
Rekreačný príspevok je obľúbený zamestnanecký benefit, ktorého cieľom je podpora domáceho cestovného ruchu a zníženie nákladov zamestnancov na dovolenku absolvovanú na Slovensku. Tento príspevok, ktorý bol do nášho právneho poriadku zavedený s účinnosťou od 1. januára 2019, prešiel viacerými zmenami, ktoré prinášajú nové možnosti a výhody pre zamestnancov a ich rodiny.
Aby mal zamestnanec nárok na rekreačný príspevok, musia byť splnené určité podmienky stanovené Zákonníkom práce. Tieto podmienky sa posudzujú ku dňu začatia rekreácie.
Zákonník práce však nevylučuje, aby aj zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú menej ako 49 zamestnancov, mohli poskytovať rekreačný príspevok. Avšak títo zamestnávatelia musia uplatňovať rovnaké podmienky ako zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.
Čo sa týka podmienky ohľadom počtu zamestnancov na strane zamestnávateľa - je rozhodujúci priemerný evidenčný počet zamestnávaných zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Ak by aj zamestnávateľ začal zamestnávať viac ako 50 zamestnancov počas roka, prípadne by počet zamestnancov počas roka klesol pod ustanovenú hranicu, tak tento rast/pokles počtu zamestnancov nemá vplyv na vznik alebo zánik povinnosti v priebehu daného kalendárneho roka.
Zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancovi na rekreáciu v sume 55 % výdavkov na rekreáciu, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Vypočítaná suma príspevku sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Zvyšných 45 % oprávnených výdavkov na rekreáciu si platí zamestnanec. Pre využitie maximálnej výšky príspevku na rekreáciu tak musí rekreácia alebo viacero rekreácií zamestnanca za kalendárny rok mať hodnotu aspoň 500 eur. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa maximálna suma príspevku na rekreáciu 275 eur za kalendárny rok znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.
Prečítajte si tiež: Všetko o rekreačnom príspevku
Zákonník práce rozoznáva dve formy poskytovania príspevku:
Za oprávnené výdavky sa považujú služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR, stravovacie a pohostinské služby, služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), informačné služby, športovo-rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby a služby cestovného poistenia.
Príspevok na rekreáciu teda neslúži len na úhradu ubytovania, ale môže slúžiť aj na ďalšie služby, ktoré ubytovacie zariadenie popri ubytovaní ponúka, napríklad strava, wellness, skipass, ak je ubytovanie spojené s lyžovačkou a pod. Avšak príspevok na rekreáciu sa nedá využiť výlučne na preplatenie určitej služby.
V praxi nastávajú prípady, keď zamestnanec absolvuje rekreáciu (pobyt) u osoby, ktorá nie je "živnostníkom", ani nemá obchodnú spoločnosť, ale poskytuje služby ubytovania na tzv. "DIČ". Pod pojmom "prenocovanie" sa v súlade so zákonom č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení, ktoré je prevádzkované ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Ubytovacie zariadenie možno definovať ako budovu, priestor alebo plochu, v ktorých sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie, a s ním spojené služby. Definícia tohto pojmu vychádza z vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR z 26. júna 2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, ktorá je ustanovená podľa § 30 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z. n. p.
Taktiež môže nastať situácia, že zamestnanec absolvuje rekreáciu v trvaní napríklad 3 dní, pričom každú noc spal v inom ubytovacom zariadení, a teda predloží zamestnávateľovi aj viac účtovných dokladov o ubytovaní a strave. Je potrebné poukázať na to, že podľa § 152a Zákonníka práce má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale predmetné ustanovenie neupravuje väzbu na jedno ubytovacie zariadenie.
Prečítajte si tiež: Praktické aspekty rekreačného príspevku
Dňa 12. júla 2024 bola schválená novela Zákonníka práce (zákon č. 172/2024 Z. z.), ktorá s účinnosťou od 1. januára 2025 prináša významnú zmenu. Rozširuje sa totiž okruh osôb, na ktoré je možné uplatniť rekreačný príspevok. Okrem zamestnanca a jeho rodinných príslušníkov (manžel/manželka, deti) je od roku 2025 možné príspevok uplatniť aj na rekreáciu rodiča zamestnanca.
