Špeciálna Starostlivosť a Špeciálna Pedagogika: Definícia a Kontext

Špeciálna pedagogika je rozsiahla oblasť, ktorá sa zaoberá edukáciou a rozvojom jedincov so špecifickými potrebami. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na špeciálnu pedagogiku, jej definíciu, ciele, metódy a trendy, ako aj na klasifikáciu znevýhodnení a integráciu znevýhodnených jedincov do spoločnosti.

Definícia a Všeobecná Charakteristika Špeciálnej Pedagogiky

Špeciálna pedagogika (ŠP) je pedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá špeciálnou edukáciou a rozvojom znevýhodnených jedincov. Títo jedinci majú oproti väčšinovej populácii špeciálne edukačné potreby v oblasti výchovy a vzdelávania a potrebujú špeciálny prístup a starostlivosť pre svoj rozvoj. ŠP študuje zákonitosti výchovy a vzdelávania jedincov, ktorí sú znevýhodnení v oblasti mentálnej, senzorickej, somatickej, komunikačných schopností, psychosociálnej, porúch učenia a nadpriemerného nadania.

Predmet ŠP skúma podstatu a zákonitosti výchovy a vzdelávania znevýhodnených ľudí z aspektu etiológie, symptomatológie, korekcie, metód edukácie a reedukácie, profylaxie. ŠP je zložitý heterogénny systém, ktorý plní množstvo úloh. Preto sa člení na dve veľké skupiny:

• Všeobecná ŠP: Zaoberá sa platnými zákonitosťami a pravidlami pre celú časť znevýhodnenej populácie a jej edukácie.
• Špeciálna ŠP: Zaoberá sa edukáciou z aspektu jednotlivých znevýhodnení a ich špecifických potrieb.

Súčasné trendy v ŠP spočívajú v humanizácii a integrácii. Základom humanistického postoja je zachovanie prirodzeného princípu dôstojnosti každého človeka, teda aj znevýhodneného. Integrácia znamená možnosť jeho adekvátnej sebarealizácie v societe. Jeden z ukazovateľov vyspelosti spoločnosti je práve aj integrácia znevýhodnených ľudí, či už úplná alebo čiastočná. S týmto súvisí aj vytváranie podmienok ekonomických, materiálnych, sociálnych, edukačných aby sa integrácia mohla vôbec realizovať. Nezanedbateľná je aj väčšia ponuka počtu variability sociálnych a poradenských služieb. Dôležitá je aj opora v legislatíve. Ďalším trendom je, že sa ŠP neobmedzuje výlučne len na problematiku špeciálnej edukácie, ale zaoberá sa konkrétnym jedincom počas jeho celého života. Má reparabilný charakter.

Kľúčové Pojmy v Špeciálnej Pedagogike

Pre lepšie pochopenie špeciálnej pedagogiky je dôležité definovať niekoľko kľúčových pojmov:

