Relatívna neplatnosť právneho úkonu v podmienkach slovenskej a českej legislatívy

Úvod

Relatívna neplatnosť právneho úkonu je inštitút, ktorý umožňuje dotknutej osobe namietať neplatnosť právneho úkonu, ktorý by inak bol platný. Tento článok sa zameriava na analýzu relatívnej neplatnosti v kontexte kúpnej zmluvy a jej prepojenie s vadným plnením, s dôrazom na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky a slovenské právne predpisy.

Definícia a charakteristika relatívnej neplatnosti

Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi, pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený, sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo.

Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.

Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú.

Relatívne neplatné právne úkony spôsobujú právne následky len vtedy, keď sa dotknutá osoba neplatnosti nedovolá. Relatívne neplatnými právnymi úkonmi sú len úkony taxatívne vymenované v § 40a OZ. Na relatívnu neplatnosť súd neprihliada z úradnej povinnosti, ale musí sa jej domáhať dotknutá osoba. Relatívna neplatnosť pôsobí až od momentu, kedy sa jej osoba dotknutá neplatnosťou úspešne dovolá. Osoba dotknutá relatívnou neplatnosťou sa môže dovolať neplatnosti právneho úkonu mimosúdnou aj súdnou cestou. V prípade mimosúdneho dovolania neplatnosti všetky dotknuté zmluvné strany akceptujú dôvody relatívnej neplatnosti.

Prečítajte si tiež: Právny Úkon a Relatívna Neplatnosť

Relatívna neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu omylu a vadného plnenia

V kontexte kúpnej zmluvy môže byť dôvodom relatívnej neplatnosti omyl kupujúceho o rozhodujúcich okolnostiach, ako sú vlastnosti predmetu kúpy. Ako uviedol Najvyšší súd Českej republiky, ak bol kupujúci pri uzatvorení kúpnej zmluvy uvedený do omylu o rozhodujúcich okolnostiach spočívajúcich v dojednaných vlastnostiach predmetu kúpy a ktorému bolo následne poskytnuté vadné plnenie, môže úspešne namietať relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy bez ohľadu na to, či mu vzniklo aj právo z vadného plnenia.

Omyl je možné považovať za vadu právneho úkonu založenú na nesprávnej predstave účastníka právneho úkonu o určitej skutočnosti týkajúcej sa tohto právneho úkonu. Môže byť spojený s vôľou alebo s prejavom vôle. Jedným z omylov je omyl o vlastnostiach predmetu právneho úkonu tak ako v tomto prípade. O vadné plnenie ide vtedy, ak dlžník veriteľovi poskytne plnenie, ktoré vykazuje odchýlky od zmluvne dohodnutého plnenia. O to viac, ak dlžník v rozpore so skutočnosťou veriteľa ubezpečí, že predmet plnenia má konkrétnu vlastnosť tak, ako v tomto prípade.

Alternatívne uplatňovanie nárokov z omylu a vadného plnenia

Jeden z názorov právnej teórie je, že tieto nároky by sa mali uplatňovať alternatívne, nakoľko ide o samostatné inštitúty. Počas účinnosti zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník Najvyšší súd zastával názor, že v prípade, ak dodatočne po kúpe vyjde najavo vada predmety kúpy, na ktorú kupujúci nebol upozornený alebo v prípade, ak sa ubezpečenie predávajúceho o určitých vlastnostiach či o bezvadnosti predmetu kúpy ukázalo ako nepravdivé, neuplatní sa § 49a ale § 597. Právna úprava oboch inštitútov má pritom odlišný účel. Úprava práv z vadného plnenia nie je ani lex specialis vo vzťahu k úprave omylu. Ani z Občianskeho zákonníka pritom nevyplýva, že by zákonodarca chcel úpravou práv z vadného plnenia vylúčiť práva vyplývajúce zo zmluvy, resp.