Dôvodová správa poukazuje na to, že prenositeľnosť rekreačného poukazu na rodiča zamestnanca by malo plošne podporiť možnosť využívania rekreačného poukazu zamestnanca a maximalizovať efektivitu pozitívnych vplyvov.
Predpokladom oprávnenosti výdavkov zamestnanca na takéhoto rodinného príslušníka je teda aj skutočnosť, že rodinný príslušník sa zúčastňuje rekreácie spolu so zamestnancom a zamestnanec priamo znáša tieto oprávnené výdavky na rekreáciu rodinného príslušníka. Výnimkou je iba situácia podľa § 152a ods. 4 písm.
Ak sa zamestnanec rozhodne využiť rekreačný príspevok, mal by postupovať nasledovne:
V prípade, ak zamestnávateľ poskytuje rekreačný poukaz, tak zamestnancovi vydá viac rekreačných poukazov - za každý pracovný pomer. Ak sa rekreácia začne v jednom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom roku a zamestnanec o to požiada, tak príspevok na rekreáciu bude zamestnancovi zúčtovaný ešte ako príspevok na rekreáciu za rok, v ktorom sa rekreácia začala.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o rekreačnom príspevku
Príspevky na rekreáciu, ktoré budú zamestnancovi poskytnuté jeho zamestnávateľom, sú oslobodené od dane z príjmov. Suma, ktorú poskytne zamestnávateľ zamestnancovi ako príspevok na rekreáciu, sa nebude zamestnancovi zdaňovať.
Pre zamestnávateľa sú príspevky na rekreáciu poskytnuté v rozsahu a za podmienok ustanovených Zákonníkom prácedaňovým výdavkom, ktorý znižuje jeho základ dane z príjmov.
Pri príspevkoch na rekreáciu poskytnutých vo výške viac ako 55% oprávnených výdavkov a v sume viac ako 275 eur ročne už o príspevkoch na rekreáciu v užšom slova zmysle nebudeme môcť uvažovať, avšak zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytovať rekreačný príspevok (v širšom slova zmysle) aj nad tento rozsah.
Od 1. januára 2019 majú aj fyzické osoby s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nárok na rekreačné poukazy (s rovnakými podmienkami), avšak v inej forme. Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce.
Príklad č. 1: Zamestnanec v trvalom pracovnom pomere pracujúci u svojho zamestnávateľa viac ako 2 roky sa so svojou manželkou zúčastnil víkendového pobytu na Kysuciach s dvomi prenocovaniami. Za celý pobytový balík zaplatil spolu 300 eur a ubytovacie zaradenie mu k nemu vystavilo aj faktúru na jeho meno. Po skončení rekreácie ju predložil svojmu zamestnávateľovi. Ten predložený doklad skontroloval a vypočítal z neho 55 % oprávnených výdavkov. Zamestnávateľ zamestnancovi preplatí 165 eur (55% z 300 eur).
Príklad č. 2: Zamestnanec absolvoval rekreáciu vo Vysokých Tatrách 4 dni, pričom každú noc spal v inom ubytovacom zariadení a teda predložil aj viac účtovných dokladov o ubytovaní a strave. Podľa § 152a ZP má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale nie je tam väzba na jedno ubytovacie zariadenie. Zamestnávateľ zamestnancovi preplatí 55 % z celkovej sumy oprávnených výdavkov, maximálne však 275 eur.
Príklad č. 3: Spoločnosť poskytuje ubytovanie vo vlastnom rekreačnom zariadení výhradne vlastným zamestnancom a ich rodinným príslušníkom. Ak vlastné rekreačné zariadenie spĺňa podmienky ustanovené v §2 písm. d) zákona č.91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. a má v predmete podnikania ubytovacie služby, potom výdavky na rekreáciu po splnení podmienok uvedených v §152a ZP budú u zamestnávateľa daňovým výdavkom.