Prečítajte si tiež: Porovnanie pedagogických disciplín

• Hendikep: Relatívne trvalý nepriaznivý stav alebo situácia pre daného jedinca, vyplývajúca z jeho poruchy alebo defektu, ktorý obmedzuje alebo znemožňuje plnenie úloh, sťažuje jeho uplatnenie v porovnaní s väčšinovou populáciou a sťažuje dosahovanie bežných spoločenských cieľov. Znevýhodnenie je totožné s pojmom hendikep. Znevýhodnený jedinec je hendikepovaný v dôsledku poruchy alebo defektu.
• Defekt: Väčšia odchýlka od normy ako porucha a synonymum defektu je postihnutie. Znamená nedostatok integrity a fungovania organizmu alebo jeho časti. Má ireparabilný charakter.
• Norma: Stav, vlastnosť, proces, ktorý sa neodkláňa z priemeru bežných, zaužívaných alebo predpísaných pravidiel. Normalita potom znamená stav, skutočnosť, ktorý zodpovedá obvyklosti, úzusom, predpisom, pravidlám, pravidelnosti, očakávaniam. Týka sa psychologickej, somatickej a sociálnej dimenzie človeka.
• Anomália: Relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v psychickej a somatickej oblasti. Používa sa predovšetkým sexuológii.
• Deformita: Zvyčajne sa označujú somatické odchýlky od normy.
• Kompenzácia: Vyrovnávanie, nahradenie chýbajúceho alebo zníženého výkonu orgánov, funkcie úpravou prípadne aktivizáciou funkcie iných orgánov, funkcií.
• Korekcia: Aktivity, ktoré sú zamerané na nápravu, úpravu chybnej funkcie, orgánu alebo správania sa.
• Resocializácia: Činnosť, pomocou ktorej sa znevýhodnený jedinec zapája do rodinného, sociálneho a pracovného prostredia.
• Rehabilitácia: Činnosť na opätovné dosiahnutie spôsobilosti a socializáciu znevýhodneného jedinca.
• Edukácia: Výchovné, vyučovacie a vzdelávacie aktivity, pomocou ktorých sa znevýhodnený jedinec stáva relatívne vychovaným a vzdelaným.
• Reedukácia: Špeciálnopedagogické aktivity, ktoré sú zamerané na rozvíjanie a úpravu nevyvinutých, chybných, porušených funkcií.

Klasifikácia Znevýhodnení v Špeciálnej Pedagogike

Pre špeciálnu pedagogiku je účelné a nutné znevýhodnenia určitým spôsobom triediť a klasifikovať. Môžu slúžiť pre chápanie hendikepu ako dimenzie z hľadiska sebarealizácie v súvislosti s integračnými tendenciami.

Znevýhodnenia sa klasifikujú podľa rôznych kritérií:

• Podľa doby vzniku:

  • Vrodené
  • Získané

• Podľa typu postihnutia:

  • Senzorické poruchy (dôsledok ochorenia, úrazov)

    Prečítajte si tiež: Postup predoperačnej starostlivosti

    • Vrodené
    • Získané

  • Mentálne poruchy (dôsledok vrodených defektov - mentálna retardácia)

    • Dôsledok defektov získaných počas života - demencia

    Stupne mentálnej retardácie:

    • Ľahká mentálna retardácia: 70-50 IQ
    • Stredná mentálna retardácia: 49-35 IQ
    • Ťažká mentálna retardácia: 34-20 IQ
    • Hlboká mentálna retardácia: 19-0 IQ

    Niektoré formy mentálnej retardácie:

    • Downov syndrom - porucha 21. páru chromozómov
    • Hydrocefalus - nadmerná produkcia likvoru v mozgových komorách
    • Fenylketonúria - porucha metabolizmu bielkovín
    • Kreténizmus - nedostatočná činnosť štítnej žľazy

  • Poruchy správania

    • Rôzne závažné odchýlky v správaní, ktoré sú pre spoločnosť nežiadúce, nechcené až neprijateľné. Zásadnou otázkou je ich spoločenská závažnosť.

      Prečítajte si tiež: Špecializovaná ambulantná starostlivosť: Čo potrebujete vedieť

    • Podľa stupňa hendikepu:

      • Poruchy ľahkého stupňa - minimálna odlišnosť od normy - plná integrácia do školy i do spoločnosti
      • Poruchy stredného stupňa - značná odlišnosť od normy - vyžaduje špeciálny prístup
      • Poruchy ťažkého stupňa - veľká odlišnosť od normy - jedinci sú odkázaní na celodennú starostlivosť a vo väčšine prípadov v špeciálnych zariadeniach

• Podľa doby vzniku hendikepu:

  • Poruchy prenatálne
    1. Genetické dispozície
    2. Vplyv teratogénnych faktorov
       • Chemické faktory - lieky, nelegálne drogy, alkohol, nikotín, otravy
       • Fyzikálne faktory - žiarenie
       • Biologické faktory - infekčné ochorenia
    3. Psychické faktory
       • Nadmerný stres
       • Týranie
  • Poruchy perinatálne
    1. Dôsledky komplikovaného pôrodu
    2. Dôsledky nešetrného pôrodu
    3. Dôsledky protrahovaného pôrodu
  • Poruchy postnatálne
    1. Pôsobenie chemických látok a jedov
    2. Vplyv biologických faktorov
       • Infekčné ochorenia
       • Vírusové ochorenia
       • Úrazy
    3. Vplyv sociálnych faktorov
       • Nevhodné výchovné podmienky
       • Nízka sociálna úroveň
       • Záťažové situácie

Poruchy a hendikepy môžu vznikať počas celého života, miera rizika je však odlišná. Závisí od veku, pohlavia, regiónu. Počas vývinu môžu na jedinca pôsobiť rôzne patogénne faktory, ktoré spôsobujú rôzne typy vývinových chýb.

ŠP rozlišuje:

• Ustrnutý vývin: Orgán alebo jeho funkcia sa nevyvíja = vrodená slepota, hluchota, nevyvinutá končatina.
• Obmedzený vývin: Orgán alebo jeho funkcia sa od začiatku života vyvíja obmedzene a nikdy nedosiahne stupeň normy = vrodená nedoslýchavosť, niektoré formy mentálnej retardácie, vrodené malformácie, porucha citových vzťahov.
• Oneskorený vývin: Sa zo začiatku podobá obmedzenému vývinu, avšak včasnou intervenciou je možné vývin zvrátiť a priblížiť sa alebo aj dosiahnuť normu = oneskorený vývin reči, oneskorený vývin motoriky, oneskorený vývin chôdze.
• Prerušený vývin: Vývin orgánu alebo jeho funkcie sa rôznymi vplyvmi spomalí, prípadne úplne preruší. Tento stav môže mať stagnujúci charakter, ale aj dynamický a to postupne zlepšujúci avšak i postupne zhoršujúci = detské demencie, LMD, ochrnutia.
• Pochybný vývin: Orgán a jeho funkcia sa síce vyvíjajú, ale nežiaducim smerom.

Integrácia v Špeciálnej Pedagogike

Cieľom špeciálnej pedagogiky je integrácia znevýhodnených jedincov do väčšinovej spoločnosti, a to adekvátna integrácia. Je totiž dôležité vymedziť hranice integrácie vzhľadom na druh a stupeň hendikepu.

Rozlišujeme:

• Integrácia: Je úplné zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti. WHO definuje: integrácia je sociálna rehabilitácia, schopnosť jednotlivca podieľať sa na obvyklých sociálnych procesoch. Integrované vzdelávanie je úplné zapojenie do bežného edukačného procesu.
• Adaptácia: Je zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za určitých podmienok, okolností a ohľadov na jeho individuálne možnosti, vlastnosti, schopnosti a potrieb. Adaptácia sa chápe aj ako prispôsobenie sa oboch strán - hendikepovaného jedinca a spoločnosti.
• Utilita: Je zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za predpokladu celoživotnej ochrany a pomoci druhých ľudí. Stretávajú sa s nimi len obmedzene a sporadicky.

Sociálna integrácia - výchova a vzdelávanie sa uskutočňuje v rôznych budovách, ale stretávanie postihnutých a nepostihnutých detí je pomerne pravidelné. Na mimoškolských aktivitách, na ihriskách, v jedálňach. Funkčná integrácia - znevýhodnené deti navštevujú školu prípadne triedu spolu s nepostihnutými deťmi. Majú rovnaké učebné osnovy a výchovné štandardy. Ľahšie a miernejšie znevýhodnenia, poruchy učenia, ľahšie poruchy mozgovej činnosti, mierne poruchy správania a pod., sa školská integrácia uskutočňuje na dvoch úrovniach:

• Individuálna integrácia v bežnej základnej škole v meste bydliska, prípadne primeranej dostupnosti, znevýhodnené deti sú zaraďované do tried s väčšinovou populáciou
• Integrácia sa uskutočňuje v špeciálnych triedach bežných základných škôl, kde sú znevýhodnené deti s rovnakým alebo podobným druhom a stupňom narušenia.

