
Tento článok sa zaoberá problematikou splatnosti a premlčania pohľadávok v slovenskom práve, s dôrazom na Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o premlčacích dobách, ich začiatku, prerušeniu a dôsledkoch pre veriteľov a dlžníkov.
Započítanie je spôsob zániku vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka, ktoré sa navzájom kryjú. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka zánik nastáva v momente, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretnú a sú splnené všetky potrebné podmienky.
K započítaniu nedochádza automaticky, ale vyžaduje sa právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Prejav musí byť adresovaný druhému účastníkovi a musí z neho byť zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka. Započítací prejav možno uplatniť po tom, čo sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.
Podľa § 581 ods. 2 OZ zákon vylučuje možnosť jednostranným prejavom započítať pohľadávky premlčané. Nezáleží pritom na tom, kedy bol urobený prejav smerujúci k započítaniu; premlčanie sa posudzuje k okamihu, kedy sa pohľadávky stretli. Inými slovami, pre posúdenie, či je pohľadávka premlčaná (a teda či ju možno použiť na započítanie, prípadne započítanie proti nej úspešne namietať) je rozhodujúci okamih, kedy sa pohľadávky stretli. Ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v okamihu, kedy dospela pohľadávka neskôr splatná, je zánik záväzku jednostranným započítaním vylúčený.
Premlčanie je inštitút, ktorý bráni veriteľom vymáhať svoje nároky po uplynutí zákonom stanovenej doby. Ak veriteľ včas nepodnikne kroky na uplatnenie svojho práva, dlžník môže odmietnuť plniť s odkazom na premlčanie. Cieľom premlčania je posilniť právnu istotu a motivovať veriteľov, aby svoje práva uplatnili včas. Premlčanie nespôsobuje zánik samotného práva, ale zánik jeho súdnej vymáhateľnosti (tzv. zánik nároku). Aj po uplynutí premlčacej doby právo formálne existuje, avšak ak dlžník namietne premlčanie, súd mu už nemôže priznať ochranu - z práva sa stane naturálna obligácia (prirodzený dlh). Takýto premlčaný dlh nemožno vynútiť súdnou cestou, no ak by ho dlžník dobrovoľne splnil, veriteľ si smie plnenie ponechať a dlžník ho nemôže žiadať späť (nešlo by o bezdôvodné obohatenie). Dôležité je, že na premlčanie súd neprihliada automaticky - musí ho namietnuť dlžník v konaní; inak môže byť aj premlčaný nárok priznaný.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok
Premlčanie sa týka najmä majetkových práv (nárokov z peňažných a iných plnení). Zákon však vymenúva výnimky, teda práva, ktoré časovo obmedzené nie sú a premlčaniu nepodliehajú:
V obchodnoprávnych vzťahoch sa premlčujú všetky práva zo záväzkových vzťahov, okrem práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Zákon stanovuje, dokedy treba právo uplatniť na súde, aby sa nepremlčalo. Existuje všeobecná premlčacia doba a pri niektorých právach aj osobitné (špeciálne) lehoty.
V obchodnom práve je možné dohodou premlčaciu dobu predĺžiť. Dlžník môže písomným vyhlásením veriteľovi premlčanie predĺžiť, a to aj opakovane, avšak celkovo najviac na 10 rokov od pôvodného začiatku plynutia.
V roku 2018 sa Občiansky zákonník zmenil tak, že zaviedol absolútnu desaťročnú lehotu pre premlčanie - či už je všeobecná alebo špeciálna, beží najneskôr 10 rokov od momentu, kedy právo mohlo byť uplatnené prvýkrát. Po uplynutí 10 rokov od vzniku nároku už spravidla nie je možné uplatniť ho, ani keby ste o ňom nevedeli.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok: Dôležité informácie
Niektoré typy práv majú v zákone špeciálnu dĺžku premlčania. Tieto lehoty môžu byť kratšie aj dlhšie než všeobecné 3 roky, podľa povahy nároku.
