
Pracovné právo na Slovensku upravuje nároky zamestnancov na mzdové zvýhodnenia za prácu vykonávanú za špecifických podmienok. Medzi tieto zvýhodnenia patria aj príplatky za prácu cez víkend (sobotu a nedeľu) a počas sviatkov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o právnej úprave týchto príplatkov, ich výške a podmienkach nároku na ne.
Mzdové zvýhodnenia, alebo inak mzdové príplatky, sú neoddeliteľnou súčasťou celkovej mzdy zamestnanca. Ich špecifickosť spočíva v tom, že nárok na ne vzniká len vtedy, ak sú splnené objektívne podmienky spojené s výkonom práce. Medzi tieto podmienky patrí napríklad práca v noci, práca nadčas, práca vo sviatok alebo práca počas víkendu.
Zákonník práce definuje minimálne mzdové zvýhodnenia, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi. Medzi tieto patria:
Okrem týchto povinných príplatkov môže zamestnávateľ poskytovať aj ďalšie, tzv. fakultatívne príplatky, ako napríklad príplatok za prácu v odpoludňajších zmenách, príplatok za prácu vo výškach alebo príplatok za znalosť cudzích jazykov. Nárok na tieto príplatky však nevzniká automaticky zo zákona, ale na základe dohody v pracovnej alebo kolektívnej zmluve.
Do 31. decembra 2020 bola minimálna výška príplatkov určená ako percentuálny podiel zo sumy hodinovej minimálnej mzdy. Od 1. januára 2021 sa tento mechanizmus zmenil a zákonná minimálna výška príplatkov je stanovená pevnou sumou v Zákonníku práce.
Prečítajte si tiež: Príspevky pre osoby so zdravotným postihnutím a cukrovkou
S účinnosťou od 1. mája 2019 majú zamestnanci nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu. Konkrétne, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu predstavuje najmenej 50 % denného priemerného zárobku zamestnanca a za prácu v nedeľu najmenej 100 % denného priemerného zárobku zamestnanca.
Sviatky sú špecifické dni pracovného pokoja, ktoré sú definované v zákone č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch. Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie.
Je dôležité rozlišovať medzi sviatkami, ktoré sú zároveň dňami pracovného pokoja a tými, ktoré tento status nemajú. Od roku 2024 stratili status dňa pracovného pokoja 1. september (Deň Ústavy SR) a 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu). To znamená, že ak zamestnanec pracuje v tieto dni, nemá nárok na príplatok za prácu vo sviatok.
Spôsob preplatenia sviatku závisí od toho, či sviatok pripadne na bežný pracovný deň zamestnanca a či je zamestnanec odmeňovaný mesačnou alebo hodinovou mzdou.
Namiesto príplatku za prácu vo sviatok sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna. V takom prípade zamestnancovi príplatok za prácu vo sviatok nepatrí.
Prečítajte si tiež: Prípad ZŤP plynára
Práca vykonávaná medzi 22:00 a 06:00 nasledujúceho dňa sa považuje za nočnú prácu. Za zamestnanca pracujúceho v noci sa považuje pracovník, ktorý vykonáva prácu v noci po dobu najmenej troch po sebe nasledujúcich hodín alebo zamestnanec, ktorý pracuje v noci minimálne 500 hodín za rok. S účinnosťou od mája 2019 sa pracovníkovi za nočnú prácu vypláca mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej hodinovej mzdy.
Bežný pracovný čas je 8 hodín denne, resp. 40 hodín týždenne. Maximálny týždenný pracovný čas (vrátane nadčasov) v priebehu 4 mesiacov nesmie prekročiť 48 hodín. Za prácu nadčas má zamestnanec nárok na mzdový príplatok rovnajúci sa najmenej 25% priemerného zárobku.
Nárok na príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári.
Prečítajte si tiež: Podmienky dohody o pracovnej činnosti