Správna Žaloba v Sociálnych Veciach a Podmienky Nároku na Dávku v Nezamestnanosti

Tento článok sa zaoberá problematikou správnej žaloby v sociálnych veciach a podmienkami nároku na dávku v nezamestnanosti, pričom analyzuje relevantné právne predpisy a súdne rozhodnutia.

Úvod do Správnej Žaloby v Sociálnych Veciach

Správna žaloba v sociálnych veciach predstavuje právny prostriedok, ktorým sa fyzické a právnické osoby môžu domáhať ochrany svojich práv v oblasti sociálneho zabezpečenia. Právna úprava správnej žaloby v sociálnych veciach je upravená v § 199 až § 205 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v z. n. p. (ďalej len "Správny súdny poriadok"). Touto žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, za ktoré sa považujú tiež orgány územnej samosprávy.

V tomto type správneho súdneho konania sa domáhajú ochrany primárne fyzické osoby, ktoré je nutné považovať za tzv. v sociálnej veci podľa § 199 a nasl. nar. V zmysle § 49 ods. 2 písm. so sídlom Bratislava, Ul. 29. podľa § 4 ods. 1 písm. A.

Podmienky Nároku na Dávku v Nezamestnanosti: Prípadová Štúdia

Kontext Prípadu

Žalobkyňa sa dňa 03. 03. 2022 zaevidovala na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dňa 18. 03. 2022 podala žiadosť o dávku v nezamestnanosti na Sociálnej poisťovni, pobočka Rimavská Sobota. Toto podanie doplnila dňa 19. 04. 2022 formulárom U1, ktorým preukázala doby poistenia v Rakúsku.

Sociálna poisťovňa rozhodla dňa 19. apríla 2022 tak, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. zákona číslo 461/2003 Z. z.

Prečítajte si tiež: Podmienky a možnosti žaloby v sociálnych veciach

Argumentácia Žalobkyne

Žalobkyňa preukazovala doby poistenia v Rakúsku od 13. 12. 2013 do 16. 01. 2014, od 02. 03. do 14. 04. 2014, od 20. 05. 2014 do 10. 07. 2014, od 06. 10. 2014 do 10. 06. 2015, od 23. 11. 2015 do 02. 05. 2016, od 15. 12. 2016 do 25. 12. 2016, od 26. 12. 2016 do 14. 05. 2017, od 24. 10. 2017 do 05. 05. 2018, od 05. 07. 2018 do 22. 05. 2019, od 18. 10. 2019 do 26. 03. 2020 a od 24. 06. 2020 do 02. 03. 2022. Mesiac a rok prvého odchodu do členského štátu Európskej únie je 24. 06. 2013 do marca 2022, t. j. striedavo viac ako 8 rokov. Žalobkyňa tvrdila, že jej záujmom bolo a je žiť výhradne v Slovenskej republike.

Na Slovensku bola naposledy zamestnaná vo firme ISTERMEAT, a.s. v období od 15. 11. 2005 do 20. 01. 2006. Počas doby sezónnej práce v Rakúsku bývala v personálnej izbe pre zamestnancov. Namietala, že správny orgán nesprávne vyhodnotil dôkazy a zdôvodnenie právneho záveru bolo nesprávne.

Stanovisko Sociálnej Poisťovne

Sociálna poisťovňa argumentovala, že na základe dostupných informácií, t. j. údajov a vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov zo dňa 18. 03. 2022, žalobkyňa nepreukázala zachovanie väzieb na Slovensku. Poukazovala na dlhodobú a opakovanú orientáciu na rakúsky, respektíve zahraničný pracovný trh. Bydlisko žalobkyne sa v zmysle článku 11 ods. 1 písm. a bydlisko žalobkyne v zmysle článku 11 ods. 1, sú uvedené v tomto ustanovení.

Poisťovňa tvrdila, že žalobkyňa sa jednoznačne orientovala na zahraničný trh práce a jej pobyt na Slovensku počas pandemickej situácie nemožno považovať za dôkaz zachovania bydliska na Slovensku. Poukazovala na to, že žalobkyňa mala v Rakúsku ubytovanie v hoteli zamestnávateľa, ktoré nebolo menené, čo svedčí o stabilite jej bytovej situácie v Rakúsku.

Právna Analýza

Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní.

Prečítajte si tiež: Žaloba v sociálnych veciach: Ako postupovať

V prípade, ak poistenec pracoval v inom členskom štáte Európskej únie, je potrebné zohľadniť doby poistenia v tomto štáte v zmysle článku 61 ods. 1 základného nariadenia (ES) č. 883/2004. Doby poistenia dosiahnuté na území iného členského štátu Európskej únie sa zohľadňujú v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti, ak sú preukázané formulárom U1.

Kľúčovou otázkou v tomto prípade je určenie miesta bydliska žalobkyne. V zmysle článku 1 písm. j) základného nariadenia, "bydlisko" je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Článok 11 vykonávacieho nariadenia (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009 stanovuje kritériá pre posudzovanie miesta bydliska.

Pri posudzovaní miesta bydliska je potrebné zohľadniť všetky relevantné skutočnosti, preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti, vrátane dĺžky prítomnosti na území členských štátov Európskej únie, bytovej situácie, rodinných väzieb a dôvodu odchodu do zahraničia.

Súdne Rozhodnutia

Žalobkyňa poukazovala na rozhodnutia Sociálnej poisťovne a ich zrušenia v totožných veciach, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Sa/18/2021 zo dňa 10. 11. 2021. Tieto rozhodnutia argumentovali, že pobyt sezónneho zamestnanca v inom členskom štáte má obmedzený čas a nemení jeho obvyklé bydlisko v domovskom štáte.

Prečítajte si tiež: Tipy pre majiteľov mačiek

tags: #spravna #zaloba #socialne #veci #podmienky