
Vstup do úverového vzťahu, či už ako dlžník alebo spoludlžník, je závažným rozhodnutím s rozsiahlymi finančnými a právnymi dôsledkami. Pred samotným podpisom zmluvy je nevyhnutné dôkladne zvážiť všetky aspekty a porozumieť svojim právam a povinnostiam. Tento článok sa zameriava na definíciu spoludlžníka v obchodnom práve, jeho postavenie, práva a povinnosti, a porovnáva ho s ručiteľom.
Záväzkové právo upravuje vzťahy medzi veriteľom a dlžníkom, kde veriteľ má právo na plnenie od dlžníka (pohľadávku) a dlžník má povinnosť plniť si záväzok riadne a včas. V prípade, že dlžník nesplní svoje povinnosti, dostáva sa do omeškania, čo vedie k zmene záväzkovo-právneho vzťahu a vzniku zodpovednosti za omeškanie.
Na zabezpečenie záväzkov sa často využívajú rôzne nástroje, ako sú úroky z omeškania, zmluvná pokuta, dohoda o zrážkach zo mzdy, ručenie alebo záložné právo. Tieto nástroje majú predchádzať omeškaniu a zabezpečiť veriteľovi uspokojenie jeho pohľadávky.
Dlžníkom je osoba, ktorá je s veriteľom v priamom zmluvnom vzťahu a zaväzuje sa vrátiť veriteľovi vypožičané finančné prostriedky vrátane úrokov a poplatkov v dohodnutom čase. Pri klasických pôžičkách je dlžník povinný splácať dlžnú sumu v jednotlivých splátkach v stanovených termínoch.
V prípade omeškania s platbou je veriteľ oprávnený poslať upomienku a požadovať náhradu škody, ako sú úroky z omeškania alebo sankčný poplatok za neplnenie zmluvných podmienok.
Prečítajte si tiež: Finančné dôsledky ručenia a spoludlžníctva
Spoludlžník vstupuje do zmluvného vzťahu s veriteľom spoločne s hlavným dlžníkom. Obaja sú rovnako zodpovední za splatenie celej dlžnej sumy. To znamená, že spoludlžník je tiež priamym dlžníkom a plní si vlastný dlh. Finančná inštitúcia (veriteľ) má právo požadovať plnenie záväzku od ktoréhokoľvek z nich. Akonáhle je dlh vyplatený jedným z nich, záväzok toho druhého automaticky zaniká.
Je dôležité, aby dlžník a spoludlžník uzatvorili medzi sebou dohodu, ktorá definuje, kto a v akej sume sa bude podieľať na záväzku. V opačnom prípade sa predpokladá, že sa na spoločnom dlhu budú podieľať rovnakým dielom.
Veľmi často dochádza k zámene pojmov spoludlžník a ručiteľ, avšak ide o dva celkom odlišné právne inštitúty. Ručiteľ je jedným z účinných spôsobov zabezpečenia úveru. Veriteľ ho podrobuje rovnakej analýze schopnosti splácať pôžičku ako dlžníka. Ručiteľ na seba podpisom ručiteľského vyhlásenia preberá záväzok, že veriteľovi uhradí dlžnú sumu v prípade, že záväzok nebude riadne splatený dlžníkom.
Hlavný rozdiel spočíva v tom, že spoludlžník je priamym dlžníkom, zatiaľ čo ručiteľ vstupuje do vzťahu ako zabezpečovateľ záväzku. Veriteľ sa obracia na ručiteľa až vtedy, keď dlžník nie je schopný plniť svoje záväzky.
Záložné právo predstavuje ďalší významný inštitút zabezpečenia pohľadávky veriteľa. Umožňuje veriteľovi uspokojiť svoju pohľadávku z hodnoty zálohu v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok.
Prečítajte si tiež: Všetko o zmluve o pôžičke
Účastníkmi záložno-právneho vzťahu sú:
Predmetom záložno-právneho vzťahu je záloh, ktorý musí byť v zmluve určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu, alebo iným spôsobom tak, aby bolo možné záloh kedykoľvek počas trvania záložného práva určiť. Záloh predstavuje časť majetku záložcu, ktorá slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa.
Predmetom záložného práva môžu byť hnuteľné a nehnuteľné veci, pohľadávky, práva duševného vlastníctva, cenné papiere, podnik alebo jeho časť.
Záložné právo vzniká na základe zmluvy o zriadení záložného práva alebo zo zákona. V prípade nehnuteľností a bytov vzniká záložné právo zápisom do katastra nehnuteľností.
Záložné právo zaniká splnením zabezpečenej pohľadávky, zánikom zálohu, vzdaním sa záložného práva, uplynutím času, ak bolo zriadené na dobu určitú, alebo rozhodnutím súdu.
Prečítajte si tiež: Bezdôvodné obohatenie: dlžník vs. spoludlžník
Počas trvania záložného práva majú subjekty určité práva a povinnosti voči zálohu, voči sebe navzájom a voči tretím osobám. Záložca má právo užívať záloh zvyčajným spôsobom, avšak nesmie znižovať jeho hodnotu. Záložný veriteľ má právo na uspokojenie svojej pohľadávky z hodnoty zálohu v prípade nesplnenia záväzku dlžníkom.
V prípade, že dlžník alebo spoludlžník nie je schopný splácať svoje dlhy, môže využiť inštitút oddlženia, známy aj ako osobný bankrot. Ide o zákonom upravený proces, ktorým sa fyzická osoba môže zbaviť svojich dlhov.
Existujú dve formy oddlženia:
Na to, aby mohla byť osoba oddlžená, musí spĺňať nasledovné podmienky:
V procese oddlženia je možné využiť bezplatné právne konzultácie v Centre právnej pomoci. Centrum poskytuje právnu pomoc osobám, ktoré spĺňajú zákonom stanovené podmienky.
Osobný bankrot má vplyv na majetkové pomery dlžníka a jeho schopnosť získať úver v budúcnosti. Banky budú osobu, ktorá prešla osobným bankrotom, považovať za rizikového klienta.
Vyhlásením osobného bankrotu formou konkurzu zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
tags: #spoludlznik #v #obchodnom #prave #definicia