Práva telesne postihnutých na Slovensku: Komplexný prehľad sociálnej starostlivosti a legislatívy

Sociálna starostlivosť o telesne postihnutých je komplexná oblasť, ktorá sa na Slovensku riadi rozsiahlym legislatívnym rámcom. Cieľom je zabezpečiť dôstojný život, podporu a integráciu osôb s telesným postihnutím do spoločnosti. Tento článok poskytuje prehľad relevantnej legislatívy a kľúčových aspektov sociálnej starostlivosti o túto skupinu občanov.

Legislatívny rámec sociálnej starostlivosti

Právny základ sociálnej starostlivosti o telesne postihnutých tvorí množstvo zákonov a predpisov, ktoré upravujú rôzne aspekty ich života.Medzi najdôležitejšie patria:

• Zákony a ich novely: 601/2003 Z. z., 417/2013 Z. z., 194/2011 Z. z., 497/2010 Z. z., 337/2010 Z. z., 335/2010 Z. z., 252/2009 Z. z., 450/2008 Z. z., 447/2008 Z. z., 136/2008 Z. z., 415/2006 Z. z., 381/2005 Z. z., 163/2005 Z. z., 726/2004 Z. z., 486/2004 Z. z., 391/2004 Z. z., 32/1993 Z. z., 330/2020 Z. z., 468/2011 Z. z., 223/2011 Z. z., 180/2011 Z. z., 159/2011 Z. z., 120/2011 Z. z., 513/2010 Z. z., 571/2009 Z. z., 561/2008 Z. z., 512/2010 Z. z., 511/2010 Z. z., 336/2010 Z. z., 332/2010 Z. z., 51/2010 Z. z., 516/2009 Z. z., 326/2009 Z. z., 325/2009 Z. z., 200/2009 Z. z., 98/1987 Zb. z., 461/2003 Z. z., 511/2008 Z. z., 452/2008 Z. z., 592/2007 Z. z., 235/1998 Z. z., 532/2007 Z. z., 600/2003 Z. z., 467/2007 Z. z., 726/2004 Z. z., 612/2005 Z. z., 65/2007 Z. z., 235/1998 Z. z., 676/2006 Z. z., 235/1998 Z. z., 310/2006 Z. z., 224/2006 Z. z., 612/2005 Z. z., 726/2004 Z. z., 586/2005 Z. z., 471/2005 Z. z., 235/1998 Z. z., 390/2005 Z. z., 305/2005 Z. z., 455/1991 Zb.
• Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Tieto opatrenia konkretizujú a dopĺňajú zákony, napríklad opatrenie o zrušení opatrenia č. 335/2010 Z. z.
• Nálezy Ústavného súdu SR: Tieto nálezy majú významný vplyv na interpretáciu a aplikáciu zákonov v praxi, napríklad nález vo veci nesúladu ustanovení zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách s Ústavou SR.
• Vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnych službách.
• Stavebný zákon 50/76 Zb. z:. upravuje stavebné predpisy a bezbariérovosť budov.

Formy poskytovania sociálnych služieb

Zákon o sociálnych službách rozlišuje tri základné formy poskytovania sociálnych služieb:

1. Ambulantná sociálna služba: Poskytuje sa fyzickej osobe, ktorá dochádza, je sprevádzaná alebo je dopravovaná do miesta poskytovania služby, ktorým môže byť aj zariadenie.
2. Terénna sociálna služba: Môže byť poskytovaná aj prostredníctvom terénnych programov, ktoré majú za cieľ predchádzať sociálnemu vylúčeniu fyzických osôb, rodín a komunít v nepriaznivej sociálnej situácii.
3. Pobytová sociálna služba: Poskytuje sa vtedy, ak je súčasťou sociálnej služby aj ubytovanie. Môže byť celoročná alebo týždenná.

Poskytovanie terénnej a ambulantnej sociálnej služby má prednosť pred pobytovou službou. Pobytová služba sa poskytuje len vtedy, ak terénna alebo ambulantná služba nie je vhodná, účelná alebo dostatočne nerieši nepriaznivú sociálnu situáciu.

Obsah sociálnych služieb pre telesne postihnutých

Sociálne služby pre telesne postihnutých zahŕňajú širokú škálu činností a opatrení, ktoré majú zabezpečiť ich dôstojný život a integráciu do spoločnosti. Medzi hlavné patria:

Prečítajte si tiež: Práva ZŤP na Slovensku: Podrobný sprievodca

• Sociálne poradenstvo: Odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. Zahŕňa posúdenie problému, poskytnutie informácií o možnostiach riešenia a sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci.
• Pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby: Poskytuje sa v rozsahu podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách.
• Opatrovateľská služba: Zahŕňa úkony podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnych službách, ako napríklad pomoc pri sebaobslužných úkonoch, úkonoch starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivitách. Rozsah úkonov určuje obec na základe sociálnej posudkovej činnosti.
• Rehabilitačné služby: Zamerané na obnovu najvyššie dosiahnuteľného stupňa osobnostného vývinu, fyzickej a pracovnej výkonnosti.

