
Rozvod predstavuje náročnú životnú situáciu, ktorá zasahuje všetkých členov rodiny, najmä deti. Slovenská legislatíva a súdna prax sa snažia zabezpečiť, aby aj po rozvode mali obaja rodičia možnosť podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa, a to v čo najväčšej miere. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na starostlivosť o dieťa po rozvode na Slovensku, s dôrazom na legislatívny rámec, rôzne formy starostlivosti, práva a povinnosti rodičov, a dostupné zdroje pomoci.
Šťastné a spokojné deti sú pre rodičov prioritou. V ideálnom prípade sa o deti starajú v prostredí fungujúcej rodiny. Realita je však často iná a rodiny sa rozpadávajú. Rozvod predstavuje pre deti dôležitú životnú zmenu, počas ktorej potrebujú podporu oboch rodičov a blízkych príbuzných, aby lepšie porozumeli zmenám v ich živote a tomu, čo ostáva nemenné. Po rozvode rodičia prestávajú byť partnermi, ale zostávajú rodičmi. Je nevyhnutné, aby si obaja rodičia uvedomili, že ich deti budú naďalej potrebovať oboch, aj keď už nebudú žiť spolu. Obaja majú rovnaké právo vychovávať svoje deti aj po rozchode. Deti nepatria ani jednému z rodičov a nie sú ich majetkom. Preto je dôležité dopriať deťom starostlivosť oboch rodičov, bez ohľadu na to, či žijú spolu alebo nie. Dieťa má právo na výchovu od mamy aj od otca a žiadne výživné ju nenahradí.
Rada pre práva dieťaťa SR aktívne vstupuje do súdnych procesov s cieľom pomôcť deťom a nájsť vhodné riešenia v zložitých situáciách. Rada upozorňuje na prípady, keď jeden z rodičov bráni druhému v styku s dieťaťom, manipuluje s dieťaťom alebo ho dokonca zneužíva ako zbraň v rozvodovom konaní. „Zatvorili vám dieťa za múrom nenávisti? Bránia vašim deťom ľúbiť vás? Šikanujú vaše deti, izolujú ich od vás, manipulujú ich dušičku a učia ich nenávidieť vás?“ týmito otázkami vyzýva Rada pre práva dieťaťa SR rodičov, ktorí trpia v rámci rozvodového konania, aby sa na ňu obrátili. Rada pre práva dieťaťa už vstúpila do niekoľkých súdnych procesov v snahe pomôcť deťom a nájsť pravdu i vhodné riešenie.
Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a súvisiaca legislatíva kladú dôraz na "záujem dieťaťa". Definícia pojmu "záujem dieťaťa" však v legislatíve chýba. Právni teoretici odporúčajú študovať právne judikáty, kde sa záujemca dozvie, čo to asi tak je, ten záujem dieťaťa. Ak sa ktokoľvek spýta desiatich právnikov, tak dostane desať rôznych definícií pojmu „záujem dieťaťa“. Napriek absencii explicitnej definície je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Na Slovensku je zakorenené, že dieťa býva pri rozvodoch prisúdené najmä matke, často práve otec býva „ten zlý“. Ako však podotýka Jozef Tinka, generálny manažér rady, nejde o to, či sú otec alebo matka dobrí, ale aký majú vzťah s dieťaťom. Zákon o rodine hovorí, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti voči dieťaťu. To znamená, že ani jeden z rodičov nemá automaticky väčšie právo na dieťa. Pokiaľ ešte nebol podaný návrh na rozvod, obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti voči spoločným deťom. To znamená, že žiadny z rodičov nemá zo zákona väčšie právo na dieťa, pokiaľ súd nerozhodol inak alebo neexistuje dohoda medzi rodičmi. Manželka vám teda nemôže svojvoľne brániť stretnúť sa so synom, pokiaľ nejde o mimoriadne dôvody (napr. ohrozenie dieťaťa). Ak medzi vami vznikajú nezhody, odporúča sa pokúsiť o dohodu alebo kontaktovať mediátora.
