Príležitostný príjem a príkazná zmluva: Vzor a daňové aspekty

Príležitostný príjem je téma, ktorá sa dotýka mnohých, ktorí si chcú privyrobiť bez toho, aby museli zakladať živnosť. Jednou z možností, ako takýto príjem získať, je príkazná zmluva. Táto zmluva, upravená v Občianskom zákonníku, predstavuje flexibilný nástroj pre dočasné a občasné práce.

Príkazná zmluva ako alternatíva k pracovnej zmluve

Nie vždy je nutné uzatvárať pracovnú zmluvu alebo dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Príkazná zmluva môže byť vhodnou alternatívou, no je dôležité si uvedomiť, že výber zmluvy má vplyv na daňové a odvodové povinnosti, ako aj na zodpovednosť za prípadnú škodu. Príkazná zmluva sa riadi výlučne normami občianskeho práva, a to aj v prípade, ak ju uzatvárajú podnikatelia. To znamená napríklad odlišné ustanovenia o premlčaní (3-ročná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka oproti 4-ročnej podľa Obchodného zákonníka).

Na základe príkaznej zmluvy príkazník obstaráva pre príkazcu nejakú vec alebo vykonáva inú činnosť. Zákon túto činnosť bližšie nešpecifikuje, takže môže ísť o rôzne druhy prác, vždy však v súlade s pokynmi príkazcu.

Náležitosti príkaznej zmluvy

Hoci zákon nevyžaduje písomnú formu príkaznej zmluvy, odporúča sa ju uzatvoriť písomne, aby sa predišlo nejasnostiam ohľadom dohodnutých podmienok. Dôležitou súčasťou zmluvy je výška odmeny. Ak nie je výška odmeny dohodnutá, príkazca je povinný zaplatiť odmenu obvyklú. Čo sa rozumie pod pojmom "obvyklá" je však relatívne a závisí od konkrétneho plnenia.

Zákon neupravuje osobitné náležitosti príkaznej zmluvy, takže jej obsah závisí od dohody medzi príkazcom a príkazníkom. Zmluva by mala obsahovať:

Prečítajte si tiež: Kľúčové rozdiely

• Predmet činnosti alebo vec, ktorú má príkazník obstarať
• Výšku odmeny
• Podmienky pre vyplatenie odmeny
• Spôsob ukončenia zmluvy

Rozdiel medzi príkaznou a pracovnou zmluvou

Príkazná zmluva sa svojím charakterom podobá pracovnej zmluve. Príkazník, podobne ako zamestnanec, vykonáva prácu pre iného, v jeho mene a na jeho účet a podľa jeho pokynov. Dôležité je však posudzovať zmluvy podľa ich obsahu, nie len podľa názvu. Ak by príkazník vykonával pre príkazcu pravidelne v stanovenom čase osobne prácu a dostával za ňu odmenu, z hľadiska obsahu by išlo o výkon závislej práce, a teda o pracovnú zmluvu. Snaha o zastretie pracovnej zmluvy zmenou jej pomenovania s cieľom vyhnúť sa plateniu odvodov a daní je neúčinná.

Príkazná zmluva by sa mala uzatvárať len pri výkone príležitostných prác a nemala by zastierať výkon závislej činnosti alebo podnikania. Závislá práca je činnosť vykonávaná osobne zamestnancom pre zamestnávateľa vo vzťahu podriadenosti a nadradenosti, v mene a podľa pokynov zamestnávateľa, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Pre vylúčenie aplikácie ustanovení pracovného práva je potrebné vylúčiť niektorú z charakteristík závislej práce, najmä absenciu dohodnutého pracovného času a súčasné splnenie občasnosti vykonávanej práce.

Daňové a odvodové povinnosti

Z daňového hľadiska je rozhodujúci skutočný obsah zmluvy a spôsob, akým sa činnosť vykonáva. Ak by príkazník príkaznou zmluvou vykonával závislú činnosť, bude považovaný za zamestnanca a bude povinný platiť dane a odvody (sociálne, zdravotné).

Výhody príkaznej zmluvy sa prejavia, ak jej predmetom je výkon nezávislej činnosti, ktorá nevykazuje znaky sústavnosti, charakteristické pre podnikanie. Sústavnosť znamená výkon činnosti v pravidelných alebo nepravidelne sa opakujúcich turnusoch. Príjem z podnikania podlieha zdaneniu a živnostník je povinný platiť aj odvody.