Zariadenia sociálnych služieb pre telesne postihnutých

Pre telesne postihnutých sú k dispozícii rôzne typy zariadení sociálnych služieb, ktoré poskytujú špecializovanú starostlivosť a podporu:

• Zariadenia krízovej intervencie: Poskytujú sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie.
• Nízkoprahové denné centrá: Poskytujú služby fyzickým osobám v nepriaznivej sociálnej situácii, pričom sú ľahko dostupné a poskytujú sa anonymne.
• Komunitné centrá: Poskytujú služby fyzickým osobám v nepriaznivej sociálnej situácii s cieľom podporiť ich sociálne začlenenie.
• Nocľahárne: Poskytujú prechodné ubytovanie fyzickým osobám v nepriaznivej sociálnej situácii.
• Útulky: Poskytujú ubytovanie a sociálnu pomoc fyzickým osobám v nepriaznivej sociálnej situácii.
• Domovy na polceste: Poskytujú sociálnu službu na určitý čas fyzickým osobám v nepriaznivej sociálnej situácii s cieľom podporiť ich samostatnosť.
• Zariadenia núdzového bývania: Poskytujú ubytovanie a sociálnu pomoc fyzickým osobám v krízovej situácii. V týchto zariadeniach sa zabezpečuje utajenie miesta ubytovania a anonymita, ak je potrebné chrániť život a zdravie fyzickej osoby.
• Zariadenia podporovaného bývania: Poskytujú sociálnu službu fyzickým osobám od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a na dohľad, pod ktorým sú schopné viesť samostatný život.
• Zariadenia opatrovateľskej služby: Poskytujú sociálnu službu na určitý čas plnoletej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby.
• Rehabilitačné strediská: Poskytujú sociálnu službu fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby.
• Špecializované zariadenia: Poskytujú sociálnu službu fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č. 3.
• Denné stacionáre: Poskytujú sociálnu službu fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby.

Financovanie sociálnych služieb

Financovanie sociálnych služieb pre telesne postihnutých je viaczdrojové. Zdroje financovania zahŕňajú:

• Štátny rozpočet: Poskytuje finančné príspevky na prevádzku zariadení sociálnych služieb a na poskytovanie sociálnych služieb.
• Rozpočty obcí a vyšších územných celkov: Zabezpečujú dostupnosť sociálnych služieb pre fyzické osoby, ktoré sú na ne odkázané.
• Vlastné príjmy poskytovateľov sociálnych služieb: Napríklad úhrady od prijímateľov sociálnych služieb a príjmy z iných činností.
• Poistenie v odkázanosti (navrhované): Navrhuje sa zavedenie poistenia v odkázanosti v zákone o sociálnom poistení, ktoré by zabezpečilo dodatočné zdroje financovania sociálnych služieb.

Individuálny prístup a plánovanie

Poskytovanie sociálnych služieb sa riadi individuálnymi potrebami, schopnosťami a cieľmi prijímateľa sociálnej služby. Poskytovatelia sociálnych služieb sú povinní plánovať poskytovanie služieb podľa individuálneho plánu, viesť písomné záznamy o priebehu poskytovania služby a hodnotiť priebeh poskytovania služby za účasti prijímateľa. Individuálny plán je komplexný, flexibilný a koordinovaný nástroj na aktívnu spoluprácu poskytovateľa, prijímateľa, jeho rodiny a komunity.

Obmedzovanie prijímateľov sociálnej služby

Pri poskytovaní sociálnych služieb v zariadení je zakázané používať prostriedky netelesného a telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby. Použitie prostriedkov obmedzenia netelesnej povahy má prednosť pred použitím prostriedkov telesného obmedzenia.

Slovenský zväz telesne postihnutých (SZTP)

Slovenský zväz telesne postihnutých (ďalej SZTP) je celo republikový, dobrovoľný, humanitný a nepolitický subjekt, otvorený pre každého občana, ktorý sa chce podieľať na jeho poslaní. SZTP združuje občanov s telesným postihnutím a ťažkým telesným postihnutím, rodičov telesne postihnutých detí, rodinných príslušníkov telesne postihnutých občanov, priaznivcov telesne postihnutých bez rozdielu národnosti, štátnej príslušnosti, pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického, či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo k etnickej menšine, majetku, rodu, alebo iného postavenia. Na stránkach SZTP nájdete všetky potrebné informácie o tomto združení, jeho fungovaní a aktivitách.

