Príkazná zmluva a nezávislá činnosť: Podmienky a daňové aspekty

Príkazná zmluva je flexibilný nástroj, ktorý umožňuje vykonávať rôzne činnosti pre inú osobu. Avšak, je dôležité rozlišovať medzi závislou a nezávislou činnosťou vykonávanou na základe tejto zmluvy, pretože to má významný vplyv na daňové a odvodové povinnosti. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na príkaznú zmluvu v kontexte nezávislej činnosti, podmienky jej uplatnenia a s tým spojené daňové a odvodové aspekty.

Čo je príkazná zmluva?

Príkazná zmluva, upravená v Občianskom zákonníku (§ 724 až § 732), je zmluva, ktorou sa príkazník zaväzuje obstarať pre príkazcu nejakú vec alebo vykonať inú činnosť. Predmetom príkaznej zmluvy môže byť zaobstaranie hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, správa majetku, uzavretie zmluvy, vykonanie právnych úkonov vo vzťahu k úradom, súdom či tretím osobám.

Závislá vs. nezávislá činnosť: Kľúčové rozdiely

Kľúčovým aspektom pri príkaznej zmluve je rozlíšenie medzi závislou a nezávislou činnosťou. Toto rozlíšenie má zásadný vplyv na daňové a odvodové povinnosti.

Závislá činnosť

Závislá práca je definovaná v § 1 ods. 2 Zákonníka práce ako práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v určenom pracovnom čase a za mzdu alebo odmenu. Ak sú tieto znaky prítomné, ide o závislú prácu, ktorá si vyžaduje uzavretie pracovnej zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Znaky závislej činnosti podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce:

1. Nadriadenosť a podriadenosť: Práca sa vykonáva vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca.
2. Osobný výkon: Práca sa vykonáva osobne zamestnancom.
3. Pokyny zamestnávateľa: Práca sa vykonáva podľa pokynov zamestnávateľa.
4. Meno zamestnávateľa: Práca sa vykonáva v mene zamestnávateľa.
5. Pracovný čas: Práca sa vykonáva v určenom pracovnom čase.

Ak je v príkaznej zmluve dohodnutá činnosť a podmienky vykonávania tejto činnosti, ktoré spĺňajú kritériá závislej práce, odmena poskytnutá za vykonanú činnosť je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Prečítajte si tiež: Podmienky príkaznej zmluvy pre dôchodcov

Nezávislá činnosť

Ak činnosť vykonávaná na základe príkaznej zmluvy nespĺňa znaky závislej práce, ide o nezávislú činnosť. V tomto prípade existujú dve možnosti:

1. Jednorazová činnosť: Ak je činnosť vykonaná len jednorazovo osobou bez živnostenského alebo iného oprávnenia, príjem z takejto príkaznej zmluvy je možné považovať za ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov.
2. Pravidelná činnosť: Ak činnosť vykonáva fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia alebo iného oprávnenia, alebo na základe osobitných predpisov, príjem sa považuje za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Daňové a odvodové povinnosti pri príkaznej zmluve

Daňové a odvodové povinnosti závisia od toho, či ide o závislú alebo nezávislú činnosť.

Príjem zo závislej činnosti (§ 5 ZDP)

• Príkazca (platiteľ príjmu):
  • Registrácia pre daň z príjmov zo závislej činnosti.
  • Oznámenie, že sa stal platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti.
  • Zrážanie preddavkov na daň.
  • Zahrnutie zrazeného preddavku na daň do Prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti.
  • Vedenie mzdových listov.
  • Vystavenie Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti.
  • Vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti, ak príkazník o to požiada.
  • Zahrnutie príkazníka do Hlásenia o vyúčtovaní dane za zdaňovacie obdobie.
  • Prihlásenie sa do registra zamestnávateľov v Sociálnej poisťovni.
  • Prihlásenie príkazníka do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.
  • Vykazovanie príkazníka v Mesačnom výkaze poistného a príspevkov.
  • Vedenie evidencie o príkazníkovi na účely sociálneho poistenia a predloženie Evidenčného listu dôchodkového poistenia.
• Príkazník (príjemca príjmu):
  • Má na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti postavenie zamestnanca.
  • Má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu.
  • Môže požiadať príkazcu o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti.
  • Na účely zdravotného poistenia sa považuje za zamestnanca len v dňoch, za ktoré poberá príjem zo závislej činnosti.

