Dopad Osobný Bankrot na Bezpodielové Spoluvlastníctvo Manželov

Osobný bankrot, známy aj ako oddlženie fyzických osôb, predstavuje významný zásah do majetkových pomerov dlžníka. Jedným z dôležitých aspektov, ktoré sú týmto procesom ovplyvnené, je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). Tento článok sa zameriava na dopad osobného bankrotu na BSM, najmä s ohľadom na jeho zánik a prípadnú obnovu.

Zánik BSM pri Vyhlásení Konkurzu

Podľa slovenskej legislatívy, konkrétne zákona č. 7/2005 Z.z., vyhlásenie konkurzu (osobného bankrotu) má za následok zánik dlžníkovho BSM. Táto právna úprava je zakotvená v § 167i insolvenčného zákona a platí za predpokladu, že BSM nezaniklo už skôr z iného právneho dôvodu. Je dôležité zdôrazniť, že úprava splátkového kalendára neobsahuje žiadne pravidlá týkajúce sa BSM, a preto BSM nie je splátkovým kalendárom ani konaním o určenie splátkového kalendára žiadnym spôsobom dotknuté.

Obnova BSM po Zrušení Konkurzu

Zrušenie konkurzu (osobného bankrotu) a s tým spojené účinky sú upravené v § 167v ods. 4 insolvenčného zákona. Dôležité je, že medzi týmito účinkami absentuje obnova BSM. To znamená, že po zrušení konkurzu sa BSM automaticky neobnovuje.

Rozhodnutie Súdu ako Jediná Možnosť Obnovy

V súčasnom právnom poriadku sa BSM po zrušení konkurzu (osobného bankrotu) za trvania manželstva obnoví len rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov. Tento postup je v súlade s § 151 Občianskeho zákonníka, ktorý normuje, že sa za trvania manželstva môže obnoviť len rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov. Iný spôsob obnovy BSM je možný len na základe výslovnej legislatívnej regulácie (s uplatnením princípu lex specialis derogat legi generali).

Právny poriadok pozná takúto špeciálnu reguláciu, výnimku zo všeobecného pravidla obsiahnutého v § 151 Občianskeho zákonníka, a to už spomínané ustanovenie § 102 ods. 5 insolvenčného zákona.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na viacnásobné postihnutie

Argumentácia a Výklad Práva

Použitím argumentov logického výkladu, predovšetkým argumentum per eliminationem a argumentum a silentio legis, možno dospieť k záveru o neprítomnosti pravidla o obnove BSM po zrušení konkurzu v prípade osobných bankrotov. Relevantná je tiež skutočnosť, že ak zákonodarca v prípade osobných bankrotov považoval za potrebné analogicky aplikovať aj pravidlá z iných častí insolvenčného zákona (predovšetkým druhej časti), výslovne to uviedol. Príkladom tohto prístupu zákonodarcu sú pravidlá pre použitie analógie legis normované v § 167b ods. 4, § 167d ods.

K riešeniu dotvorenia práva zákonodarcom nevyslovenou analógiou zákona je potrebné pristupovať podľa nášho presvedčenia s vysokým stupňom zdržanlivosti. V prvom rade je potrebné rešpektovať delenie moci a úlohu zákonodarnej moci v legislatívnej oblasti. Ak sa pri aplikácii práva identifikuje, že určitá situácia nie je upravená vôbec alebo nie je upravená dostatočne, rozhodne to neznamená bez ďalšieho povolenie pre dotvorenie práva analógiou zo strany právo aplikujúceho subjektu. A je na mieste tiež preskúmanie, či ide vôbec o medzeru v práve alebo nie, prípadne či o prípad non ius (situácia nie je právom riešená). Je úlohou zákonodarcu prijať pravidlo, o ktorom je presvedčenie, že tu chýba alebo nie je dostatočné, o to viac, ak ide o pravidlo v oblasti verejného práva.

Dôsledky Neobnovenia BSM

Dopad neobnovenia BSM po konkurze (osobnom bankrote) je pritom zásadný. Uvedený právny stav je o.i. Obnovu BSM po skončení konkurzu (osobného bankrotu) je za trvania manželstva možné dosiahnuť už spomínaným rozhodnutím súdu na návrh jedného z manželov. Bez tejto obnovy môžu manželia nadobudnúť majetok len do podielového spoluvlastníctva alebo každý z nich len do výlučného vlastníctva jedného z manželov.

Zákonodarca jednotlivými aspektmi inštitútu BSM upraveného v Občianskom zákonníku (§§ 143 až 151) úplne jasne normuje preferenciu stavu existencie manželstva a existencie BSM pred stavom opačným. Napríklad celkom výnimočne (§ 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zohľadnenie podnikateľskej činnosti jedného z manželov), aj to za nevyhnutnej ingerencie súdu, pripúšťa zrušenie BSM a plní tak úlohu ochrany majetkových pomerov pred rizikami spojenými s podnikaním jedného z manželov. Ukladá prísne formálne podmienky pre úpravu rozsahu BSM (§ 143a Občianskeho zákonníka), pričom v záujme právnej istoty dohoda o zúžení či rozšírení BSM musí byť vo forme notárskej zápisnice. Touto preferenciou existencie BSM zákonodarca zohľadňuje významné špecifická právneho postavenia manželov, ktorí za trvania manželstva vytvárajú nielen rodinné väzby, ale aj majetkové pre zabezpečovanie a uspokojovanie potrieb rodiny. BSM odráža osobitosti majetkového spoločenstva osôb v manželskom zväzku. Alebo inými slovami pre bezpodielové spoluvlastníctvo je charakteristická jeho závislosť od iného právneho vzťahu, a to od osobnoprávneho manželského vzťahu (Lazar, J. a kol. - Základy Obč. hmot. práva, 2004, s.

Netreba zabúdať, že účelom BSM je aj ochrana tretích osôb pred protiprávnym konaním hoci len jedného z manželov (napr. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Bez tejto obnovy môžu manželia nadobudnúť majetok len do podielového spoluvlastníctva alebo každý z nich len do výlučného vlastníctva jedného z manželov.

Prečítajte si tiež: Mnemotechnické pomôcky v histórii

Racionálna Nezdôvodniteľnosť Súčasnej Úpravy

Racionálna nezdôvodniteľnosť takejto úpravy - stavu neobnovenia BSM po zrušení konkurzu (osobného bankrotu) - vyplýva zo samotnej úpravy inštitútu BSM, kedy zákonodarca stanovil, že je jeho zámerom "koncept" vyjadrený v preferencii existencie BSM, za trvania manželstva a výnimky, ktoré tu sú ex lege (t.j. nepodmienené ďalším konaním účastníkov, napr. Uvedené vynikne napr. v spojitosti s úpravou v ustanovení § 53 ods. Uvedená situácia je v zásade zhodná s tou nami porovnávanou - v oboch prípadoch tu BSM v prípade konkurzu nie je (z dôvodu zániku / resp. "nevzniku"), avšak režim po zrušení konkurzu je diametrálne odlišný - v jednom prípade tu BSM bude a v druhom nie. Uvedené tak vytvára v spoločnosti relevantnú a racionálne neodôvodniteľnú nerovnováhu medzi týmito situáciami, čoho dôsledkom je nezanedbateľné riziko možnej špekulatívnej snahy o zánik BSM za trvania manželstva, prostredníctvom inštitútu osobného bankrotu (porovnávajúc "defaultný" právny režim existencie manželstva a existencie BSM, s výnimkou podľa § 148a ods. Obnova BSM, ponechaná výlučne na iniciatívu manželov (§ 151 Občianskeho zákonníka), vyjadrenú preferenciu existencie BSM za trvania manželstva naplniť nedokáže.

Odporúčania pre Zákonodarcu

Keďže nevidíme zásadné dôvody, pre ktoré by mal byť režim obnovy BSM pri zrušení konkurzu (osobného bankrotu) odlišný od režimu, ktorý je upravený v druhej časti insolvenčného zákona (napr. spomínaný § 102 ods. 5 a v ňom obsiahnuté pravidlo obnovy BSM spojené priamo so zrušením konkurzu), je na mieste odporúčanie pre zákonodarcu prijať rovnaké pravidlo pre zrušenie konkurzu (osobného bankrotu) v legislatívnom procese a odbremenenie tak manželov od súdneho konania, ale i stabilnejšiu a predvídateľnejšiu ochranu práv tretích osôb (napr. veriteľov ktoréhokoľvek z manželov). Domnievame sa, že záujem na stave obnovy BSM bude podstatne prevažovať nad stavom opačným (neexistencia BSM).

Záver

Súčasná právna úprava týkajúca sa obnovy BSM po zrušení osobného bankrotu nie je ideálna a môže viesť k nežiaducim dôsledkom. Je potrebné, aby zákonodarca prehodnotil túto situáciu a prijal legislatívne opatrenia, ktoré by zabezpečili automatickú obnovu BSM po zrušení konkurzu, čím by sa dosiahla väčšia právna istota a ochrana práv manželov a tretích osôb.

Dodatok: Rozdiely medzi Dobrovoľnou a Exekučnou Dražbou

Pre lepšie pochopenie kontextu majetkových pomerov dlžníka je užitočné rozlišovať medzi dobrovoľnou a exekučnou dražbou.

Dobrovoľná Dražba

Dobrovoľnú dražbu vykonáva dražobník na návrh záložného veriteľa. Veriteľovi stačí písomné vyhlásenie o výške a pravosti pohľadávky a nemusí mať rozhodnutie súdu, ak má zriadené záložné právo k nehnuteľnosti. Dobrovoľná dražba by mala byť pre veriteľa jednoduchším a rýchlejším procesom s nižšími nákladmi ako exekučná dražba. Postup pri dobrovoľnej dražbe je upravený v zákone o dobrovoľných dražbách.

Prečítajte si tiež: Argumenty o tradičnej rodine

Medzi výhody dobrovoľnej dražby z pohľadu veriteľov patrí aj absencia predbežnej ochrany dlžníka spotrebiteľa pred a počas procesu dražby v uvedenom zákone, či iným spôsobom ochrany v prípade spornej výšky, či pravosti pohľadávky. V prípade uskutočnenia dobrovoľnej dražby (predajom obydlia - rodinného domu, či bytu) by z výťažku dražby profitoval najmä veriteľ, ktorému by boli vyplatené peňažné prostriedky, na ktoré nemá právny dôvod, t. j. veriteľ by sa obohatil by na úkor dlžníka spotrebiteľa, ktorý by zároveň prišiel aj o svoje obydlie.

Je otázne, či názor Asociácie slovenských inkasných spoločností, ktorý volá o potrebe digitalizácie dobrovoľných dražieb za účelom ich zefektívnenia počíta aj s úrovňou zefektívnenia predbežnej ochrany spotrebiteľa. Zastávame názor, že pokiaľ nebude legislatívne vyriešená otázky možnosti preventívnych prostriedkov za účelom preverenia minimálne písomného vyhlásenia veriteľa o výške, pravosti a splatnosti pohľadávky, nemal by byť veriteľom poskytnutý nástroj v podobe digitalizácie dobrovoľných dražieb.

Pri tejto problematike je možné vychádzať aj z názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý uviedol, že „Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci.“ (Uznesenie ÚS SR, sp. zn.: PL ÚS 23/2014)

Exekučná Dražba

Exekučná dražba je jedným zo spôsobov, akým sa voči dlžníkovi vykonáva exekúcia. Navrhovateľ (banka, vymáhačská spoločnosť, nebanková spoločnosť), ktorý chce uspokojiť svoju pohľadávku predajom nehnuteľnosti dlžníka, musí mať vykonateľný exekučný titul (napr. rozhodnutie súdu, platobný rozkaz, rozsudok, notársku zápisnicu). Následne musí podať návrh na vykonanie exekúcie a exekútor ju uskutoční. Predaj nehnuteľnosti na exekučnej dražbe schvaľuje súd.

Dopad Oddlženia na Exekučné Konania

Ak súd rozhodol o oddlžení (osobnom bankrote), t.j. vyhlásil konkurz alebo určil splátkový kalendár, ide o dôvod na zastavenie konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, alebo pohľadávka, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú. O zastavení exekučného konania z dôvodu vyhlásenia osobného bankrotu rozhoduje exekučný súd alebo súdny exekútor.

Kategórie Pohľadávok pri Oddlžení

V prípade oddlženia rozlišujeme tri kategórie pohľadávok:

1. Bežné pohľadávky: Pohľadávky, ktoré možno uspokojiť len v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a insolvenčného zákona).
2. Pohľadávky vylúčené z uspokojenia: Pohľadávky, ktoré sa v prípade oddlženia považujú za nevymáhateľné (§ 166b insolvenčného zákona).
3. Pohľadávky oddlžením nedotknuté: Pohľadávky, ktoré je možné vymáhať aj napriek oddlženiu (§ 166c insolvenčného zákona).

Zastavenie Exekúcie pri Konkurze a Splátkovom Kalendári

V prípade konkurzu sa exekučné konanie zastavuje vo vzťahu k bežným pohľadávkam a pohľadávkam vylúčeným z uspokojenia. V prípade splátkového kalendára sa odkladajú exekúcie, ktoré sa vedú voči dlžníkovi ohľadom pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom (§ 166a). Pohľadávky vylúčené z uspokojenia (§ 166b) a pohľadávky oddlžením nedotknuté (§ 166c) nie sú dotknuté účinkami procesu oddlženia v podobe určenia splátkového kalendára.

Rozdiely v Legislatívnom Prístupe

Zatiaľ čo pri osobnom bankrote v podobe konkurzu "patria" pohľadávky vylúčené z uspokojenia (a definované v § 166b insolvenčného zákona) do okruhu pohľadávok, ohľadom ktorých sa exekučné konanie má zastaviť, pri osobnom bankrote v podobe určenia splátkového kalendára tomu tak nie je.

Dôvod pre odlišný legislatívny prístup (v porovnaní s pravidlom určeným na účely konkurzu) nie je zistiteľný ani z dôvodovej správy k zákonu č. 377/2016 Z.z., ktorým sa zaviedla úprava osobných bankrotov, pretože obsahuje len strohé konštatovanie cit. „Upravujú sa osobitné účinky ochrany pred veriteľmi. Tieto účinky spočívajú v odklade exekúcií a osobitnom práve dlžníka žiadať odklad dražby svojho obydlia.“. Pri hľadaní odpovede, či odôvodnenia uvedeného, bolo pre úplnosť potrebné preskúmať aj (prípadne existujúcu) okolnosť, či odlišný legislatívny prístup nevyplýva z (prípadne existujúcich) rozdielov charakteru jednotlivých podôb/spôsobov oddlženia (konkurz, splátkový kalendár) a z uvedeného vyplývajúcej odlišnosti vo vzťahu k jednotlivým kategóriám pohľadávok (tri skupiny podľa §§ 166a, 166b a 166c insolvenčného zákona). Uvedené skúmanie je skôr dôsledkom metodologického postupu, ako toho, že by takáto okolnosť mala reálne existovať, koniec koncov dôsledky oddlženia ("zbavenie sa dlhov") sú pre obe formy rovnaké, rovnaká je i podstata uvedených procesov, kedy odlišnosť vyplýva výlučne z dôvodov na strane dlžníka a je dôsledkom jeho predovšetkým osobných preferencií (či speňažiť majetok a výťažok použiť na umorenie dlhov, resp. Ani pri uvedenom skúmaní nie je možné nájsť dôvod reálne a relevantne odôvodňujúci odlišný legislatívny prístup vo vzťahu k uvedenému, práve naopak, podľa nášho názoru neexistujú argumenty, ktoré by odôvodňovali existenciu takejto dichotomickej právnej úpravy. Druhové rozdelenie pohľadávok resp. ich súčastí a spôsoby riešenia oddlženia nemajú žiadne diferenčné znaky a väzby, pre ktoré by bolo možné očakávať rozdielny právny režim v smere, aký plynie z jazykového (gramatického) výkladu príslušných právnych noriem. Zmyslu a účelu uvedeného jednoznačne skôr zodpovedá postihovanie tzv. „netolerovaných“ pohľadávok uvedených v § 166b (a to prípadne aj prísnejšími následkami) v porovnaní s postihovaním tzv.

Dopady na jednotlivé kategórie pohľadávok musia byť zásadne rovnaké bez ohľadu to, či pri oddlžení došlo k vyhláseniu konkurzu alebo určeniu splátkového kalendára. Zákonodarca "typy" pohľadávok generálne vo vzťahu k procesu osobného bankrotu kategorizoval, a to v ustanoveniach §§ 166a - 166c insolvenčného zákona, kedy kategorizoval pohľadávky ako "bežné" (§ 166a, s ktorými sa má narábať v štandardnom režime, t.j. do uspokojenia zahrnuté budú), "netolerované“ (§166b, ktoré majú byť z uspokojenia v akejkoľvek podobe cielene vylúčené, zákonodarca ich kvalifikuje ako nevymáhateľné) a v tretej skupine pohľadávky „privilegované“ (§ 166c, pohľadávky oddlžením nedotknuté, t.j. Ak dôsledkom existencie tzv.

Medzera v Práve a Nerovnovážny Stav

Podľa nášho presvedčenia sa jedná o zákonodarcom neplánovanú medzeru v práve. Čo je však dôležitejšie, uvedená medzera nie je bezvýznamná, pretože vytvára v právnom poriadku nerovnovážny stav, rozpor, neúčelnosť a relevantné napätie plynúce z odlišného posudzovania dvoch kvalitatívne podobných situácií. V prípade takýchto procesných pravidiel (t.j. Je potrebné, aby bol uvedený nedostatok (stav absencie explicitného zákonného pravidla) "zhojený" priamo zákonodarcom, v legislatívnom procese, a to zakotvením explicitnej právnej normy.

