Predchádzajúce písomné splnomocnenie: Definícia a jej aspekty v slovenskom práve

Úvod

Článok sa zaoberá definíciou a rôznymi aspektmi predchádzajúceho písomného splnomocnenia v kontexte slovenského práva. Venuje sa formálnym náležitostiam, elektronizácii súdnictva a s tým spojeným problémom, ako aj judikatúre súdov v tejto oblasti. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a poukázať na dôležitosť správneho udelenia a používania splnomocnenia.

Význam formalít v procesných úkonoch

V civilnom procese je dôležité riešiť spory spravodlivo a efektívne. Najvyšší súd zdôrazňuje, že cieľom nie je odmietať spory pre formálne nedostatky, ale rozhodovať o ich merite. Prílišný formalizmus a nadmerný tlak na dopĺňanie náležitostí procesných úkonov, ktoré nemajú oporu v zákone, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.

Na druhej strane, nemožno spochybňovať význam formalít a podmienok konania, ktoré musia byť dodržané v konaní pred súdmi. Obmedzenia a ich výklad však nemôžu neprimeraným spôsobom obmedziť jednotlivca v prístupe k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by právo na prístup k súdu bolo spochybnené vo svojej podstate.

Elektronizácia súdnictva a nové výzvy

Elektronizácia súdnictva priniesla zjednodušenie práce a odbremenenie od zbytočných úkonov. Okrem toho však vyvolala aj nové otázky a diskusie týkajúce sa formálnych náležitostí procesných úkonov, ktoré by si pred rokmi nikto nevedel predstaviť.

Trampoty s plnomocenstvom

Na Slovensku je jednou z diskutovaných otázok, či plnomocenstvo musí byť výslovne prijaté advokátom. Podľa niektorých názorov plnomocenstvo bez výslovného prijatia advokátom nie je dostatočné. Táto otázka bola v judikatúre vyriešená. Podľa ústavného súdu skutočnosť, že plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon neobsahuje explicitný prejav vôle advokáta o prijatí plnomocenstva, nepredstavuje prekážku na rozhodovanie o kasačnej sťažnosti podanej týmto advokátom.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad zrušenia zmluvy

Osobitnou kategóriou je plnomocenstvo na podanie dovolania, kde formálne nedostatky tiež v niektorých prípadoch viedli k odmietnutiu. Historicky sa presadzoval názor, že plnomocenstvo musí výslovne obsahovať oprávnenie na podanie dovolania. Podľa tohto výkladu je plnomocenstvo udelené na „celé konanie“ nedostatočné, pretože konanie sa odvolacím rozhodnutím právoplatne končí a podanie dovolania tak už nespadá pod predmet tohto plnomocenstva. Tento názor bol v judikatúre prekonaný. Podľa ústavného súdu postačuje na podanie dovolania plnomocenstvo udelené na „podávanie opravných prostriedkov“, bez výslovnej zmienky o dovolacom konaní. Opačný výklad by podľa ústavného súdu „hraničil s právnym formalizmom na úkor ochrany práv sporových strán“. Naďalej však zrejme platí, že neprípustné je udelenie plnomocenstva až po podaní dovolania.

Trampoty s autorizovanou konverziou plnomocenstva

S príchodom elektronizácie sa k všeobecným trampotám s plnomocenstvami pridali aj osobitné trampoty týkajúce sa konkrétnej elektronickej formy, v ktorej musí byť plnomocenstvo predložené. Od počiatku elektronizácie bola jedným z častých dôvodov odmietnutia podaní absencia zaručenej konverzie plnomocenstva. Táto prax sa odvolávala na rozhodnutia z času pred elektronizáciou, podľa ktorých sa splnomocnenie musí predložiť ako originál, nie ako fotokópia. Tento problém sa osobitne prejavil v exekučnom konaní, konkrétne návrhoch na exekúciu. Súdy sa pritom opierali o § 48 ods. 6 EP, ktorý explicitne vyžaduje autorizovanú konverziu exekučného titulu a verejných listín, nie však plnomocenstva. V konečnom dôsledku sa však presadil formalistickejší výklad, ktorý obstál aj v ústavnom prieskume. Na základe tohto dôvodu ústavný súd odmietal aj ústavné sťažnosti, ku ktorým bol priložený scan listinného plnomocenstva bez vykonania zaručenej konverzie.

Trampoty s podpisovaním podaní

V začiatkoch elektronizácie súdnictva dochádzalo k viacerým nepochopeniam a z toho vyplývajúcim chybám aj v súvislosti s elektronickým podpisovaním, teda autorizáciou podaní. Niektorí advokáti si zrejme zamieňali autentifikáciu s autorizáciou a tak mylne vychádzali z predpokladu, že prihlásenie sa do ich elektronickej schránky je bez ďalšieho spojené s autorizáciou všetkých elektronických podaní, ktoré následne z elektronickej schránky odošlú na súd. Ústavný súd judikoval, že ak žaloba nebola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, išlo o ústavne konformný dôvod na jej odmietnutie.

S nekompromisným postojom sa stretol aj advokát, ktorý podal odvolanie tak, že cez Ústredný portál verejnej správy podal elektronickú správu o predložení odvolania. Táto správa bola riadne autorizovaná kvalifikovaným elektronickým podpisom. K nej priložil ako prílohu „wordovskú“ verziu odvolania, ktorú nepodpísal („wordovské“ dokumenty cez portál ani nie je možné podpísať). Odvolací súd vrátil spis súdu prvej inštancie, aby vyzval odvolateľa na doplnenie podpisu odvolania. Advokát vadu odstránil a odvolací súd sa odvolaním riadne zaoberal a vyhovel mu. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu však neúspešná strana podala ústavnú sťažnosť a ústavný súd rozhodnutie zrušil, pretože odvolací súd nemal na odvolanie vôbec prihliadať.