Ostatné príjmy (§ 8 ZDP)

• Príkazca (platiteľ príjmu):
  • Nevzťahujú sa na neho povinnosti zamestnávateľa.
  • Nevyplatený príjem nezdaňuje a neodvádza poistné na sociálne a zdravotné poistenie.
• Príkazník (príjemca príjmu):
  • Je povinný takýto príjem priznať v daňovom priznaní spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami.
  • Oslobodenie od dane do sumy 500 € sa na takýto príjem nevzťahuje, pretože sa vzťahuje len na príjem z príležitostných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP.
  • Na účely zdravotného poistenia je príjem považovaný za príjem zo zárobkovej činnosti.
  • Poistné sa neplatí preddavkovo pri poskytnutí príjmu, ale až v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ktoré vykoná príslušná zdravotná poisťovňa.
  • Zaplatený nedoplatok na poistnom si môže uplatniť ako výdavok.

Príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ZDP)

• Príkazca (platiteľ príjmu):
  • Nevzťahujú sa na neho povinnosti zamestnávateľa.
  • Nevyplatený príjem nezdaňuje a neodvádza poistné na sociálne a zdravotné poistenie.
• Príkazník (príjemca príjmu):
  • Je povinný registrovať sa na daňovom úrade.
  • Príjem je zdaniteľným príjmom a súčasťou základu dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
  • Je povinný viesť daňovú evidenciu.
  • Môže si uplatniť preukázateľné výdavky alebo paušálne výdavky.
  • Je povinný platiť preddavky na zdravotné poistenie.
  • Vzniká mu povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie, ak jeho príjem zo zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok minimálneho mesačného vymeriavacieho základu.

Príklady z praxe

• Študentka ako tlmočníčka: Študentka na základe príkaznej zmluvy vykonáva pre príkazcu činnosť tlmočníčky na prezentačných akciách. Ak práca tlmočníčky spĺňa znaky závislosti (dodržiavanie pokynov príkazcu), príkazca je povinný pri každom poskytnutí príjmu považovať príjem za príjem zo závislej činnosti a plniť všetky povinnosti zamestnávateľa.
• Príležitostná výpomoc: Podnikateľ vyplatí občanovi-nepodnikateľovi príjem za príležitostnú výpomoc (napr. vymaľovanie kancelárie). Ak sa neuzavrie zmluva, príjemca si môže uplatniť oslobodenie od dane do výšky 500 EUR ročne. Ak sa uzavrie zmluva, oslobodenie sa neuplatní a príjem podlieha zdaneniu.
• Vedenie účtovníctva: Firma zadá vedenie účtovníctva na základe mandátnej zmluvy. Ak sa práca vykonáva v priestoroch zamestnávateľa a podľa pokynov zamestnávateľa, môže sa zdaniť ako príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP, ak má príjemca oprávnenie na vedenie účtovníctva.

Dôležitý update pre rok 2018

Od roku 2018 platí, že ak má vyplácateľ vyplatenú odmenu za príležitostnú činnosť v daňových nákladoch na základe zmluvného vzťahu a existencie zmluvy ako účtovného dokladu, prijímateľ si nemôže uplatniť žiadne oslobodenie. V prípade príležitostných ostatných príjmov fyzickej osoby ide o 19%-nú daň a 14%-né zdravotné odvody.

Prečítajte si tiež: Príkazná zmluva: Čo by mali dôchodcovia vedieť

Prečítajte si tiež: Odvody pri zamestnávaní dôchodcov

tags: #prikazna #zmluva #nezavisla #cinnost #podmienky