Skúsenosti z praxe hovoria, že integrácia môže byť pre deti s niektorými znevýhodneniami veľkou záťažou. Preto treba veľmi citlivo a fundovane pristupovať k tomu, ktoré deti integrovať. Integrovať áno, ale len vtedy a len natoľko, aby to bolo prospešné pre znevýhodnené dieťa.

Snahy o integráciu sú popisované v týchto modeloch:

• Medicínsky model: Vychádza z biologických, organických alebo funkčných príčin. Cieľom je liečba a prekonanie poruchy. Integrácia znamená reintegráciu po liečbe.
• Sociálno-patologický model: Vychádza zo sociálnych problémov. Cieľom je spoločenská prispôsobivosť. Integrácia je podporovaná špeciálnou terapiou.
• Model prostredia: Vychádza z problémov prostredia. Cieľom je zmeniť prostredie. Integrácia znamená zmenu na bežné normálne prostredie.
• Antropologický model: Vychádza z problematických interpersonálnych vzťahov a interakcií.

Metódy Špeciálnej Pedagogiky

Tak ako v každej spoločenskovednej disciplíne aj v špeciálnej pedagogike máme tri druhy metód:

• Diagnostické metódy
• Metódy výskumu
• Metódy odboru, špeciálnej pedagogiky

Diagnostické metódy a metódy výskumu sa prekrývajú, používajú tie isté alebo podobné postupy, avšak s inými cieľmi a iným vyhodnotením. Metódy špeciálnej pedagogiky sú zásady, postupy, formy, ktoré sa využívajú v špeciálnopedagogickej praxi.

Diagnostické Metódy

Všeobecným cieľom špeciálnopedagogickej diagnostiky je čo najlepšie rozpoznať a charakterizovať konkrétny hendikep a to vo všetkých oblastiach. Ďalšie ciele a úlohy sú špecifické a spočívajú okrem iných aj vo:

• Vymedzení čo patrí do ŠP a čo nie
• Stanovení, či jedinec patrí do ŠP
• Rozpoznaní, či jedinec je ohrozený vznikom hendikepu
• Rozpoznaní a stanovení v akom stupni znevýhodnenia sa jedinec nachádza
• Stanovení príčin, ktoré viedli k znevýhodneniu
• Stanovení metód a postupov, ktoré by viedli k odstráneniu, korekcii a eliminácii hendikepu.

Treba zdôrazniť, že príčiny vzniku znevýhodnenia a jeho formy sú multifaktoriálne a preto súčasťou ŠP diagnostiky je multidisciplinarita. Na diagnóze participuje celý rad odborníkov. Príčiny, ktoré viedli k znevýhodneniu majú veľký význam. Výsledkom ŠP diagnostiky je diagnóza = komplexné posúdenie jedinca pre proces špeciálnopedagogickej starostlivosti v celom rozsahu.

Charakteristika ŠP diagnostiky: Diagnostický proces nie je ukončený jedným stanoviskom. Má dynamický, kotinuitálny charakter. Môžeme hovoriť o troch fázach:

• Vstupné diagnostické vyšetrenie - komplexné poznanie príčin a charakteru hendikepu - spoznať osobnosť.
• Priebežné diagnostické vyšetrenia - priebežné vyšetrenia, pozorovania a hodnotenia výsledkov efektivity metód z hľadiska kvantitatívneho aj kvalitatívneho.
• Záverečné diagnostické hodnotenie - hlavnou úlohou je posúdenie efektivity práce a dosiahnutie stanovených cieľov. Môže sa stať vstupnou diagnózou.

