkový zámočník pri tejto práci utrpí úraz.
• Administratívny pracovník dostane príkaz, aby pomohol pri prenášaní ťažkých bremien - nábytku z kancelárie na parkovisko.
• Zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu vlakom z Bratislavy do Popradu na železničnej stanici (nástupišti) utrpí úraz (zakopnutie, pád). Tento úraz je pracovný, pretože sa stal v priestoroch ŽSR, t.j.

Čo sa nepovažuje za pracovný úraz:

• Úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.
• Úraz v čase, keď zamestnanec vybočil z plnenia pracovných úloh, nastal tzv. exces (napr. zamestnanec utrpí úraz, keď si vyrába pre seba bez dovolenia nejaké veci alebo pri tzv.
• Nepriaznivé oznámenie zamestnancovi týkajúce sa výkonu jeho zamestnania, ktoré malo za následok infarkt myokardu alebo inú cievnu príhodu (Najvyšší súd ČSR, sp.
• Úraz počas teambuilding-u, ak účelom bolo prehĺbenie medziľudských väzieb zamestnancov, ich schopnosti vzájomnej spolupráce a schopnosti spolupracovať s inými zamestnancami (NS ČR 21 Cdo 5060/2007).
• Zamestnanec počas pracovnej cesty po skončení pracovných povinností navštívi nákupné centrum, aby si urobil nákup na súkromné účely, pričom utrpí úraz. Tento úraz sa nepokladá za pracovný, pretože vznikol pri činnosti, ktorá nesúvisí s pracovnou cestou.

Postup pri nahlasovaní pracovného úrazu

Zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu. Túto povinnosť má aj fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku predmetnej udalosti. Mal by ste tiež vyhľadať lekársku pomoc a nechať sa vyšetriť a ošetriť lekárom. Okrem samotného ošetrenia je potvrdenie úrazu od lekára kľúčové pre ďalšie postupy a nároky na odškodnenie. Dbajte na to, aby ste uchovali všetky dokumenty. Nezabudnite si skontrolovať životné poistenie a nahlásiť poisťovni poistnú udalosť.

Nárok na odškodnenie pracovného úrazu však nezávisí od toho, či samotný zamestnanec úraz ohlási, alebo nie alebo od toho, či sa spísal, alebo nespísal záznam o úraze. Skutočnosť, že k úrazu došlo, možno preukázať aj výpoveďami svedkov zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Pracovné vyučovanie a didaktické pomôcky

Povinnosti zamestnávateľa po oznámení úrazu

Zamestnávateľ je povinný po oznámení pracovného úrazu bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. V prípade závažného pracovného úrazu musí informovať aj príslušný inšpektorát práce, ktorý bude vyšetrovať príčinu.

V súlade s § 17 ods. 3 zákona o BOZP je zamestnávateľ tiež povinný zachovať stav pracoviska do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. V prípade, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, má tento zamestnávateľ povinnosť bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca.

Zamestnávateľ zamestnanca je povinný:

• splniť oznamovaciu povinnosť podľa § 17 ods. 5 písm.
• zistiť príčinu vzniku registrovaného pracovného úrazu podľa § 17 ods. 4 písm.
• po spísaní podkladu pre záznam o registrovanom pracovnom úraze podľa § 17 ods. 4 písm.
• prijať a vykonať opatrenia podľa § 17 ods. 4 písm.

Zamestnávateľ je povinný zaslať príslušnému inšpektorátu práce záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, kedy sa o tomto pracovnom úraze dozvedel. V súlade s § 17 ods. 7 písm. b) zákona o BOZP má zamestnávateľ povinnosť zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru aj správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu.

Vo vzťahu k zisťovaniu príčin vzniku pracovného úrazu sa odporúča, aby zamestnávateľ dôsledne, riadne a zodpovedne zistil príčiny a okolnosti vzniku závažného pracovného úrazu. posúdiť všetky relevantné písomné a iné doklady o bezpečných pracovných postupoch, pracovných a technologických postupoch, o charaktere pracoviska, o stave bezpečnostných a ochranných zariadení a o ďalších opatreniach (napr. zohľadniť doklady o kvalifikácii, zdravotnej spôsobilosti, odbornej spôsobilosti, oboznamovaní, inštruktážach, skúškach, pracovnoprávnom vzťahu, pracovnej náplni, resp. opise činností, ktoré postihnutý mal vykonávať, o preskúšaní a pod.

Prečítajte si tiež: Služby pre seniorov v Prešove: Zariadenie Náruč

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

Za škodu vzniknutú zamestnancovi v dôsledku pracovného úrazu zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého bol poškodený v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Jedná sa preto o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie. Ak sú teda splnené všetky vyššie uvedené predpoklady, zodpovedá za škodu zamestnávateľ.

Zamestnávateľ je následne povinný nahradiť zamestnancovi škodu alebo nemajetkovú ujmu vzniknutú pracovným úrazom.

Zbavenie sa zodpovednosti

Nakoľko medzi základné povinnosti zamestnanca patrí dodržiavanie právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), neplnenie týchto povinností zamestnancom má vplyv aj na posudzovanie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze.