Ak teda dôjde k omylu kupujúceho pri uzatváraní zmluvy a následne k vadnému plneniu, táto situácia v sebe zahŕňa dva odlišné poruchové stavy. Oba poruchové stavy sú však spôsobené konaním predávajúceho. Ak teda kupujúci po uzatvorení zmluvy odhalí existenciu podstatného omylu skôr ako mu zo zmluvy bude plnené, môže uplatniť právo z omylu. Vzhľadom na vyššie uvedené preto platí, že kupujúci, ktorý bol pri uzatváraní kúpnej zmluvy uvedený predávajúcim do omylu v rozhodujúcej skutočnosti spočívajúcej v dojednaných vlastnostiach predmetu kúpy a ktorému bolo následne poskytnuté vadné plnenie, môže úspešne namietať relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy bez ohľadu na to, či mu vzniklo aj právo z vadného plnenia.

Dovolanie sa relatívnej neplatnosti a jeho následky

Je zrejmé, že žalobkyňa námietku relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uplatnila krátko po tom, čo sa na základe znaleckej prehliadky dozvedela o skutočnej dobe používania predmetu kúpy, t.j. prístrojov pre estetickú medicínu. Táto vada pritom nebola odstrániteľná. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je založená na princípe naturálnej reštitúcie. V prípade neplatnej kúpnej zmluvy je domnelý kupujúci povinný vrátiť predmet kúpy a domnelý predávajúci je povinný vrátiť kúpnu cenu.

Prečítajte si tiež: Register C, Register E a neplatnosť zmluvy

V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu k zákonu č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platilo, že požiadavka jednej zmluvnej strany na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy mohol uspieť iba v prípade, ak táto strana sama deklarovala povinnosť taktiež vrátiť plnenie. Ide totiž o synalagmatický záväzok. Žaloba mohla byť úspešná iba v prípade, ak sa ňou žiadalo vrátenie plnenia získaného žalovaným proti vráteniu plnenia, ktoré obdržal žalobca. Ak ide o plnenie, za ktoré musí byť poskytnutá peňažná náhrada, v súdnom konaní bolo možné priznať iba vrátenie toho, o čo peňažné plnenie žalobcu prevyšuje peňažnú náhradu, ktorá mala byť poskytnutá žalovanému.

Nová právna úprava a synalagmatická povaha záväzku

Nový Občiansky zákonník účinný od 01. januára 2014 a právna úprava v ňom obsiahnutá sa však od vyššie uvedeného odchyľuje. Ustanovenie § 2993 nového Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že ten kto plnil druhému bez právneho dôvodu má právo požadovať vydanie toho čo plnil bez toho, aby sa komplikovalo procesné postavenie žalobcu, a aby žalobca v žalobe musel svoje právo na vydanie ním poskytnutého plnenia podmieňovať vlastným protiplnením a formulovať petit tak, že „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi … a žalobca je povinný vydať žalovanému …”. Synalagmatická povaha tohto záväzku je zachovaná vtedy, ak to namietne ten, kto má plnenie vrátiť. Ak teda žalovaný túto námietku uplatní, bude sa postupovať tak ako za účinnosti zákona č. 40/1964 Zb.

Chyby v rozhodovaní súdov a ich náprava

Mestský súd však postupoval v rozpore s vyššie uvedeným. Okrem toho Mestský súd taktiež konanie zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Toho sa dopustil tým, že potvrdil rozhodnutie Obvodného súdu, ktorý žalobe žalobkyne vyhovel. Obvodný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia síce uviedol, že žalovaná je povinná vrátiť žalobkyni zaplatenú kúpnu cenu a to oproti povinnosti žalobkyne vydať žalovanej prístroje (predmet kúpy), ktoré v súčasnej dobe má k dispozícii. Výrok jeho rozhodnutia však tomu nezodpovedal a neviazal povinnosť žalovanej na splnenie vzájomnej povinnosti žalobkyne. Najvyšší súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie Mestského súdu zrušil, nakoľko bolo založené na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolanie sa relatívnej neplatnosti v katastrálnom konaní

Jedným z dôsledkov porušenia predkupného práva podielového spoluvlastníka je aj právo namietať relatívnu neplatnosť zmluvy. Zákon bližšie neupravuje spôsob, ktorým môže spoluvlastník uvedenú neplatnosť uplatňovať. V prípade porušenia predkupného práva má spoluvlastník 3 možnosti, ktoré Najvyšší súd SR sumarizoval nasledovne: „Môže sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.).