Základné diagnostické metódy:

1. Klinické
2. Testové

• Klinické: Cieľom je získavanie dát a základných údajov. Sú to neštandardné postupy, ktoré nie sú psychometrické. Majú idiografický charakter, poznanie osobnosti.
  • Nezámerné, náhodilé pozorovanie
  • Rozhovor - náročná diagnostická metóda - vyžaduje hlboké znalosti na interpretáciu - štrukturovaný, neštrukturovaný, pološtrukturovaný
  • Rodinná anamnéza - údaje o rodičoch, rodine
  • Osobná anamnéza - biologický vývoj, psychomotorický vývoj, sociálny vývoj
  • Analýza produktov činnosti - kresby, maľby, ostatné výtvarné artefakty, rôzne výrobky, grafológia - vyžaduje veľkú schopnosť interpretácie
  • Katamnéza - údaje po určitom časovom období od terapie, edukácie, reedukácie
• Testové: Je to štandardizovaný spôsob vyšetrenia. Má určité pravidlá, podmienky a čo najjednoduchší spôsob prevedenia. Cieľom je špecializované vyšetrenie s následným odborným stanoviskom. Testami sa získavajú špecifické, vymedziteľné znaky. Okrem idiografického charakteru majú aj charakter nomotetaický, môžu zovšeobecňovať.
  • Testy psychických vlastností
  • Testy osobnosti - projektívne, objektívne, dotazníky, posudzovacie stupnice

Metódy Výskumu

V špeciálnej pedagogike sa používajú dva druhy výskumných metód:

• Všeobecné - metódy, ktoré sa používajú rovnako u znevýhodnených ako aj u väčšinovej populácii bez toho, že by sa akýmkoľvek spôsobom prispôsobovali znevýhodneným skúmaným jedincom
• Modifikované - metódy, ktoré sa musia pri používaní upraviť a prispôsobiť znevýhodneným skúmaným jedincom.

Vedecký výskum sa realizuje podľa nasledujúceho modelu:

1. Formulácia problému - slovná konštrukcia, ktorá konkretizuje problém súvisiaci so ŠP javmi a procesmi, na ktoré sa hľadajú odpovede.
2. Hypotéza - je podmienený výrok, predpoklad o pravdivosti alebo nepravdivosti vybraného problému.
3. Verifikácia - aplikácia vedeckých metód, ktorými sa overuje platnosť hypotézy.
4. Vedecký poznatok - údaj, ktorý sa získal explanáciou a ktorý sa dá overiť vedeckými metódami.

Cieľom vedeckého výskumu v ŠP je poznávanie zákonitosti procesov a javov edukácie a reedukácie znevýhodnených jedincov. Cieľom diagnostiky znevýhodnených jedincov je predovšetkým spoznať ich diagnózu respektíve problém a na ich základe im poskytnúť čo najoptimálnejšiu pomoc v rámci jeho edukácie a reedukácie. Výsledky diagnostiky sa dajú spracovať aj vo výskume, ale len sekundárne. Hlavnou a zásadnou úlohou diagnostiky je pomoc znevýhodnenému jedincovi.

Metódy Špeciálnopedagogickej Praxe

Prehľad metód patrí primerane pre všetky druhy hendikepov. Je to súhrn aktivít, ktorých spoločným základným poslaním je odstránenie znevýhodnenia alebo dosiahnutie aspoň čiastočnej eliminácie negatívnych aspektov, ktoré s nevýhodnením súvisia. Ďalej je to nájdenie alternatívnych špeciálnych spôsobov uspokojovania edukačných potrieb rozvoja znevýhodneného jedinca, v konečnom dôsledku zameraných na jeho socializáciu. Okrem toho podnecujú alebo odstraňujú prípadne prekážky pri ich dosahovaní pričom podporujú terapeutické aktivity a majú psychoterapeutické poslanie.

