
Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi pracovného práva a rodinného práva na Slovensku, pričom sa zameriava na otázky dohody o zrážkach zo mzdy, odstupného pre starostov, čerpania dovolenky, náhrady straty času zamestnanca, práce študentov, elektronického podpisu, príspevku na športovú činnosť dieťaťa, otcovského a materského, odvolania proti rozhodnutiu o výživnom, a legislatívnych zmien v cestnej premávke.
Zamestnávateľ môže dostať výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnanca spolu s úverovou zmluvou, ktorá obsahuje ustanovenie o týchto zrážkach. Súčasná právna úprava neumožňuje zamestnávateľovi skúmať právny vzťah medzi veriteľom a zamestnancom-dlžníkom a rozhodovať sa, či dohodu o zrážkach akceptuje alebo nie. Zamestnávateľ je povinný dohodu akceptovať. Ak by zamestnávateľ zrážky nevykonával, porušil by svoju zákonnú povinnosť.
Občiansky zákonník však stanovuje, že zabezpečenie záväzku zrážkami zo mzdy je neplatné, ak nebolo dohodnuté písomne v osobitnej listine a spotrebiteľ nebol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a nemal možnosť ho odmietnuť. To je často kameň úrazu dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré súdy vyhlasujú za neplatné pre rozpor s platnou právnou úpravou.
Výzva na vykonávanie zrážok od veriteľa nie je exekučný titul, takže zamestnávateľ nie je povinný vykonávať zrážky automaticky. Mzdová učtáreň by mala venovať pozornosť existencii dohody o zrážkach zo mzdy. Ak je dohoda zakomponovaná v inom dokumente, napríklad v úverovej zmluve, nie je to dostačujúce. Zamestnávateľ by mal zaznamenať, kedy bola výzva doručená, aké dokumenty boli doručené a či súčasťou bola osobitná dohoda o zrážkach zo mzdy. Ak dohoda nebola doručená na osobitnej listine, ani na dodatočné vyžiadanie, mzdová učtáreň nemôže zrážku vykonať.
Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia mu patrí peňažné plnenie s názvom odstupné, ktoré sa poskytne z rozpočtu obce. Odstupné sa vypočíta ako príslušný násobok priemerného mesačného platu starostu. Priemerný mesačný plat predstavuje jednu dvanástinu súčtu platu starostu za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu.
Prečítajte si tiež: Možnosti s preukazom ZŤP
Starostovi môže vzniknúť nárok na odchodné, ale nie z titulu výkonu verejnej funkcie, ale z dôvodu existencie pracovného pomeru, ktorý bude ukončený. Ak starosta pred nástupom do funkcie bol v pracovnom pomere, z ktorého bol uvoľnený na výkon funkcie starostu, pracovný pomer nezanikol. Ak zamestnanec po skončení výkonu verejnej funkcie nebude pokračovať v pracovnom pomere, dôjde ku skončeniu pracovného pomeru. Zákonník práce ustanovuje, že zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, patrí odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Súčasná právna úprava ustanovuje, že ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Zvyšné časti dovolenky možno čerpať aj v kratších úsekoch.
Zákonník práce priamo neumožňuje, ale ani nezakazuje, aby zamestnanec čerpal jeden deň, dva dni alebo poldeň dovolenky. Odpoveď na otázku, či možno čerpať dovolenku aj na poldni, priamo v Zákonníku práce nenájdeme. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne a bude čerpať dovolenku aj v takýchto menších úsekoch, možno konštatovať, že na jednej strane nedochádza k plnohodnotnému naplneniu základného účelu dovolenky, ale na strane druhej ani k porušovaniu ustanovení Zákonníka práce, nakoľko čerpanie dovolenky na pol dni súčasná právna úprava priamo nezakazuje. Výnimočne možno čerpať dovolenku aj poldeň, napríklad pri zaokrúhľovaní dovolenky pri určení pomernej časti dovolenky alebo dovolenky za odpracované dni, alebo ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o čerpanie dovolenky v takomto úseku a so zamestnávateľom sa takto aj dohodol.
Celkový čas trvania pracovnej cesty nemusí byť totožný s pracovným časom zamestnanca. Osobitný druh plnenia súvisiaci s pracovnými cestami predstavuje „Náhrada straty času“.
Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Prečítajte si tiež: Priznanie ZŤP a jeho využitie
Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku.
Podľa Zákonníka práce musí ísť o osobu, ktorá „má štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu“. Vzhľadom na to, že sa pohybujeme v priestore EÚ, toto spojenie má v kontexte EÚ nepochybne širší význam. Štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia musí byť v súlade s § 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Aj študent dennej formy zahraničnej vysokej školy má „štatút študenta podľa osobitného predpisu“, a preto by sa mali ustanovenia upravujúce výkon práce na dohodu o brigádnickej práci študentov vzťahovať aj na študenta študujúceho v zahraničí.
Základnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je jej písomná forma. Písomná forma právneho úkonu je zachovaná, ak je tento urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.
Súčasná právna úprava rozoznáva tzv. obyčajný elektronický podpis a tzv. kvalifikovaný elektronický podpis (pôvodne označovaný tiež ako zaručený elektronický podpis). Na rozdiel od tzv. obyčajného elektronického podpisu kvalifikovaný (zaručený) elektronický podpis možno vyhotoviť len s použitím bezpečného zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu, pričom na základe uvedeného spôsobu vyhotovenia je možné spoľahlivo určiť, ktorá fyzická osoba kvalifikovaný (zaručený) elektronický podpis vyhotovila.
Elektronický dokument podpísaný kvalifikovaným (zaručeným) elektronickým podpisom sa bez ďalšieho považuje za dokument, ktorý bol urobený v písomnej forme. Avšak v prípade, ak je elektronický dokument opatrený len tzv. obyčajným elektronickým podpisom, je potrebné preukázať identifikáciu podpisujúcej osoby, a tiež pravosť podpisu. Pokiaľ dohoda o zrážkach zo mzdy nie je podpísaná kvalifikovaným (zaručeným) elektronickým podpisom, je potrebné skúmať, ktoré fyzické osoby elektronické podpisy vyhotovili, (teda dohodu podpísali). Až identifikáciou podpisujúcich a potvrdením pravosti podpisov možno dohodu o zrážkach zo mzdy považovať za vyhotovenú v písomnej forme. Na spochybnenie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy je autorizovaný zamestnanec, keďže on - na rozdiel od zamestnávateľa - je zmluvnou stranou dohody.
Prečítajte si tiež: ZŤP a zamestnávateľ: Ako postupovať
Zamestnanec je povinný preukázať aj úhradu výdavkov oprávnenej osobe na športovú činnosť dieťaťa (napr. PPD, výpis z účtu). Za oprávnené výdavky možno považovať len preukázané výdavky zamestnanca, a nemožno považovať tie výdavky, ktoré vynaloží iná osoba. Ak ide o rodičov dieťaťa, Zákonník práce neustanovuje poskytnutie príspevku len pre jedného z rodičov, preto po splnení ustanovených podmienok si môžu obidvaja rodičia uplatniť nárok na príspevok na to isté dieťa, ale za iné obdobie vykonávania tej istej športovej činnosti dieťaťa. Zamestnávateľ nemá povinnosť preverovať, či druhý z rodičov si na to isté dieťa uplatňuje uvádzaný príspevok.
Inému poistencovi vznikne nárok na otcovské/even. materské odo dňa, od ktorého žiada o priznanie, t.j. - 28. - 31. - 37. Ak otcovi vznikol nárok na otcovské a následne si do troch rokov veku dieťaťa uplatní aj nárok na materské, obdobie poskytovania otcovského sa odpočíta z celkového nároku na materské, t.j. obdobie poskytovania materského v rozmedzí 28/31/37 týždňov sa skráti o obdobie poskytovania otcovského.
Nárok na dávku otcovské/materské si otec dieťaťa uplatní prostredníctvom tlačiva predpísaného ústredím Sociálnej poisťovne „Žiadosť iného poistenca o materské“. Otec dieťaťa pri uplatnení nároku na „otcovské“ vyplní časť A tejto žiadosti. Nárok na „otcovské“ vznikne otcovi dieťaťa v rozsahu maximálne dvoch týždňov (14 kalendárnych dní) v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. To znamená, že nárok na otcovské možno priznať už po narodení dieťaťa a stráviť tak čas s dieťaťom tesne po jeho narodení, najneskôr do šiestich týždňov odo dňa pôrodu. V prípade, ak je dieťa alebo matka s dieťaťom v tomto období hospitalizovaní, toto obdobie sa predlžuje o obdobie hospitalizácie.
