
Ročné zúčtovanie dane z príjmov je pre mnohých daňovníkov každoročnou realitou. V tejto súvislosti je dôležité poznať svoje práva a povinnosti, najmä ak ide o špecifické situácie, ako je napríklad priznanie statusu osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP) alebo poberanie dôchodku. Paragraf 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len "ZDP") upravuje nezdaniteľné časti základu dane, ktoré môžu výrazne ovplyvniť výšku dane, ktorú daňovník zaplatí. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o ročnom zúčtovaní dane s dôrazom na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ZDP, a to najmä v kontexte osôb so ZŤP a poberateľov dôchodkov.
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane, a tým aj výsledná daňová povinnosť. Jej výška je naviazaná na sumu životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Pre rok 2024 predstavuje suma životného minima 268,88 eura, čo znamená, že nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je 5 646,48 eura (21,0-násobok životného minima). Pre rok 2025 je suma životného minima stanovená na 273,99 eur mesačne, a teda nezdaniteľná časť základu dane je 5 753,79 eur.
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka má v podstate každý daňovník s aktívnymi príjmami, okrem tých, ktorí sú k 1. januáru zdaňovacieho obdobia poberateľmi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia, vyrovnávacieho príplatku, dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia, a suma tohto dôchodku je vyššia ako nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka. Dôležité je, že ak bol dôchodok priznaný spätne k 1. januáru alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, nárok na nezdaniteľnú časť základu dane zaniká.
Ak základ dane daňovníka presiahne sumu 24 952,06 eura (92,8-násobok životného minima), nezdaniteľná časť základu dane sa kráti. V takom prípade sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou 11 884,50 eura (44,2-násobok životného minima) a jednou štvrtinou základu dane. Ak základ dane dosiahne alebo presiahne sumu 47 537,98 eura (176,8-násobok životného minima), nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je nulová. Pre rok 2025 sa suma 24 952,06 € mení na 25 426,27 € a suma 47 537,98 € na 48 441,43 €.
Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), ak žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a spĺňa aspoň jednu z nasledujúcich podmienok:
Prečítajte si tiež: Sprievodca ročným zúčtovaním dane pre seniorov
Do výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) vstupuje aj jej (jeho) vlastný príjem. Ak manžel (manželka) dosiahne vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa znižuje o túto sumu. V prípade, že jeho (jej) vlastný príjem presiahne stanovenú hranicu, nárok na nezdaniteľnú časť zaniká. Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa započítava akýkoľvek príjem znížený o zaplatené poistné a príspevky na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré bol (bola) povinný (povinná) z tohto príjmu zaplatiť (napríklad materské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry, podpora nezamestnanosti, aj príjmy oslobodené od dane z príjmov). Medzi príjmy, ktoré sa nezapočítavajú, patria zamestnanecká prémia, daňový bonus na dieťa, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť a štátne sociálne dávky (napríklad rodičovský príspevok).
Ak daňovník dosiahne základ dane nižší ako 47 537,98 € (176,8-násobok platného životného minima), pri výpočte nezdaniteľnej časti na manžela (manželku) postupujeme nasledovne:
Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 47 537,98 €, tak nezdaniteľná časť na manželku sa vypočíta nasledovne:
Ak daňovník dosiahne základ dane nižší ako 48 441,43 €, pri výpočte nezdaniteľnej časti na manželku (manžela) postupujeme nasledovne:
Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 48 441,43 €, nezdaniteľná časť na manželku (manžela) sa vypočíta nasledovne:
Prečítajte si tiež: Podmienky pre rodičovský príspevok
Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane v sume príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu iba zo základu dane aktívnych príjmov. Pre uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti musí daňovník spĺňať nasledovné podmienky:
Preukázateľne zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie je možné odpočítať od základu dane maximálne do výšky stanovenej zákonom.
V prípade úmrtia zamestnanca je zamestnávateľ povinný zúčtovať mzdu zosnulého zamestnanca a náhradu za nevyčerpanú dovolenku za obdobie do dňa smrti. Peňažné nároky zamestnanca nezanikajú a vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela (manželku), deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Daňová povinnosť za zosnulého zamestnanca sa vysporiada podaním daňového priznania, ktoré je povinný podať dedič (alebo zástupca určený správcom dane).
Zamestnávateľ je povinný za obdobie, za ktoré zosnulému zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie.
Pri výkone závislej práce zamestnancom sa uplatňujú určité základné zásady dané platnou právnou úpravou. Ide napríklad o základnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá si vyžaduje rovnaký prístup k zamestnancom a týka sa aj odmeňovania. Jednotlivé zásady pracovného práva sa týkajú aj vytvárania uspokojivého pracovného prostredia pre výkon závislej práce.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre ročné zúčtovanie dane pri výsluhovom dôchodku
Zásady pracovného práva požadujú vytváranie špecifických pracovných podmienok pre určité kategórie zamestnancov, akými sú napríklad tehotné ženy pracujúce v pracovnom pomere.
Podpora v čase skrátenej práce je nárokovou finančnou pomocou, ktorá je určená zamestnávateľom v prípadoch, keď došlo k obmedzeniu ich činnosti vplyvom vonkajšieho faktora.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal otázkou, či je zamestnávateľ povinný doručovať písomnosť týkajúcu sa skončenia pracovného pomeru na adresu, ktorú zamestnankyňa uviedla v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy nad rámec zákonného rozsahu. V prípade, že zamestnávateľ chce zamestnancovi priznať náhradu mzdy, ale len ako určité percento z priemerného zárobku zamestnanca, je potrebné to upraviť v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise.
tags: #ročné #zúčtovanie #ZŤP #paragraf #11