Má tieto formy:

• Liečebná rehabilitácia - farmakoterapia, chirurgická terapia, podporná terapia - vodoliečba, fyzikálna terapia, masáže, pohybová terapia.

• Edukačná rehabilitácia - sa realizuje aplikáciou špeciálnych metód v školskej a inštitucionálnej sústave. Sú to nasledujúce metódy:

  1. Špeciálna edukácia - postupy a metódy, ktoré spôsobujú pozitívne zmeny v kvalite a kvantite vychovanosti a vzdelanosti znevýhodnených jedincov. Sú to metódy klarifikácie(objasňovania), persuázie (presvedčovania), exemplifikácie (príkladovania), exercifikácie (cvičenia), laudácie (pochvaly), kogerácie (donucovania), inovácie (obnovovania).
  2. Reedukácia
  3. Korekcia
  4. Stimulácia

• Sociálna rehabilitácia - psychoterapia, kompenzačná pomoc, ekonomické zabezpečenie, právna pomoc, spoločenská - osvetová.

Špeciálna Pedagogika v Kontexte Vied

Špeciálna pedagogika patrí v najširšom význame do sústavy vied o človeku, v užšom význame do systému pedagogických vied. V rámci nich tvorí samostatný vedný odbor, zaoberajúci sa teóriou a praxou výchovy, vzdelávania mentálneho, senzorického, somatického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností či psychosociálneho narušenia alebo z dôvodu iných špecifických daností, porúch učenia, správania mládeže a dospelých. Môžeme sem zaradiť aj jedincov s výnimočným nadaním a talentom čí inými špecifickými potrebami.

Predmetom je skúmanie podstaty a zákonitostí výchovy a vzdelávania postihnutých, narušených jednotlivcov a jednotlivcov so špeciálnymi výchovnými a vzdelávacími potrebami. Cieľom špeciálnej pedagogiky v praxi je vychovávať, vyučovať a vzdelávať postihnutých alebo narušených jednotlivcov tak, aby sa čo najskôr a čo najdôkladnejšie vnútorne vyrovnali so svojim defektom a aby sa napriek obmedzeniam, ktoré z neho vyplývajú, čo najpozitívnejšie prispôsobili a zaradili do spoločnosti.

Špeciálna pedagogika má systemom usporiadané poznatky o teórii a praxi edukácie postihnutých, narušených jedincov, alebo jedincov so špec. potrebami. Dajú sa zoskupiť do subsystémov podľa viacerých kritérií.

Porovnávacia Špeciálna Pedagogika

Porovnávacia špeciálna pedagogika je odborom špeciálnej pedagogiky, ktorého predmetom je skúmanie a porovnávanie výchovno-vzdelávacích sústav pre deti a mládež vyžadujúcu špeciálnu starostlivosť v nadväznosti na filozofické a teoretické východiská, z ktorých vychádzajú. Porovnáva aj ciele, obsah, formy a obsah prípravy špeciálnych pedagógov. Porovnávanie sa môže realizovať buď synchrónne (časovo súbežne), t.j. k určitému vymedzenému termínu, alebo chronologicky (v časovom slede, ako po sebe nasledovali). Z hľadiska filozoficko-teoretických východísk U. Bleidick (1985) rozoznáva 4 základné koncepcie: normatívnu špeciálnu pedagogiku, ktorá si osobitne všíma ciele a výsledky, ktoré sa usiluje špeciálna výchova dosiahnuť.

Jednotlivé Odbory Špeciálnej Pedagogiky

Špeciálna pedagogika sa ďalej delí na špecifické odbory, ktoré sa zameriavajú na jednotlivé typy postihnutí:

• Psychopédia: Zaoberá sa edukáciou jedincov s mentálnym postihnutím. Je jedným z dôležitých odborov ŠP, lebo sa týka najpočetnejšej časti postihnutej populácie. Etiologické faktory sa najčastejšie rozdeľujú na:

  • Endogénne (genetické, hereditárne a pod.)
  • Exogénne - biologické, chemické, fyzikálne a pod. Môžu pôsobiť: prenatálne, perinatálne a postnatálne.