Prečítajte si tiež: Ochrana LGBT osôb na Slovensku
Na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom stačí v 90% detí styk s otcom 2x do mesiaca cez víkend od soboty do nedele (tzv. párnovíkendovstvo). Párnovíkendovstvo je však v rozpore so záujmom dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Neexistuje na svete matka, alebo otec, ktorí by za dva víkendy do mesiaca dokázali dieťa vychovávať, alebo sa dieťa starať. Logickou odpoveďou je to, že dieťa potrebuje väčší styk s otcom, než iba 2x do mesiaca cez víkend tak, aby tým bol naplnený záujem dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Filtrom na rozsah styku s rodičom sú vývinové potreby dieťaťa a citové väzby dieťaťa. Vývinové potreby v sebe obsahujú o.i. vek dieťaťa a prípadnú špeciálnu starostlivosť o dieťa. Keď je dieťa dojčené, tak je logicky preferovaná matka pred otcom a tak je to správne. Ako náhle dieťa už nie je dojčené, tak by mal byť v praxi realizovaný program rozširovania styku dieťaťa a s otcom. Rozširovanie styku dieťaťa s otcom je konanie presne v záujme dieťaťa, aby si dieťa vybudovalo čo najväčšiu citovú väzbu na otca.
Ústavný súd v ČR v náleze I.ÚS 618/05 úplne jasne a zrozumiteľne formuloval, čo je pre dieťa veľmi dôležité, ak hovoríme o styku dieťaťa s rodičom a to už aj počas obdobia, než súd vynesie rozsudok: „Predbežné opatrenie upravujúce styk rodičov s deťmi musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom možno realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchova prítomnosťou, či príkladom, ktorá, ako je všeobecne známe, je tou najúčinnejšou výchovnou metódou.“
Pri schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom zlyháva väčšina opatrovníckych súdov. Súd zverí dieťa matke, matka sa rozhodne dieťa používať ako zbraň proti otcovi a súd sa tvári, že je všetko v poriadku. Opakované bránenie v styku otca s dieťaťom je bežnou praxou takýchto matiek. V Zákone o rodine v § 25, odsek (4): „Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.“ Je napísané, čo má súd robiť, ak jeden z rodičov používa dieťa ako zbraň proti druhému rodičovi a bráni mu v styku s dieťaťom. Za celé obdobie existencie tohto znenia zákona ani jeden súd nezmenil rozhodnutie o osobnej starostlivosti tým, že by rozhodol podľa tohto paragrafu.
Ak matka striktne odmieta odovzdať dieťa otcovi, ak príde čo i len o minútu neskôr, ide o formalistický výklad rozhodnutia, ktorý nie je v súlade s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa. Súdne rozhodnutie má zabezpečiť, aby dieťa malo kontakt s oboma rodičmi, nie aby sa styk zbytočne komplikoval. Ak otec preukázateľne nemôže prísť presne na čas z objektívnych dôvodov (napr. dopravná zápcha), odporúčam, aby si tieto situácie dokumentoval.
Slovenská legislatíva pozná tri základné formy starostlivosti o dieťa po rozvode:
Prečítajte si tiež: Starostlivosť lege artis: Vysvetlenie
Ide o tradičný model, pri ktorom je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, zatiaľ čo druhý rodič má právo na styk s dieťaťom a povinnosť platiť výživné. Súd v rozhodnutí určí, ktorému rodičovi bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Striedavá starostlivosť je usporiadanie rodiny, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, avšak obaja sa o dieťa starajú. Každý z rodičov by mal mať dieťa v starostlivosti aspoň 35% času. Dieťa môže mať jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú v starostlivosti o dieťa, alebo môže dieťa bývať striedavo u jedného a u druhého rodiča. Dĺžka pobytu dieťaťa u rodiča môže byť rôzna, od jedného dňa až po jeden rok.
Striedavá starostlivosť je vo vyspelých krajinách bežná a jej využívanie narastá. Bolo urobených mnoho výskumov, ktoré potvrdili, že deti vyrastajúce v striedavej starostlivosti sú v priemere lepšie pripravené do života, majú menej psychických a psychosomatických problémov, sú spokojnejšie a lepšie zabezpečené ako deti vyrastajúce v starostlivosti jedného rodiča. Ak nedokážete naďalej udržať fungovanie spoločnej rodiny, dohodnite sa navzájom o pomeroch po rozvode.
Spoločná osobná starostlivosť bola zavedená do slovenského právneho poriadku v roku 2023. Ide o relatívne nový model, ktorý vychádza z režimu starostlivosti o deti pred rozvodom. Ak sa rodičia dohodnú na spoločnej osobnej starostlivosti, súd a štát zasahujú minimálne do ich dohody. Súd neurčuje, u koho a kedy budú deti, ani presné časové rámce stretávania sa. Rodičia sa sami medzi sebou dohodnú, kedy a u koho bude dieťa.
Osobnú starostlivosť o dieťa vykonávajú rodičia po rozvode prioritne na základe dohody schválenej súdom. Rodičia sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť sami, môžu požiadať o pomoc známych alebo profesionálneho rodinného mediátora. Ak sa rodičia nedohodnú, môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti súd.