Jedným z oprávnení spoluvlastníka je právo dovolávať sa neplatnosti kúpnej (darovacej) zmluvy. V tomto prípade však nehovoríme o klasickej (absolútnej) neplatnosti, ale o tzv. relatívnej neplatnosti. Kúpna zmluva sa teda považuje za platnú, pokiaľ oprávnený spoluvlastník v lehote 3 rokov nevznesie námietku neplatnosti. Forma ani spôsob uplatnenia námietky pritom nie je prepísaný. Dovolať sa neplatnosti je možné tak ústne ako aj písomne, pričom sa odporúča písomná forma. Dovolanie sa neplatnosti pôsobí od okamihu doručenia námietky druhému účastníkovi zmluvy, prípadne všetkým zmluvným stranám.

Prečítajte si tiež: Závet a jeho neplatnosť

Najvyšší súd SR rozšíril možnosť vznesenia námietky aj na katastrálne konanie, keď uviedol: „Dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka možno i námietkou v katastrálnom konaní o povolení vkladu. Možnosť uplatniť námietku neplatnosti aj v katastrálnom konaní potvrdzuje aj právny názor Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (ďalej len „Úrad“), ktorý bol zverejnený v Katastrálnom bulletine č. 2/2019. Z uvedeného vyplýva, že dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, môže v katastrálnom konaní vzniesť námietku relatívnej neplatnosti zmluvy.

Princípy dobrej viery a právnej istoty

Pri hodnotení právnych účinkov odstúpenia od zmluvy o prevode vlastníctva k veci je nevyhnutné zaoberať sa aplikáciou princípov dobrej viery a právnej istoty aj na iné inštitúty, ktoré Občiansky zákonník obsahuje. Príkladom je vývoj udalostí, ktorý nastal u našich západných susedov po vydaní nálezu Ústavného súdu Českej republiky, Pl. ÚS 78/06, zo dňa 16.10.2007, v ktorom bolo uvedené, že „vlastnické právo dalších nabyvatelů, pokud své vlastnické právo nabyli v dobré víře, než došlo k odstoupení od smlouvy, požívá ochrany v souladu s čl. 11 Listiny základních práv a svobod, který zajišťuje ochranu vlastnictví.

Premlčacia doba pri relatívnej neplatnosti

Podľa komentárov k Občianskemu zákonníku plynie všeobecná trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti od momentu uzavretia (podpísania) samotnej kúpnej zmluvy. Rozhodnutie o vklade preto neovplyvňuje začiatok plynutia tejto 3-ročnej lehoty. Ak sa osoba dovoláva relatívnej neplatnosti po troch rokoch, druhý účastník právneho úkonu môže použiť námietku premlčania.

Absolútna neplatnosť vs. relatívna neplatnosť

Treba rozlišovať medzi absolútne neplatným právnym úkonom a relatívne neplatným právnym úkonom. Absolútne neplatný právny úkon nemá od začiatku žiadne právne následky, hľadí sa naň akoby neexistoval. Absolútne neplatný právny úkon nemožno dodatočne schváliť a ani odstrániť vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť (napríklad dodatkom k zmluve). Ak dôjde k plneniu na základe neplatného právneho úkonu, má druhá strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Absolútnej neplatnosti sa možno dovolať (súdnou žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu) kedykoľvek, pri relatívnej neplatnosti možno namietať premlčanie.

tags: #relatívna #neplatnosť #v #lehote #podmienky