Prečítajte si tiež: Aktivity združení pacientov

Ľudské práva a zdravotná starostlivosť

Spoločnosť počas posledných sto rokov absolvovala v oblasti právnej úpravy ľudských práva a slobôd obrovský posun. Ľudské práva a ich vyjadrenie ústami zákonodarcov alebo ústami právnej filozofie však nie sú výlučnou doménou dvadsiateho storočia. Môže sa zdať, že aktuálny stav a definovanie ľudských práv (z pohľadu ich kvality, rozsahu a vymožiteľnosti) odpovedali spoločnosti na všetky otázky a v tejto rovine už ako právnici, či filozofi nemáme „čo povedať“. Základné ľudské práva sú garantované viacerými medzinárodnými dohovormi, a týkajú sa aj práv bezprostredne súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Zdravotná starostlivosť sa priamo dotýka základných a najdôležitejších hodnôt chránených právom a prostredníctvom nej sa chráni život a zdravie fyzickej osoby. Z uvedeného vyplýva, že práva prijímateľa zdravotnej starostlivosti pramenia a sú chránené právnymi dokumentmi najvyššej právnej sily. Vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (zdravotníckym pracovníkom) a pacientom je reláciou, ktorá je charakteristická vzájomným „pnutím“, je vzťahom, v rámci ktorého dochádza ku stretu práv pacienta a práv poskytovateľa zdravotnej starostlivosti/zdravotníckeho pracovníka. Vzhľadom na určitú asymetriu vzťahu je pacient vždy v slabšom postavení, a preto je nevyhnutné, aby štát ako garant dodržiavania ľudských práv zabezpečil ich efektívne uplatňovanie a ochranu. Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vrátane dodatkových protokolov (publikované ako oznámenie MZV č. 209/1992 Zb. Dohovor o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny - Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, v znení Dodatkového protokolu zo dňa 25. 1. 2005 (oznámenie MZV SR č. 40/2000 Z. z.

Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím

Ľudské práva a ich premietnutie do parciálnych súčastí existencie a fungovania spoločnosti sú „živým organizmom“. Obsah či lepšie povedané rozsah ľudských práv sa mení a prispôsobuje stavu, v ktorom sa spoločnosť nachádza. Rovnako dôležito na úroveň realizácie ľudských práv v životnej realite vplývajú charakteristiky/možnosti/obmedzenia osoby, ktorá svoje práva uplatňuje. Inak svoje práva realizuje zdravá osoba a iný rozmer ich realizácia je pri osobách, ktoré trpia zdravotným postihnutím. Predmetom záujmu medicíny je človek v zdraví aj v chorobe. Prevažne sa však medicína zaoberá človekom ktorý má nejakú chorobu, alebo trpí určitou zdravotnou vadou. Zdravotné postihnutie je skutočnosťou, ktorá postihnutú osobu akoby automaticky znevýhodňuje oproti zdravým osobám, pričom miera/podoba znevýhodnenia je priamo závislá od viacerých faktorov (povaha postihnutia, sociálne pomery v ktorých osoba žije, postoj spoločnosti voči zdravotne postihnutým osobám, sociálna politika štátu, a pod.). V roku 2006 bol na pôde OSN prijatý Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor o PZP“), ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 25. 6. 2010 a má povahu medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi a Ústavou SR. Nejde o dokument malého významu, jeho schváleniu predchádzali dlhoročné prípravy a jeho prijatie vyvoláva veľké očakávania. Kayess (2008) sa v súvislosti s prijatím Dohovoru o PZP vyjadril, že tento dokument konečne umožňuje „najväčšej svetovej minorite“ žiadať rešpektovanie ich ľudských práv a nastoľuje podmienky pre participáciu jej členov na živote spoločnosti. Birgden a Perlin (2009) obdobne ako Kayess považujú prijatie Dohovoru o PZP za posun v ochrane práv zdravotne postihnutých osôb, a to hlavne preto, že vzhľadom na svoju obsah je oproti iným dokumentom/konvenciám obsiahlejší a komplexnejší a pre zmluvné štáty definuje konkrétne povinnosti, ktorých praktická realizácia a transpozícia do národných poriadkov môže viesť k prijatiu doteraz nebývalej pro-handicapovaným zameranej právnej reglementácie.

Miera funkčnej poruchy a preukaz osoby s ŤZP

Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Kombinované zdravotné postihnutia - viaceré druhy postihnutia naraz. Miera funkčnej poruchy určuje rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Každé ochorenie má určitú mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách.

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom). Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Oslobodenia od koncesionárskych poplatkov, zníženia dane, resp. a ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov.

Invalidný dôchodok

Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať.

Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti

tags: #práva #telesne #postihnutých #Slovensko