  Z hľadiska symptomatológie možno hovoriť o eretickom (vzrušivom, podráždenom), apatickom a nevyhranenom type. Z medicínskeho aspektu sa mentálne postihnutie chápe z aspektu jeho etiológie a symptomatológie. Vníma sa ako difúzne poškodenie mozgovej hmoty, nedostatky v maturácii (obdobia ukončeného telesného vývinu, dospelosti), ktorej dôsledky sa manifestujú zníženými mentálnymi výkonmi. Spoločným menovateľom psychologického chápania mentálnej retardácie je znížená intelektová úroveň.

• Tyflopédia: Vedný odbor v systéme špeciálno-pedagogikých vied, zaoberajúci sa teóriou a praxou edukácie zrakovo postihnutých. V odbornej terminológii sa používajú aj termíny „tyflopédia“, „oftalmopédia“, „optopédia“ a iné. Zrakovo postihnutí majú v dôsledku zníženej (alebo nulovej) priepustnosti optického kanálu výrazne znížený alebo znemožnený príjem zrakových informácií. Niektoré poznatky sa vôbec nevytvoria (tie, ktoré sú bezprostredne viazané na príjem optických informácií). Rozlišujeme:

  1. Nevidiaci
  2. Čiastočne vidiaci
  3. Slabozrakosť

  U nevidiacich sa sprostredkovanie informácií uskutočňuje prostredníctvom sluchového a hmatového kanálu. Písaná reč sa uskutočňuje pomocou Braillovho bodového písma, tyflografických pomôcok a tyflotechniky. U čiastočne vidiacich a slabozrakých je to optickým kanálom pomocou optickej techniky, ktoré náležite zväčšujú a zosilňujú grafémy tak, aby zodpovedali individuálnym možnostiam žiaka. Osobitný dôraz sa kladie na psychohygienické aspekty - únava zraku a pod.

• Surdopedagogika: Sluchovo postihnutá osoba je taká, u ktorej je v dôsledku zníženej priepustnosti (príp. nepriepustnosti) sluchového kanálu výrazne znížený alebo znemožnený príjem sluchových informácií. V dôsledku toho je komunikácia prostredníctvom hovorenej (akustickej) reči limitovaná. Nedostatok akustických informácií spôsobuje, že sluchovo postihnutí majú ťažkosti prijímať a transformovať akustické informácie a vytvárať poznatky, čo do istej miery môže limitovať ich vzdelávateľnosť. Sluchové poruchy sú rôzneho typu:

  • Prevodový typ - porucha je v strednej časti sluchového analyzátora /ucha/.
  • Percepčný typ - porucha je vnútornej časti sluchového analyzátora.

  Úlohou pedagogiky sluchovo postihnutých je vybudovať optimálny komunikačný systém a prostredníctvom neho budovať systém poznatkov, zručností a návykov.

• Somatopédia: Vedný odbor ŠP skúmajúci osobitosti edukácie jednotlivcov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva a jednotlivcov s výraznými zmenami v zdravotnom stave. Nazývame ho aj somatopédia.

• Etopédia: Táto špeciálnopedagogická disciplína má konkrétne vo svojej náplni práce diagnostiku, prevenciu, intervenciu a edukáciu detí s rizikovým a antisociálnym správaním. Jej cieľovou skupinou vo všeobecnom, širšom význame je celá spoločnosť, lebo do popredia stavia prevenciu. V užšom slova zmysle ju tvoria jednotlivci s poruchou správania alebo s problémami v správaní.

  tags: #špeciálna #starostlivosť #špeciálna #pedagogika #definícia