Podanie urobené do elektronickej podateľne, ktoré nie je autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom, sa ešte stále považuje aspoň za „bežné“ elektronické podanie v zmysle § 125 ods. 1 CSP. Ak sa teda doplní písomne do 10 dní, je lehota zachovaná. Toto je však samozrejme riešením len v prípade, ak si advokát danú chybu uvedomí v priebehu niekoľkých dní. Ak podanie autorizuje advokát, je irelevantné, či podanie autorizuje občianskym preukazom alebo mandátnym certifikátom.

Prečítajte si tiež: Ručenie za dlhy firmy

Na druhej strane možno nájsť aj rozhodnutia, ktoré sa k splneniu formálnych náležitostí stavajú miernejšie a k stranám konania ústretovejšie. Tak napr. v situácii, kedy okresný súd len na základe technickej poruchy elektronického systému odmietol sťažnosť pre neplatný elektronický podpis. Ústavný súd konštatoval, že okresný súd v drvivej časti konania s právnym zástupcom sťažovateľky komunikoval a ten nemal najmenší dôvod pochybovať, že jeho zastupovanie ako advokáta nie je procesne problematické. Keďže odmietnutie sťažnosti bolo založené na technickom nedostatku podpisu, nie teda obsahu listiny, ktorej sa podpis týkal, a keďže nešlo o chýbajúci podpis, ale o podpis technicky nezvládnutý v konkrétnej záležitosti, ústavný súd konštatoval porušenie procesných práv a rozhodnutie okresného súdu zrušil.

Trampoty s autorizáciou podaní koncipientmi

Veľké trampoty spôsobila otázka, či podanie musí byť elektronicky podpísané advokátom, alebo postačí podpis koncipientom, a to osobitne v konaniach s obligatórnym advokátskym zastúpením. V niektorých prípadoch advokát tvrdil, že dovolanie bolo ním spísané, avšak autorizované a podané bolo advokátskym koncipientom. V týchto prípadoch mal najvyšší súd tendenciu dovolanie odmietnuť. Argumentácia sa okrem iného opierala aj o judikát R 78/2018 (NS SR, sp. zn. 3 Oboer 42/2017), podľa ktorého skutočnosť, že dovolanie bolo spísané a podpísané advokátskym koncipientom, predstavuje neodstrániteľnú podmienku prípustnosti dovolania (v danej veci však nešlo o otázku elektronického podpisovania). Ústavný súd tento postup považoval za ústavne konformný (I. ÚS 484/2019, bod 32), aj keď v konkrétnej veci uznesenie najvyššieho zrušil, pretože identita podpisujúceho nebola dostatočne preukázaná. Túto líniu potvrdil aj judikát R 49/2020 (NS SR, sp. zn. 3 Obdo 96/2019), podľa ktorého „ak bolo dovolanie podané elektronickými prostriedkami autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom advokátskeho koncipienta, nie je splnená zákonná podmienka spísania a podpísania dovolania advokátom v zmysle ustanovenia § 429 ods. 1 C. s. p. Tento nedostatok dovolania nemožno po uplynutí lehoty na podanie dovolania odstrániť a má za následok odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. e) C. s. p.“

Relatívne ustálenú judikatúru k dovolaniam podpísaným koncipientom nabúralo aktuálne rozhodnutie ústavného súdu III. ÚS 269/2022. Ústavný súd v tejto veci označil názory vyjadrené v judikátoch R 78/2018 aj R 49/2020 za ústavne neudržateľné. Podľa ústavného súdu „by bolo príliš formalistické uzavrieť, že [ § 429 ods. 1 CSP] treba vykladať tak, že advokát je výlučná osoba oprávnená dovolanie spísať a nemôže to za neho urobiť jeho advokátsky koncipient. […] Koncipient môže zastúpiť advokáta aj pri podaní dovolania, čo v tomto konkrétnom prípade znamená oprávnenie koncipientky elektronicky podpísať a elektronicky podať dovolanie, ak je na to splnomocnená.“

Písomné hlasovanie vlastníkov bytov a splnomocnenie

S vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru sú spojené určité práva, ale aj povinnosti, medzi ktoré patrí rozhodovanie o správe bytového domu a prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa bytového domu. Vlastníci majú možnosť prijímať rozhodnutia týkajúce sa správy bytového domu buď na schôdzi vlastníkov alebo písomným hlasovaním vlastníkov.

Písomné hlasovanie je spôsob, akým jednotliví vlastníci môžu prejaviť svoju vôľu, resp. svoj zámer. Písomné hlasovanie vyhlasuje správca alebo rada (záleží od toho, akým spôsobom sa uskutočňuje správa bytového domu, t. j. buď správu vykonáva správca alebo spoločenstvo) podľa potreby, alebo ak o to požiadajú vlastníci disponujúci aspoň jednou štvrtinou hlasov v bytovom dome, alebo predseda. Žiadosť o uskutočnenie písomného hlasovania by mala byť v písomnej forme.

Prečítajte si tiež: Neuspokojivé plnenie pracovných úloh a výpoveď

BytZ pripúšťa v ust. § 14 ods. 4 možnosť splnomocnenia inej osoby na zastupovanie v hlasovaní. Vlastník musí inú osobu písomne s úradne osvedčeným podpisom splnomocniť, aby mohla hlasovať. Originál splnomocnenia splnomocnenec predkladá overovateľom pri písomnom hlasovaní, a toto tvorí aj prílohu zápisnice z písomného hlasovania.

tags: #predchadzajuce #pisomne #splnomocnenie #definicia