Prečítajte si tiež: Rozdiely medzi interview, diskusným príspevkom a prejavom

Ak výkon práce na základe príkaznej zmluvy spĺňa predpoklady, t.j. nejde o zastieranie pracovného pomeru, dohody o prácach mimo pracovného pomeru alebo podnikania, príjem z príkaznej zmluvy sa posudzuje ako ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Ostatný príjem je do výšky 500 eur ročne oslobodený od dane. Nad tento limit vzniká povinnosť platiť zdravotné odvody.

Zodpovednosť za škodu

Príkazník je povinný nahradiť škodu, ktorú spôsobí príkazcovi v súvislosti s výkonom príkazu, a to aj v prípade, ak škodu spôsobil z nedbanlivosti. V tomto smere je príkazná zmluva prísnejšia ako pracovný pomer. Zákonník práce upravuje bez obmedzenia len zodpovednosť za škodu spôsobenú zamestnancom úmyselne alebo za vzniknutý schodok (za podmienky uzatvorenia zmluvy o hmotnej zodpovednosti). Pri zodpovednosti za škodu spôsobenú z nedbanlivosti nesmie náhrada škody presiahnuť štvornásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Povinnosť nahradiť škodu pri výkone príkazu podľa príkaznej zmluvy je prísnejšia, čo prispieva k precíznejšiemu výkonu príkazu a je výhodou pre príkazcu.

Záver

Príkazná zmluva predstavuje jednoduchý a legálny spôsob, ako získať príjem, ktorý nemusí podliehať daniam a odvodom. Hoci prináša vyššiu mieru zodpovednosti za škodu, stále ju možno považovať za vzájomne výhodný a jednoduchý kontrakt bez prísne stanovených náležitostí.

Príjmy z príležitostnej činnosti sú uvedené v § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Tento druh príjmu by nemal byť zaradený medzi príjmy podľa § 5 až 7 zákona o dani z príjmov, t. j. nemalo by ísť napr. o príjmy vyplácané na základe autorského zákona len z dôvodu, že išlo napr. o jednorazovú činnosť (vykonanie prednášky, podanie umeleckého výkonu) počas celého zdaňovacieho obdobia. Rovnako by sa v rámci tohto ustanovenia nemali posudzovať príjmy z činnosti, ktoré svojím charakterom spĺňajú znaky závislej činnosti.

Prečítajte si tiež: Daňové aspekty príležitostného príjmu

Praktické príklady a daňové nuansy

Príklad 1: Predaj poľnohospodárskych prebytkov

Daňovník dosiahol okrem príjmov zo závislej činnosti aj príjem z predaja poľnohospodárskych produktov dopestovaných vo vlastnej záhrade (zeleniny), pričom nejde o činnosť vykonávanú v rámci podnikania samostatne hospodáriaceho roľníka. Príjem z predaja poľnohospodárskych produktov dopestovaných vo vlastnej záhrade (poľnohospodárske prebytky) predaných na trhoviskách, pričom nejde o činnosť vykonávanú v rámci podnikania samostatne hospodáriaceho roľníka, je možné považovať za príjem z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, nakoľko v tomto prípade kupujúci nevystavil žiadny účtovný doklad. Takýto príjem je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur. Podobne, príjem z predaja vajec, pokiaľ sa nejedná o príjem z podnikania samostatne hospodáriaceho roľníka, je možné považovať za príjem z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, ak kupujúcim nebol podnikateľský subjekt, ktorý by vystavil na vyplatenú peňažnú sumu účtovný doklad.

Príklad 2: Príležitostné kosenie trávnika

Daňovník, ktorý je celý rok zamestnaný, príležitostne pokosí trávnik susedovi a dosiahne príjem 100 eur za rok. Tento príjem je možné považovať za príjem z príležitostnej činnosti, ak sused nie je podnikateľom, ktorý si môže vyplatenú sumu zahrnúť do daňových výdavkov.

Príklad 3: Príležitostný prenájom automobilu

Daňovník, ktorý je celý rok zamestnaný, prenajal príležitostne (na dovolenku) svoj osobný automobil známemu. Dosiahol príjem vo výške 300 eur. Tento príjem je možné považovať za príjem z príležitostnej činnosti, nakoľko nájomca nie je podnikateľský subjekt, ktorý použil automobil na podnikanie.

Povinnosť podať daňové priznanie:

Ak daňovník dosiahol okrem príjmov zo zamestnania aj príjem z príležitostnej poľnohospodárskej výroby a celkové jeho zdaniteľné príjmy presahujú stanovenú hranicu, vzniká mu povinnosť podať daňové priznanie.

tags: #prilezitostny #prijem #zmluva #vzor