Proti rozhodnutiu súdu o výživnom je možné podať odvolanie aj v dobe, keď ste ešte neboli plnoletá. Súdy sa často dopúšťajú hmotnoprávnych, ale aj procesných chýb, ktoré dávajú priestor na odvolanie, či už je to príliš vysoké výživné alebo naopak príliš nízke výživné. Každé určenie výživného musí zohľadňovať schopnosti a možnosti rodiča, ktorý má platiť. Súd nemôže rozhodovať na základe svojvôle.
Ak máte právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým Vám bolo určené výživné, ste povinný túto sumu platiť až do prípadnej zmeny rozhodnutia. Podanie odvolania nemá odkladný účinok, pokiaľ súd výslovne nerozhodne inak. Ak zaplatíte len časť výživného, zvyšok sa bude považovať za dlh na výživnom. Tento dlh môže byť v budúcnosti vymáhaný oprávneným (napr. exekúciou), a to vrátane úrokov z omeškania. Ak by ste dlhodobo neplatili výživné, môže to mať aj trestnoprávne dôsledky - neplatenie výživného je trestným činom podľa § 207 Trestného zákona.
Ak nemáte žiadny príjem, môžete požiadať súd o zníženie výživného z dôvodu zmeny pomerov podľa § 78 zákona o rodine. V návrhu na zníženie výživného je potrebné podrobne opísať Vašu aktuálnu finančnú situáciu, doložiť doklady o nezamestnanosti, prípadne iné relevantné dokumenty.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak sa Vám zdá určené výživné ako privysoké, tak bude potrebné podať odvolanie, ak Vám lehota na podanie odvolania ešte neuplynula. Lehota na odvolanie je 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (kto ho robí, akej veci sa týka, ktorému súdu adresujete, spisová značka) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Návrh legislatívnej zmeny vychádza z potreby reagovať na rastúci počet nehôd a kolízií medzi chodcami a používateľmi elektrických kolobežiek, bicyklov a iných dopravných prostriedkov s pomocným motorčekom. Cieľom je zvýšiť bezpečnosť chodcov, najmä na chodníkoch, kde sa v posledných rokoch čoraz častejšie stretávajú s rýchlo sa pohybujúcimi kolobežkami.
Elektrické kolobežky sa stali obľúbeným a rýchlym spôsobom dopravy v mestách. Ich masívne rozšírenie však sprevádza časté porušovanie pravidiel cestnej premávky. K najzávažnejším problémom patrí ohrozovanie chodcov, nevhodné správanie na cyklotrasách či technické zásahy do zariadení, ktoré umožňujú prekročiť zákonom stanovenú maximálnu rýchlosť 25 kilometrov za hodinu.
Jednou z noviniek v novele je zavedenie definície takzvanej „rýchlosti chôdze“, ktorá doteraz v právnej úprave chýbala. Táto hodnota má byť stanovená na šesť kilometrov za hodinu, čo zodpovedá hornej hranici priemernej rýchlosti bežnej chôdze dospelého človeka. Zavedenie tejto rýchlosti má praktický význam pri dokazovaní priestupkov cyklistov či používateľov kolobežiek na chodníkoch.
Návrh tiež zavádza jednotnú úpravu rýchlosti pohybu pre všetky osoby, ktoré sa po chodníku pohybujú inak než pešo. To sa týka napríklad korčuliarov, skateboardistov či osôb na lyžiach a podobnom športovom vybavení.
Novela sa neobmedzuje len na zvýšenie bezpečnosti chodcov, ale prináša aj zmeny v oblasti povinných lekárskych prehliadok vodičov motorových vozidiel. Navrhuje sa zvýšiť vekovú hranicu povinnej lekárskej prehliadky z 65 na 70 rokov. Zároveň sa navrhuje, aby vodiči vo veku nad 70 rokov mohli absolvovať potrebnú prehliadku aj u svojho všeobecného lekára, ak o ňu požiadajú ústne. Pre osoby nad 80 rokov sa obdobie platnosti lekárskej prehliadky navrhuje upraviť na každé dva a pol roka.
tags: #nízky #príspevok #na #cestovanie #odvolanie