Prečítajte si tiež: Sirotský dôchodok – vaše práva
Často sa stáva, že rodičia s rodičovskou dohodou súhlasia, avšak nevedia ju spísať v potrebnom rozsahu, alebo sa nevedia dohodnúť na niektorých jej podstatných častiach (výška výživného, určenie styku s dieťaťom cez prázdniny, spôsob odovzdávania dieťaťa medzi rodičmi). Ak sa rodičia nedohodnú sami, súd upraví rodičovské práva a povinnosti, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Rodičovské práva a povinnosti zahŕňajú starostlivosť o zdravie, výchovu, vzdelávanie a majetok dieťaťa. Obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti, bez ohľadu na to, či žijú spolu alebo nie. Rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má právo na styk s dieťaťom, pokiaľ súd nerozhodne inak.
Právny základ rodičovských práv a povinností nájdeme upravený v § 28 a nasl. Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“). Väčšina z týchto práv a povinností (napr. zastupovanie dieťaťa, správa jeho majetku, starostlivosť o jeho výživu) majú rodičia do okamihu, kým ich dieťa dosiahne plnoletosť (Zákon o rodine napr. výslovne uvádza medzi rodičovské práva a povinnosti „zastupovanie maloletého dieťaťa“ alebo „správu majetku maloletého dieťaťa„). Naopak, vyživovacia povinnosť nie je ohraničená vekom dieťaťa, ale až jeho schopnosťou samé sa živiť (§ 62 ods.
Výživné na dieťa je povinnosťou oboch rodičov, ktorí sú povinní prispievať na výživu dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výška výživného sa určuje individuálne, pričom sa zohľadňujú potreby dieťaťa a príjmy rodičov. V prípade striedavej starostlivosti môže byť výživné stanovené tiež. Ak jeden z rodičov neplní svoje povinnosti ohľadom výživného, môže druhý rodič požiadať súd o vymáhanie výživného.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine je každý rodič povinný podieľať sa na výživu svojho maloletého dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Pri striedavej osobnej starostlivosti obidvaja rodičia spĺňajú podmienku žitia v domácnosti s dieťaťom. To znamená, že takéto dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, t.j. matka aj otec, pričom daňový bonus mesačne na toto dieťa si môže uplatniť len jeden z nich. Rodičia sa môžu dohodnúť, ktorý z nich si bude uplatňovať daňový bonus, pričom časť roka môže daňový bonus uplatniť matka a časť roka otec.
Súd sa vždy snaží rozhodnúť v súlade s najlepšími záujmami detí. Prihliada na vek a názor detí, ale nie je to jediný faktor, ktorým sa riadi.
Funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v ochrane práv a právom chránených záujmov dieťaťa. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom.
Rozvod je pre deti stresujúca udalosť, ktorá môže mať negatívny dopad na ich psychické zdravie. Je dôležité, aby rodičia minimalizovali konflikty a spolupracovali pri výchove detí. Častým problémom je aj manipulácia s dieťaťom a popudzovanie dieťaťa proti druhému rodičovi. V takýchto prípadoch je dieťa vystavené konfliktu lojality a môže začať odmietať rodiča, proti ktorému je popudzované.
Na Slovensku existuje množstvo organizácií a odborníkov, ktorí poskytujú pomoc a podporu rodinám po rozvode. Medzi ne patria:
Aj keď je striedavá výchova v zahraničí celkom bežným javom, na Slovensku sa táto forma starostlivosti o dieťa po rozvode rodičov stretáva s rôznymi názormi. Psychológovia upozorňujú, že ak rodičia nie sú schopní spolu komunikovať, príliš časté strety a konfliktné situácie môžu mať na dieťa oveľa horší dopad. Rovnako môže mať na jeho psychiku zlý efekt neustále narúšanie a prispôsobovanie sa novým režimom, rytmom, najmä ak rodičia po odlúčení bývajú ďaleko od seba a každý z nich kladie dôraz na iné aspekty výchovy.
Paradoxom je, že práve otcovia, ktorí boli pred rozvodom pasívni a prenechávali celú organizáciu a chod domácnosti, vrátane starostlivosti o deti, na žene, sa v čase po rozvode snažia byť aktívni a dožadujú sa čo možno najčastejšieho kontaktu s deťmi. Lenže pre tie je vhodnejšie zotrvať v domácnosti, ktorej fungovanie je najviac podobné tomu pred tým, a to je väčšinou práve u matky.
Čo sa týka súdov, aj keď je na Slovensku striedavá výchova právne možná, štatistiky ukazujú, že iba v malom percente prípadov ju súdy uznajú. To naznačuje, že v našom sociálnom systéme ešte stále pretrváva presvedčenie, že dieťa patrí k matke.