Priemerný Dôchodok na Slovensku: História a Vývoj

Svetový deň štatistiky nám pripomína dôležitosť údajov, ktorým môžeme dôverovať. Pozrime sa na vývoj priemerného dôchodku na Slovensku v kontexte hospodárskeho a spoločenského vývoja krajiny.

Úvod

Slovenská republika prešla od roku 1993 výraznými zmenami v hospodárskej, demografickej a sociálnej oblasti. Tieto zmeny sa odrazili aj na vývoji priemerného dôchodku. Transformácia z centrálne riadenej ekonomiky na trhovú ekonomiku od roku 1990 bola pre Slovensko veľkou výzvou, s ktorou sa od 1. januára 1993 muselo pasovať samostatne. Po rokoch môžeme konštatovať, že sme bohatší a žijeme dlhší život. Zároveň priepasť voči západu v mnohých oblastiach zostáva naďalej značná a ani v dobiehaní úrovne Českej republiky nie sme zatiaľ úspešní. Posledné roky navyše v porovnaní so západom priniesli aj stagnáciu celkovej ekonomickej úrovne.

Demografické Zmeny a Ich Vplyv

Starnutie obyvateľstva sa prejavuje aj v raste podielu seniorov nad 65 rokov. Kým pred desiatimi rokmi tvorili v štruktúre 12,4 %, v roku 2019 ich podiel vzrástol na 16,6 %. Druhý rok bol ich podiel vyšší ako podiel detí do 14 rokov (15,8 %). Stredná dĺžka života priemerného Slováka bola minulý rok 74,3 roka, pričom za desať rokov vzrástla o 2,7 roka. Priemerná Slovenka sa dožívala 80,8 roka, jej vek sa posledné desaťročie zvýšil o 2,1 roka. Tieto demografické trendy majú priamy vplyv na dôchodkový systém a jeho udržateľnosť.

Vývoj Mzdy a Dôchodkov

Medzi rokmi 1993 a 2021 sa priemerná mzda v stálych cenách zhruba zdvojnásobila. Podobne priemerný starobný dôchodok dosiahol zhruba 1,9-násobok úrovne z roku 1993. Tento nárast však treba vnímať v kontexte inflácie a rastu cien. V posledných rokoch sa zvyšovali aj ceny niektorých vybraných výrobkov, nie však takým tempom ako dôchodky či mzdy. Napríklad priemerná cena tmavého chleba sa zvýšila v priebehu desať rokov o vyše 15 % na 1,4 € za kilogram, a 10 kusov slepačích vajec stálo minulý rok 1,4 €, čo bolo o 19 % viac ako pred desiatimi rokmi.

Kúpyschopnosť a Zadlženosť

Znázornenie rozdielov v rokoch 1993 a 2021 z hľadiska miezd je možné vyjadriť aj prostredníctvom počtu tovarov, ktoré by si mohol spotrebiteľ za priemernú mesačnú mzdu v danom období zakúpiť. Z tohto hľadiska je kúpyschopnosť na Slovensku výrazne vyššia než bola v roku 1993. Okrem nárastu reálnej mzdy však vzrástlo aj zadlženie domácností. Podľa dostupných údajov na Slovensku narástol dlh domácností od roku 1995. Zadĺžil sa aj štát. V roku 1995 sme verejný dlh mali o niečo vyšší ako 20 % HDP. Odvtedy dlh k veľkosti ekonomiky narástol 3-násobne a presahuje maastrichtskú hranicu 60 % HDP.

Prečítajte si tiež: Dôchodky na Slovensku: Prehľad

Zmeny v Dôchodkovom Systéme

Nový penzijný systém bude ešte niekoľko rokov fungovať na princípe solidarity medzi vyššími a nižšími príjmovými skupinami. Tí, ktorí zarobia viac, prispejú na dôchodky ľuďom s nižšími zárobkami. V prechodnom období je potrebné zmierniť disproporcie medzi nízko- a vysokopríjmovými skupinami tak, aby rozdiely oproti súčasným dôchodkom neboli príliš veľké. Od roku 2007 by už systém mal byť pri novo priznávaných dôchodkoch úplne zásluhový. Bude to platiť pre všetkých účastníkov systému dôchodkového zabezpečenia, pretože tí, ktorí sa rozhodnú vstúpiť do druhého kapitalizačného piliera, budú platiť časť odvodov aj do priebežného systému. Vznikne im tak nárok na dvojzložkový dôchodok - prvú časť dostanú zo Sociálnej poisťovne a druhú z kapitalizačného piliera.

Penzie ľudí v "zreformovanom" priebežnom pilieri sa vypočítajú z toho, čo zaplatili do dôchodkového fondu Sociálnej poisťovne. Východiskovou veličinou pre výpočet dôchodku v priebežnom systéme bude priemerný osobný mzdový bod (pomer priemernej celoživotnej mzdy jednotlivca k priemernej mzde v národnom hospodárstve). Ak by príjem jednotlivca bol v určitom roku rovnaký ako priemerná mzda, osobný mzdový bod by za daný rok mal hodnotu 1.

Okrem priemerného osobného mzdového bodu sa pri výpočte dôchodku zoberú do úvahy aj ďalšie dva ukazovatele - obdobie poistenia (čas prispievania do dôchodkového fondu) a aktuálna dôchodková hodnota, ktorá odráža stav vývoja priemernej mzdy v národnom hospodárstve a tým aj objem odvodov do Sociálnej poisťovne. Je nastavená tak, aby zabezpečila 50-percentnú mieru náhrady, čiže novo priznaný dôchodok má zodpovedať polovici priemernej celoživotnej mzdy. Dôchodok sa potom vypočíta ako súčin všetkých troch ukazovateľov.

