
Článok sa zaoberá problematikou vysokého nájomného, najmä v kontexte nájmu nebytových priestorov na Slovensku. Poukazuje na právne aspekty, ekonomické úvahy a praktické rady, ako sa s touto situáciou vysporiadať. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku a podnietiť diskusiu o možných riešeniach.
Vysoké nájomné predstavuje významnú prekážku pre mnohých podnikateľov a jednotlivcov, najmä v oblasti nebytových priestorov. Tento článok sa zameriava na analýzu zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorý upravuje nájomné vzťahy v tejto oblasti. Cieľom je preskúmať problémy spojené s aplikáciou tohto zákona a navrhnúť možné riešenia pre zlepšenie právnej istoty účastníkov nájomných vzťahov.
Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov bol prijatý v turbulentných časoch transformácie ekonomiky a malej privatizácie. V súčasnosti však vyvstáva otázka, či je tento zákon stále relevantný a či neprináša viac problémov ako úžitku. Jedným z hlavných problémov je formalistický prístup zákona k náležitostiam nájomnej zmluvy, ktorý často vedie k neplatnosti zmlúv a právnej neistote.
Podľa § 3 ods. 3 ZNaPNP musí zmluva o nájme nebytových priestorov obsahovať:
Ak zmluva tieto náležitosti neobsahuje, je absolútne neplatná (§ 3 ods. 4 ZNaPNP). Tento formalizmus je v kontraste so všeobecnou úpravou nájmu v Občianskom zákonníku (§ 663 OZ), ktorá je menej striktná.
Prečítajte si tiež: Ako požiadať o príspevok na dochádzku
Častým problémom je úprava nájomného. V praxi si strany môžu dohodnúť rôzne spôsoby výpočtu nájomného, napríklad pevnou čiastkou, percentom z obratu alebo paušálnou čiastkou zahŕňajúcou aj úhrady za služby. Avšak, podľa niektorých výkladov § 3 ods. 3 ZNaPNP je dohoda o paušálnej čiastke neplatná, pretože neobsahuje presnú výšku nájomného (NS ČR, 28 Cdo 3487/2006, 24.9.2007; VS Praha, 11 Cmo 29/96, 29.5.1996).
Podobný formalistický výklad sa aplikuje aj na splatnosť a spôsob platenia nájomného. Ak v zmluve chýba presné určenie týchto náležitostí, zmluva je neplatná. Tento prístup je ťažko pochopiteľný pre neprávnikov, ktorí často považujú platenie prevodom za samozrejmosť a nepovažujú za potrebné ho explicitne uvádzať v zmluve.
Zmluva o nájme nebytových priestorov musí mať písomnú formu (§ 3 ods. 3 ZNaPNP). V prípade podnájomnej zmluvy však existujú nejasnosti. Česká judikatúra dovodila, že písomná forma podnájomnej zmluvy nie je podmienkou jej platnosti (NS ČR, 25 Cdo 2075/2003, 17.3.2005; NS ČR 25 Cdo 578/2005, 28.2.2007).
Súdy sa niekedy snažia obchádzať formalizmus ZNaPNP prostredníctvom konštrukcie nájmu nebytových priestorov podľa všeobecných ustanovení OZ. To sa deje najmä v prípadoch, keď sa nebytové priestory prenajímajú ako súčasť celej budovy alebo spolu s inými "vecami" ako vec hromadná (napr. parkovacie miesta). V takýchto prípadoch súdy aplikujú § 663 a nasl. OZ, ktoré sú menej formalistické.
Napríklad, Najvyšší súd ČR v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Odo 1263/2006 rozhodoval o dovolaní vo veci nájomnej zmluvy na kancelárske priestory a parkovacie miesta. Nižšie súdy považovali zmluvu za neplatnú, pretože neobsahovala samostatnú výšku nájomného pre kancelárske priestory. Najvyšší súd sa však chcel vyhnúť zneplatneniu fungujúcej zmluvy a preto konštruoval kancelárske priestory spolu s parkovacími miestami ako vec hromadnú, na ktorú sa vzťahuje § 663 a nasl. OZ.
Prečítajte si tiež: Získanie príspevku na vozidlo
Účel nájmu musí byť v zmluve vyjadrený a musí byť v súlade s účelom, na ktorý sú nebytové priestory stavebne určené (§ 3 ods. 2 ZNaPNP). Zmluva, ktorou sa priestory prenajímajú na iný účel, než na ktorý boli stavebne určené, je neplatná (NS ČR, 26 Odo 865/2006, 25.9.2007).
Problém nastáva v prípadoch, keď stavebné určenie starých budov už nezodpovedá reálnemu užívaniu. V takýchto prípadoch je vhodné budovu znovu skolaudovať na aktuálny účel (§ 85 stavebného zákona). Súd pri posudzovaní neplatnosti bude vychádzať zo stavebnoprávnych rozhodnutí, nie z faktického užívania (KS Hradec Králové, 21 Co 32/98, 1.7.1998).
Na druhej strane, Najvyšší súd ČR rozhodol, že na základe kolaudačného rozhodnutia z roku 1895 nemožno zmluvu posúdiť ako neplatnú, ak boli priestory medzitým prestavané a fakticky užívané inak (NS ČR, 28 Cdo 1796/2007, 1.11.2007).
Ďalšou problematickou oblasťou ZNaPNP sú ustanovenia o ukončení nájmu, najmä § 9 ustanovujúci výpovedné dôvody. Nie je jednoznačné, či je toto ustanovenie kogentné a či možno niektoré z výpovedných dôvodov dohodou strán vylúčiť, prípadne upraviť, alebo či možno doplniť ďalšie výpovedné dôvody.
Judikatúra dovodila, že § 9 ZNaPNP je kogentné v tom zmysle, že zákonom ustanovené výpovedné dôvody nemožno dohodou strán vylúčiť (OS Rimavská Sobota, 6 C 33/2007, 4.9.2007; NS ČR 28 Cdo 3454/2007, 23.1.2008). Je však možné dohodnúť ďalšie výpovedné dôvody (NS ČR, 26 Cdo 1167/2001, 25.2.2003).
Prečítajte si tiež: Judikáty: Striedavá Starostlivosť
Otvorenou ostáva otázka, či možno zákonom ustanovené dôvody zmluvne upraviť (napr. viazať výpoveď z dôvodu omeškania s platením nájomného podľa § 9 ods. 2 písm. b) ZNaPNP na písomnú výzvu a poskytnutie dodatočnej lehoty na plnenie).
Vysoké nájomné je často dôsledkom rastúceho dopytu po nehnuteľnostiach v atraktívnych lokalitách, ako sú veľké mestá a oblasti s dobrou infraštruktúrou. Tento trend spôsobuje, že mladí ľudia a začínajúci podnikatelia majú ťažší prístup k vlastnému bývaniu a podnikaniu.
Pre tých, ktorí nemajú dostatok finančných prostriedkov na kúpu vlastnej nehnuteľnosti, existujú aj alternatívne možnosti investovania do nehnuteľností: