
Sebaprijatie je komplexný psychologický proces, ktorý zahŕňa akceptovanie seba samého so všetkými silnými a slabými stránkami, pozitívnymi aj negatívnymi vlastnosťami. U ľudí s mentálnym postihnutím nadobúda sebaprijatie špecifický význam, keďže sa musia vyrovnávať s jedinečnými výzvami a prekonávať prekážky, ktoré im ich postihnutie kladie do cesty. Tento článok sa zameriava na definíciu sebaprijatia u mentálne postihnutých, jeho dôležitosť a možnosti rozvoja.
Sebaprijatie u mentálne postihnutých je proces akceptovania seba samého ako jedinečnej osoby s určitými obmedzeniami, ale aj s mnohými schopnosťami a potenciálom. Znamená to vnímať svoju hodnotu bez ohľadu na intelektuálne schopnosti a byť hrdý na to, kým človek je. Dôležitou súčasťou sebaprijatia je aj schopnosť realisticky hodnotiť svoje silné a slabé stránky a pracovať na svojom osobnostnom rozvoji.
Sebaprijatie je kľúčové pre duševnú pohodu a kvalitu života ľudí s mentálnym postihnutím. Pomáha im:
Sebaprijatie u mentálne postihnutých ovplyvňuje viacero faktorov, medzi ktoré patria:
Existuje mnoho spôsobov, ako podporiť rozvoj sebaprijatia u ľudí s mentálnym postihnutím:
Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty
Cieľ vzdelávacej oblasti v znení "pripravuje žiakov k tomu, aby sa prejavovali ako samostatné, slobodné a zodpovedné osobnosti, uplatňovali svoje práva a napĺňali svoje povinnosti. Žiakov vedie k vnímavosti voči sebe aj voči druhým a krajine“ sa má rozvíjať a napĺňať v celej vzdelávacej oblasti a vo všetkých jej predmetoch. Etické, morálne a hodnotové témy by mali byť dokonca súčasťou tzv. étosu školy a mali by byť integrované vo všetkých vzdelávacích oblastiach.
Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť sa zaoberá témami emócií, šikany a spôsobmi, ako jej predchádzať a brániť sa (aj v online prostredí). V rámci tohto komponentu získava žiak kompetencie ako prakticky žiť v spoločnosti. Učí sa o tom, čo si od neho žiada spoločnosť a naopak, čo môže od spoločnosti vyžadovať on. Obsahový štandard mu umožňuje vzdelať sa aj v práve, legislatíve, sociológii, sociálnej práci, komunikácii (aj písomnej), a i…
Táto tretia kategória (človek) v sebe koreluje aj formovanie osobnosti žiaka v psychologickom zmysle. Tiež rozvíja schopnosť žiaka zaujať kritický postoj v okolnostiach reálneho života a reagovať na ne. Žiak sa v tejto oblasti adekvátne svojmu veku (cykly) učí nielen hodnotiť situáciu, v ktorej sa nachádza, ale aj ju vyhodnotiť a rozhodnúť sa. Robí tak na základe toho, čo sa naučil vďaka skúsenosti, ktorú mu poskytujú dejiny; vďaka globalizácii, ktorú mu poskytujú politické a fyzické geografické poznatky; vďaka vedomostiam z občianskeho, trestného a … práva; vďaka základným psychologickým poznatkom; vďaka základom z náboženstva, etiky, filozofie, sociológie, atď.
Je dôležité si uvedomiť, že rozmanitosť sama o sebe nie je vždy hodnota. Existuje rôznosť a rozmanitosť, ktorá nie je pozitívna a nie je možné si k nej budovať pozitívny postoj. Preto je potrebné vyjasniť tento pojem a hovoriť exaktne. Pozitívny postoj je možné si vytvoriť iba k tej časti rozmanitosti, ktorá je pozitívna, prípadne ktorá vzhľadom k celku predstavuje pozitívum.
Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých
Prečítajte si tiež: Definícia mentálneho a viacnásobného postihnutia
tags: #sebaprijatie #u #mentalne #postihnutych #definícia