Postup Exekučného Orgánu pri Zastavení Konania

Ak súd rozhodol o oddlžení (osobnom bankrote), t.j. vyhlásil konkurz alebo určil splátkový kalendár, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, alebo pohľadávka, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú. O zastavení exekučného konania z dôvodu vyhlásenia osobného bankrotu rozhoduje príslušný exekučný orgán, ktorým je exekučný súd alebo súdny exekútor.

V exekučných konaniach podľa predpisov účinných do 31.03.2017 je tým orgánom exekučný súd a rozhoduje podľa príslušných ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017 exekučný súd môže exekúciu zastaviť aj vtedy „ak to vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona“. Týmto osobitným zákonom je v danom prípade § 167f ods. 2 a § 168b ods. 1 insolvenčného zákona. Proti uvedenému rozhodnutiu však nie je prípustné odvolanie.

Ak by exekučný súd posúdil vec tak, že vyhlásenie osobného bankrotu predstavuje prípad „neprípustnej exekúcie“ s poukazom na insolvenčný zákon, mohol by rozhodnúť podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 31.03.2017 a súčasne exekučné konanie zastaviť, keď zákonodarca normuje cit. „Exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.“ Proti tomuto rozhodnutiu podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP je v zmysle § 58 ods.

Ustanovenie § 57 ods. 2 EP síce normuje, že „exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona,“ avšak pojem „môže“ sa v žiadnom prípade nevzťahuje na prípadnú fakultatívnosť takéhoto postupu, termín „môže“ je potrebné vnímať v kontexte s obsahom ustanovenia § 57 ods. 1 EP, ktorý pozitívne enumeruje dôvody, pre ktoré sa exekúcia zastaví, odsek 2 uvedeného ustanovenia dopĺňa, že k zastaveniu „môže dôjsť i z dôvodov ďalších,“ uvedených v iných právnych predpisoch - uvedené nič nemení na povinnosti exekučného súdu konanie zastaviť (rovnako ako v prípade dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods.

Vo vzťahu k uvedenému je tak potrebné pristúpiť k riešeniu otázky, ktorá právna norma (§ 57 ods. 1 písm. g) EP alebo § 57 ods. 2 EP, vždy v spojitosti s ustanovením § 167f ods. 2 alebo ustanovením § 168b ods.

Vo vzťahu k uvedenému máme za to, že na uvedenú situáciu je potrebné aplikovať "zastavovacie" ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) EP (v spojitosti s ustanovením § 167f ods. 2 alebo ustanovením § 168b ods. Ak vyjdeme z charakteru bankrotu ako tzv. generálnej exekúcie (riešenia), jeho prirodzeným dôsledkom je nemožnosť pokračovať vo vykonávaní exekúcií singulárnych. Podstatou bankrotu je dosiahnuť úpravu všetkých zákonodarcom označených záväzkov (dlhov), a to podľa stanovených pravidiel. Okamihom, kedy dôjde k uvedenému stretu (v dôsledku existencie procesu osobného bankrotu) je vykonávanie akejkoľvek singulárnej exekúcie neprípustné a dôsledkom uvedeného je i následné zastavenie exekučného konania. Uvedenej právnej (procesnej) situácii vyslovene zodpovedá hypotéza právnej normy v ustanovení § 57 ods. 1 písm. g) EP, a preto je potrebné túto v takomto prípade aplikovať. Hypotéza právnej normy § 57 ods.

V exekučných konaniach podľa predpisov účinných od 01.04.2017 je príslušným exekučným orgánom na zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia osobného bankrotu priamo súdny exekútor, ktorý rozhoduje podľa § 61n ods. 1 písm. g) EP, podľa ktorého „Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu7t) vyplýva, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie.“ /v poznámke k 7t) je uvedený insolvenčný zákon/.

Zistiteľnosť Kvality Pohľadávky

Zistiteľnosť „kvality“ pohľadávky z hľadiska jej (prípadnej) nedotknuteľnosti oddlžením nie je vždy možná ani z exekučného titulu. Exekučný orgán tak pravidelne nebude mať informáciu rozhodujúcu z hľadiska (prípadnej) aplikácie EP na zastavenie exekučného konania (t.j.

#

tags: #rodina #dopad #osobný #bankrot