
Udržateľnosť sa stala kľúčovým pojmom v súčasnom svete, kde rastúce environmentálne a sociálne výzvy vyžadujú zásadnú zmenu v našich životných štýloch a podnikateľských prístupoch. Podľa definície Brundtlandskej komisie Organizácie Spojených národov je udržateľnosť definovaná ako „plnenie potrieb súčasnosti bez ohrozenia schopnosti budúcich generácií plniť vlastné potreby“. Táto definícia, formulovaná v roku 1987 v správe „Naša spoločná budúcnosť“, zdôrazňuje potrebu holistických a trvalých riešení pre globálne environmentálne krízy.
Hoci pojem „udržateľnosť“ nie je nový, jeho moderná definícia bola vytvorená v roku 1987 v správe Naša spoločná budúcnosť, ktorej autorom je Brundtlandská komisia Organizácie Spojených národov (OSN). Táto prelomová správa bola výsledkom rozsiahleho zhromažďovania údajov a rozhovorov s vedcami, výskumníkmi, vedúcimi pracovníkmi odvetví a vládami z celého sveta. Jej záverom bolo, že na to, aby bolo možné riešiť rôzne globálne environmentálne krízové situácie, je potrebné, aby ich svet považoval za „vzájomne prepojené faktory“, ktoré je potrebné riešiť pomocou holistických a trvalých riešení.
Už od zverejnenia správy Brundtlandskej komisie Organizácie Spojených národov sa ľudia, podniky a vlády začali sústreďovať na štyri hlavné princípy na dosiahnutie udržateľnej budúcnosti:
Udržateľnosť je prirodzene veľmi dôležitá na zachovanie obývateľnosti našej planéty. Na dosiahnutie tohto cieľa musíme dosiahnuť skutočný pokrok v oblastiach, akými sú napríklad zníženie množstva odpadu, úspora prírodných zdrojov a zachovanie ekosystémov. Našťastie jednotlivci, podniky a vlády na celom svete si na dosiahnutie týchto cieľov vytvárajú ambiciózne ciele.
Technológia má v rámci týchto snáh niekoľko dôležitých úloh. Odvetvia transformujú spôsob, akým získavame a využívame energiu, ako napríklad rozšírenie výstupu zdrojov obnoviteľnej energie a výroba vozidiel, budov a komerčných štruktúr, ktoré sú ohľaduplnejšie k životnému prostrediu. Bez včasných a presných údajov na meranie týchto vplyvov však nedokážeme zistiť, či sme sa vydali správnou cestou. V tomto momente nastupuje do hlavnej úlohy IoT.
Prečítajte si tiež: Príklady sociálneho princípu
Rovnako, ako sa v priebehu posledných dvoch desaťročí rozšírila dostupnosť a rôznorodosť spotrebiteľských inteligentných zariadení, k rozmachu došlo aj v oblasti počtu a typov priemyselných zariadení IoT. Tieto zariadenia umožňujú monitorovať teploty, zrážky a zvieratá v prírode, vďaka čomu dokážeme získať cenné údaje dokonca aj na vzdialených miestach. Zariadenia IoT taktiež umožňujú vládam zisťovať prípadné ilegálne aktivity, ako sú napríklad pytliactvo v divokej prírode, tvorba skládok a výrub chránených lesných oblastí.
Keďže odborné kruhy, ktoré sledujú rôzne fenomény, ako napríklad globálne otepľovanie, odlesňovanie a ďalšie problémy v oblasti ochrany životného prostredia, začínajú biť na poplach, čoraz viac ľudí a organizácií sa zaväzuje znížiť alebo zvrátiť svoj vplyv na životné prostredie a prispievať k zachovaniu udržateľnej budúcnosti. Aj keď za týmto úsilím stojí presvedčenie v dobrej viere, uvedené snahy môže byť ťažké implementovať a merať. Známym príkladom je udržateľná výroba. Spotrebitelia poznajú množstvo certifikácií a noriem, ktoré výrobcovia prijímajú a propagujú (často na obaloch), aby pomohli ľuďom vhodne sa rozhodnúť z hľadiska zachovania udržateľnosti. Nie všetky podniky alebo certifikačné programy však dokážu efektívne merať ich reálny vplyv a meranie vplyvu uhlíka je mimoriadne dôležité. Na tento účel spoločnosť Microsoft vytvorila bezplatnú príručku k udržateľnosti, ktorá vychádza z jej skúseností a snáh o elimináciu podielu uhlíkových emisií na nulovú úroveň. Táto príručka môže pomôcť podnikom dosiahnuť tri mimoriadne dôležité ciele:
Vhodnými cieľmi pre organizácie počas na ich ceste k udržateľnosti sú nulový podiel uhlíkových emisií, zachovanie a ochrana vodných zdrojov, nulový odpad a snaha o zachovanie zdravia ekosystému.