Porovnanie s Českou Republikou

Aké rozdiely sú badateľné vo vývoji Slovenska a Česka? Slovenská republika má v súčasnosti necelých 5,5 mil. obyvateľov, čo je len mierne viac ako polovica počtu obyvateľov v Česku. Výrazne odlišný trend bol ale 30 rokov pred rozdelením krajín, kedy za obdobie 1963 - 1993 na území Slovenska vzrástla populácia o 24 % a v ČR o 7 %. Dožívame sa o niečo dlhšie ako v roku 1993, ale ČR sa nám vzďaľuje. V strednej dĺžke života podľa posledných dostupných údajov za Českom zaostávame ako v štatistike mužov, tak aj žien. V roku 1993 sa ženy na Slovensku dožívali v priemere o niečo dlhšie ako v Česku, avšak po takmer tridsiatich rokoch už to neplatí. Zároveň u mužov došlo k výraznejšiemu nárastu rozdielu v dĺžke života v prospech ČR. Trend na Slovensku je pozitívny a v porovnaní s rokom 1993 žijú ženy dlhšie o 1,5 roka a muži až o takmer 3 roky.

Slovensku sa v období pred finančnou krízou darilo dobiehať západnú aj českú ekonomickú úroveň, v posledných rokoch však stagnujeme. Štartovacia pozícia Slovenska (podobne ako Maďarska a Poľska) nebola v prvých rokoch existencie Slovenska dobrá, keď v roku 1995 hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily nedosahoval ani polovicu krajín dnešnej EÚ 27. Nezaostávali sme len za krajinami EÚ 27, ale aj za Českom, ktoré už v tomto období dosahovalo 77,9 % úrovne krajín EÚ 27. Medzi rokmi 2000 a 2010 však Slovensko zaznamenalo výrazný pokrok, keď sa dotiahlo na 76,7 % priemeru EÚ 27 a zhruba 90 % českej úrovne a výraznejšie predbehlo aj Maďarsko a Poľsko. Údaje po roku 2015 dokonca naznačujú vzďaľovanie sa od priemeru EÚ 27.

Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce dôchodky

Slovensko malo horšiu východiskovú pozíciu aj v prípade trhu práce. Ekonomická transformácia zasiahla Slovensko výraznejšie a v roku 1993 dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku 14,4 %, čo bolo trikrát viac než v ČR. Aj ďalší vývoj na Slovensku bol problematický, keď na prelome storočí sa miera nezamestnanosti približovala k 20 %. Nasledoval však postupný pokles, ktorý len dočasne prerušila finančná kríza a jej následky v rokoch 2008 - 2010 a pandémia v rokoch 2020 a 2021. Miera nezamestnanosti tak dosiahla historické minimum počas existencie samostatnej republiky v predpandemickom roku 2019 na úrovni 5,7 %.

Dôvera v Inštitúcie a Spoločnosť

Na Slovensku panuje vyššia dôvera vo väčšinu sledovaných inštitúcii. V roku 2017 tvorili výnimku len polícia, právny systém a systém zdravotnej starostlivosti. Medzi rokmi 1990 a 2017 sa rozdiel medzi dôverou v dané inštitúcie v SR a ČR ešte zväčšil v prospech Slovenska, okrem troch spomínaných oblastí. Najmarkantnejšia zmena rozdielu dôvery medzi SR a ČR bola zaznamenaná vo vzťahu k EÚ. V roku 2017 mali občania SR najväčšiu dôveru v armádu a vzdelávací systém, pričom občania ČR najviac dôverovali v zdravotnícky a vzdelávací systém. Najnižšiu dôveru mali občania SR v roku 2017 v právny systém a tlač. Pre občanov ČR to bol parlament a cirkev. Avšak dôvera v právny systém a tlač v SR je stále takmer dvojnásobná oproti dôvere v parlament a cirkev v ČR.

Občania SR viac dôverujú skúmaným inštitúciám ako ľuďom. Podiel ľudí, ktorí si myslia, že vo všeobecnosti je možné ľuďom dôverovať sa na Slovensku po prepade medzi rokmi 1990 - 2008 v roku 2017 dostal na približne rovnakú úroveň ako v roku 1990. Aj keď je SR v roku 2017 na tom takmer rovnako ako ČR, dôvera voči ľuďom sa nepribližuje a stále výrazne zaostáva za západnými krajinami a predovšetkým za Škandináviou.

Výzvy a Perspektívy

Slovensko aj Česko ešte čaká dlhá cesta v priblížení sa v miere tolerancie k minoritám a migrantom ku krajinám západnej Európy. Podľa posledných dostupných údajov z roku 2017 až 44 % opýtaných v SR a 59 % v ČR by si za suseda neželalo mať imigranta alebo pracovníka zo zahraničia. Homosexuálov by si za suseda neželalo mať 38 % v SR a 23 % v ČR. Vnímanie role žien v spoločnosti po fáze približovania sa ku západným krajinám, podľa posledných dostupných dát za rok 2017, zaradilo spiatočku. Zároveň prevláda súhlas, že pri nedostatku pracovných miest majú muži väčšie právo na prácu ako ženy.

Za ostatných 30 rokov sa zväčšil rozdiel medzi SR a ČR v podiele ľudí, ktorí považujú za veľmi dôležité, aby sa dieťa doma naučilo slušnosti, resp. tolerovať a rešpektovať ostatných. Výrazný pozitívny posun od roku 1990 nastal vo vnímaní svojho zdravotného stavu ako dobrého a v podiele ľudí, ktorí sa cítia šťastní.

Prečítajte si tiež: Porovnanie dôchodkov na Slovensku

tags: #priemerny #dochodok #slovensko #historia #vyvoj