Vo všeobecnosti odo dňa, keď právo mohlo byť prvýkrát uplatnené na súde. Pri práve na plnenie záväzku (napríklad zaplatenie dlhu) plynie lehota od termínu splatnosti dlhu. Ak mal dlžník plniť v určitý deň, od nasledujúceho dňa začne plynúť lehota. Ak ide o záväzok plniť opakovane alebo priebežne (napríklad mesačné dávky, nájomné), premlčacia doba plynie samostatne pre každé jednotlivé plnenie od jeho splatnosti. Pri nepretržitom plnení (napr. povinnosť zdržať sa nejakej činnosti) začne lehota plynúť, akonáhle je povinnosť porušená. Pri právach z porušenia povinnosti (napr. náhrada škody) sa obvykle lehota počíta od momentu porušenia povinnosti alebo vzniku škody, pričom pri spomínanej škode sa zohľadňuje aj moment dozvedenia sa o škode (subjektívny začiatok).
Plynutie času môže byť pozastavené alebo prerušené.
Okrem toho existujú situácie, kedy premlčanie ani nezačne plynúť, alebo začne až neskôr. Týka sa to najmä prípadov, kde by bol veriteľ alebo dlžník znevýhodnený preto, že nemôže konať. Napríklad, ak má veriteľom byť maloletá osoba alebo osoba bez spôsobilosti na právne úkony, premlčanie jej práv nezačne, kým nemá zákonného zástupcu.
Preklúzia (prehovorovo aj prepadnutie práva) je inštitút odlišný od premlčania, hoci tiež súvisí s uplynutím času. Pri preklúzii platí, že ak v zákonom stanovenej lehote právo nie je uplatnené, tak zaniká celé právo - nielen jeho vymáhateľnosť. Po preklúzii už neexistuje ani naturálna obligácia; právo úplne prepadne. K preklúzii dochádza len v prípadoch výslovne určených zákonom, nejde o všeobecnú úpravu. Súd na preklúziu prihliada z úradnej povinnosti, t. j. automaticky - nepotrebujeme námietku druhej strany. Ak dlžník dobrovoľne splní záväzok po uplynutí prekluzívnej lehoty, vzniká na strane veriteľa bezdôvodné obohatenie, pretože plnil niečo, čo už nebolo dlhom - dlžník by mohol požadovať vrátenie plnenia späť.
Prečítajte si tiež: Všetko o splatnosti nedoplatkov
| Vlastnosť | Premlčanie | Preklúzia |
|---|---|---|
| Zánik práva | Nie, právo nezaniká, len sa oslabí jeho vymáhateľnosť. | Áno, zaniká celé právo. |
| Námietka | Vyžaduje sa námietka dlžníka. | Súd prihliada z úradnej povinnosti. |
| Plnenie po lehote | Plnenie po lehote sa nevracia. | Plnenie po lehote možno žiadať späť (bezdôvodné obohatenie). |
| Právna úprava | Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku. | Len v prípadoch výslovne určených zákonom. |
| Charakter | Oslabenie práva. | Zánik práva. |
Premlčanie pohľadávok zo zdravotného poistenia má oproti všeobecnej úprave premlčania vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka určité osobitosti. Je nevyhnutné rozlišovať medzi terminológiou (i) právo predpísať (uplatniť) poistné a (ii) právo vymáhať poistné.
Pod právom uplatniť nárok na poistné sa rozumie právo vyrubiť (vymerať) poistencovi poistné na základe výkazu nedoplatkov, ktorý má na účely exekučného konania povahu exekučného titulu alebo uplatniť toto právo na Úrade pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, ktorý o tom vydá rozhodnutie (platobný výmer).
Právo vymáhať poistné podľa zákona o zdravotnom poistení sa spája výlučne s právnou možnosťou oprávneného (zdravotnej poisťovne) domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia proti povinnému (poistencovi), ktorý dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť.
Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zanikajú spôsobmi uvedenými v ust. § 32 a nasl. O.z. a to dohodou o sporných nárokoch, uspokojením nároku, uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené, smrťou zamestnanca, prípadne neuplatnením práva v stanovenej lehote - preklúziou. Výpočet spôsobov zániku práv a povinností je v Zákonníku práce uvedený taxatívne, čo znamená, že iným, v Zákonníku práce neuvedeným spôsobom, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto smere súhlasnú vôľu. Pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov predstavujú také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné namietať započítanie jednostranným úkonom.
tags: #splatnost #a #premlcanie #pohladavky #v #slovenskom