Diskusie o udržateľnosti sa často zameriavajú na jednotlivé prínosy a technológie, ktoré môžu jednotlivci implementovať, ako sú elektrické vozidlá a miestne iniciatívy recyklácie. Technológie, ktoré vyvíjajú odvetvia a podniky, však tiež ponúkajú vzrušujúcu cestu smerujúcu k možnostiam riešenia klimatických zmien. Nižšie uvádzame dva príklady udržateľných technológií, ktoré jednotlivé odvetvia implementujú:
Spoločným menovateľom technológií vyvíjaných na riešenie problémov súvisiacich s klimatickými zmenami je cloud computing. Cloud computing je poskytovanie výpočtových služieb vrátane serverov, úložiska, databáz, sietí, softvéru, analytických nástrojov a inteligencie cez internet. Cloud computing vďaka nasledujúcim faktorom obmedzuje negatívny vplyv na životné prostredie:
Prečítajte si tiež: Aktuálne Otázky Pracovného Práva
Prípadová štúdia od spoločnosti Microsoft z roku 2018 ukázala, že presun lokálnych vyťažení do cloudu môže znížiť uhlíkovú stopu podnikov až o 98 percent.
Aj keď výzvy týkajúce sa klimatických zmien majú na planetárnej úrovni kritický charakter, príklady pokroku na miestnej úrovni ponúkajú pohľad na možnosť udržateľnejšej budúcnosti. Komunity na celom svete hľadajú spôsoby, ako lokálne ovplyvniť klimatické zmeny pomocou technológie na zlepšenie výsledkov v oblasti ochrany životného prostredia. Tieto komunity sa snažia znížiť objem využitia energie, prejsť na úsporný režim v oblasti uhlíkových emisií a propagovať zelenšiu budúcnosť s inovačnými a úspornými technológiami. Nižšie uvádzame niekoľko príkladov lokálnych projektov, ktoré napredujú smerom k udržateľnosti:
V dnešnej dobe sa ESG (Environmental, Social, and Governance) stáva neoddeliteľnou súčasťou podnikania. Firmy, investori a ďalšie zainteresované strany čoraz viac kladú dôraz na udržateľnosť a zodpovedné riadenie. ESG kritériá pomáhajú hodnotiť, ako firmy prispievajú k udržateľnému rozvoju a ako riadia riziká spojené s environmentálnymi, sociálnymi a riadiacimi faktormi.
Európske štandardy pre udržateľnosť (ESRS) sú účinné od januára 2024 a tvoria základ legislatívy aj pre približne 700 veľkých firiem na Slovensku. Od roku 2025 sa povinnosť publikovať ESG správu bude týkať organizácií verejného záujmu s viac ako 500 zamestnancami. V roku 2026 sa pridajú aj spoločnosti, ktoré splnia aspoň dve z nasledujúcich troch kritérií: aktíva v hodnote nad 20 mil. EUR, čistý obrat nad 40 mil. EUR, alebo viac ako 250 zamestnancov. ESG reporting bude následne od roku 2027 povinným aj pre malé a stredné podniky kótované na regulovaných trhoch EÚ, no a v roku 2029 aj pre subjekty z tretích krajín, ktoré majú v EÚ aspoň jednu dcérsku spoločnosť alebo pobočku a čistý obrat viac ako 150 mil.
Na získanie ESG skóre musí firma začať zberom a spracovaním obrovského množstva údajov z rôznych oblastí ako sú personalistika, dodávky energií alebo výroba, vrátane informácií o udržateľných postupoch v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
Prečítajte si tiež: Sociálny princíp: Prečo je dôležitý?
Environment, normy ESRS E1 až E5, súvisia s klimatickými zmenami, znečistením, vodou a jej zdrojmi, biodiverzitou a ekosystémami, ako aj s obehovým hospodárstvom. Social zahŕňa štandardy S1 až S4, ktoré reprezentujú zodpovedný a humánny prístup k zamestnancom, dotknutým komunitám, alebo spotrebiteľom. Rozpracovanie agendy pre oblasť riadenia, teda Governance, je však kľúčové pre úspech firmy. Zahŕňa aj otázky kybernetickej bezpečnosti a riadenia kybernetických hrozieb, ktorých rast má čoraz väčší vplyv na podnikanie, prevádzku, kontinuitu a reputáciu firiem.
Každý jednotlivec môže svojím správaním prispieť k tvorbe udržateľnejšieho sveta. Tu je niekoľko krokov, ktoré môžete podniknúť:
tags: #princip #udržateľnosti #sociálny #definícia