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti úplne jedine v dvoch prípadoch predpokladaných Zákonníkom práce:

• uvedené skutočnosti boli jedinou príčinou škody.
• uvedená skutočnosť bola jedinou príčinou škody.

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti len v prípade preukázania jedného z troch predpokladov (liberačných dôvodov), ak:

Prečítajte si tiež: Kariéra v zariadení pre seniorov LUMEN

• uvedené skutočnosti boli jednou z príčin škody. Na rozdiel od predpokladu na úplné zbavenie sa zodpovednosti, tu nemusí zamestnávateľ preukazovať, že znalosť predpisov BOZP a ich dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali.
• uvedená skutočnosť bola jednou z príčin škody, z tohto dôvodu vznikla zamestnancovi škoda.

Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia.

Zákonník práce vymedzuje prípady, pri ktorých je vylúčená možnosť liberácie zamestnávateľa, tzv. absolútna objektívna zodpovednosť zamestnávateľa za škodu. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal. V tomto prípade môže ísť o akúkoľvek hroziacu škodu na majetku zamestnávateľa alebo iného subjektu (za ktorú zodpovedá zamestnávateľ) alebo hrozbu nebezpečenstva ohrozenia života a zdravia nielen samotného zamestnanca alebo spoluzamestnancov, ale aj akejkoľvek inej tretej osoby.

Druhy odškodnenia

Jediným nárokom zamestnanca z titulu pracovného úrazu, ktorý je upravený v Zákonníku práce, je vecná škoda. Náhrada za vecnú škodu zahŕňa škodu na veciach, ktoré boli poškodené pri pracovnom úraze (napr. oblečenie zamestnanca), ako aj škodu, ktorá vznikne zamestnancovi z dôvodu, že nemôže vykonávať práce, ktoré by inak musel vykonávať (napr.

Ďalšie nároky zamestnanca upravuje Zákon o sociálnom poistení a uskutočňujú sa prostredníctvom dávok úrazového poistenia, napr.:

• náhrada nákladov spojených s pohrebom (§ 101 Zákona o sociálnom poistení).
• náhrada škody počas a po práceneschopnosti, invalidný dôchodok.

Poškodenému môže zároveň vzniknúť, resp. si môže uplatňovať aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovení § 11, § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka.

Ak ste kvôli pracovnému úradu zostali práceneschopný, máte nárok na náhradu mzdy. Ak vám lekár vystaví „péenku“ elektronicky (ePN) v súvislosti s pracovným úrazom, už nemusíte v Sociálnej poisťovni podávať osobitnú žiadosť. Výška úrazového príplatku je 55 percent denného vymeriavacieho základu od prvého do tretieho dňa PN a 25 percent od štvrtého dňa dočasnej PN v dôsledku pracovného úrazu. Nárok na úrazový príplatok zaniká, ak zanikne nárok na nemocenské alebo náhradu mzdy pri PN.

V prípade, že máte životné poistenie s doplnkovým poistením úrazu, môžete získať ďalšie peniaze od poisťovne. Platí to aj pre doplnkové poistenie práceneschopnosti, ktorým si zabezpečíte výplatu dennej dávky počas doby, keď nie ste schopný vykonávať svoju bežnú prácu. Poistné plnenie môžete použiť na pokrytie liečebných, ale aj bežných výdavkov, akými sú nájom, splátky hypotéky, účty či leasing.

Prevencia pracovných úrazov

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) by mala byť u zamestnávateľa nastavená tak, aby sa minimalizovalo riziko vzniku pracovného úrazu. Dobrou správou je, že správnymi preventívnymi opatreniami je možné výrazne znížiť riziko pracovných úrazov. Nezabúdajte preto na nosenie ochranných prostriedkov ako sú prilba, okuliare, rukavice, dodržiavanie pracovných postupov a dostatočné pauzy, ktoré znižujú chybovosť a úrazovosť. Ak spozorujete riziko na pracovisku, okamžite to nahláste nadriadenému.

Týmto situáciám sa dá predchádzať aj systémom opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa. V záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci má zamestnávateľ, ale aj zamestnanec zákonom uložené viaceré povinnosti, ktoré je povinný dodržiavať.

Následky porušenia povinností BOZP

V prípade porušenia povinností BOZP môžu hroziť dotknutej osobe rôzne následky, ktoré môžu mať charakter finančný v podobe uloženia pokuty Inšpektorátom práce, trestnoprávny v podobe uloženia trestu ako aj v rovine občianskoprávnej v podobe uloženia povinnosti súdom uhradiť škodu a nemajetkovú ujmu.

Za porušenie povinností zamestnávateľom je Inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu až do 200 000 eur. Za porušenie povinností je Inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu aj vedúcim zamestnancom alebo štatutárnym orgánom. Pokuta môže byť uložená v tomto prípade až do štvornásobku ich priemerného mesačného zárobku.

tags: #pracovne #urazy #odskodnenie #podmienky