Fibrilácia predsiení a nárok na invalidný dôchodok po cievnej mozgovej príhode

Náhle zdravotné udalosti, ako je cievna mozgová príhoda (CMP), môžu dramaticky zmeniť život jednotlivca a jeho rodiny. CMP patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí a trvalej invalidity u ľudí po päťdesiatke. Vzhľadom na závažné následky, ktoré môže CMP spôsobiť, je dôležité vedieť, ako postupovať pri zabezpečovaní adekvátnej starostlivosti a podpory pre postihnutých, vrátane možnosti nároku na invalidný dôchodok.

Čo je cievna mozgová príhoda?

Cievna mozgová príhoda (CMP) je akútne ochorenie mozgu, ktoré vzniká v dôsledku prerušenia alebo zníženia prívodu krvi, kyslíka a živín do mozgových tkanív. Nedokrvené mozgové bunky odumierajú už po niekoľkých minútach, čo vedie k poškodeniu mozgových centier a následným neurologickým deficitom. CMP sa delí na dva hlavné typy:

  • Ischemická CMP: Spôsobená nedostatkom kyslíka a živín v dôsledku zúženia alebo upchatia mozgovej cievy. Častou príčinou ischemickej CMP býva fibrilácia srdca, pri ktorej sa vo vnútri srdca vytvára krvná zrazenina. Ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, čiže vytvorenie povlakov vo vnútri cievy. Tieto povlaky sú spôsobené hromadením cholesterolu a tukov.

  • Hemoragická CMP: Spôsobená krvácaním do mozgu v dôsledku prasknutia oslabenej cievy (napr. vplyvom vysokého krvného tlaku) alebo prasknutia aneuryzmy (vydutiny) mozgovej tepny.

Príznaky cievnej mozgovej príhody

Je veľmi dôležité poznať príznaky CMP, pretože pri nej ide o čas a doslova každá minúta je dôležitá. Ak je to možné, zaznamenajte čas, keď sa ťažkosti objavili, pomôže to lekárom rozhodovať o liečbe. Medzi najčastejšie príznaky patrí:

Prečítajte si tiež: Riziko mozgovej príhody pri fibrilácii predsiení a invalidnom dôchodku

  • Ochrnutie časti tela, typicky jednostranne
  • Problémy s rečou (nezrozumiteľná reč, neschopnosť rozprávať)
  • Poklesnutý kútik úst
  • Neschopnosť zdvihnúť obe ruky pred seba
  • Problémy s videním

Rýchly test "FAST":

  • F - Face (tvár): Požiadajte osobu, aby sa usmiala. Sledujte, či je úsmev symetrický.
  • A - Arms (ruky): Požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba. Sledujte, či dokáže udržať ruky v rovnakej výške.
  • S - Speech (reč): Požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu. Sledujte, či je reč zrozumiteľná.
  • T - Time (čas): Pri týchto príznakoch ihneď volajte 112. Nevezte pacienta po vlastnej osi do nemocnice ani ho nenechajte šoférovať.

Diagnostika a liečba cievnej mozgovej príhody

Lekár urobí základné klinické vyšetrenia na zistenie príznakov. Pri podozrení na CMP vás pošle na CT mozgu. Ak máte príznaky, no na CT sa nič neukáže, lekári vám s odstupom času urobia ďalšie CT alebo vás pošlú na magnetickú rezonanciu mozgu (MRI). Aj MRI mozgu je možné robiť s kontrastnou látkou na zobrazenie stavu ciev. Súčasťou vyšetrení je aj echokardiografické vyšetrenie srdca.

Spôsob liečby závisí od typu CMP a od času, ktorý uplynul od prvých príznakov.

  • Ischemická CMP: Liečba spočíva v čo najskoršom spriechodnení upchatej cievy. Ak sa pacient dostane k lekárovi do 4,5 hodiny, má možnosť absolvovať trombolýzu - podajú mu do žily liek, ktorý rozpúšťa danú zrazeninu. Rýchle podanie trombolýzy zachraňuje nielen život, ale aj zdravie. Inou možnosťou je odstránenie krvnej zrazeniny cez katéter (trombektómia). Tento výkon sa vykonáva do 6 hodín od vzniku prvých príznakov. Pri ischemickej mŕtvici sa odporúča podstúpiť aj endovaskulárne procedúry. Rekombinantný tkanivový aktivátor plazminogénu (tPA) je zlatým štandardom pre rozpúšťanie krvných zrazenín a je najúčinnejší, ak je podaný do 4,5 hodiny od začiatku príznakov.

  • Hemoragická CMP: Liečba zahŕňa kontrolu krvácania, ktorá sa vykonáva chirurgickými zákrokmi, kedy je nutné zastaviť krvácanie. Takisto je potrebné skontrolovať tlak v mozgu, liečbu vysokého krvného tlaku a úpravu zrážanlivosti krvi.

Liečba je veľmi individuálna. Niekedy nemusia po prekonaní CMP zostať žiadne následky, najmä ak bola príhoda menšieho rozsahu a podarilo sa rýchlo podať liečbu.

Prečítajte si tiež: Fibrilácia predsiení a srdcové zlyhávanie: Čo by mali seniori vedieť

Rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode: Cesta k zotaveniu

Po návrate z nemocnice je pacient síce "z najhoršieho vonku", no často je odkázaný na starostlivosť rodiny. Princípy rehabilitácie:

  • Čím skôr, tým lepšie: S rehabilitačnou liečbou sa začína už v nemocnici, v priebehu 24 - 48 hodín od samotnej CMP, resp. od neurochirurgického zákroku. Významná časť zotavenia nastáva počas prvých 3-6 mesiacov po CMP, preto je nevyhnutné začať s rehabilitáciou čo najskôr. Včasná intervencia znižuje invaliditu a zvyšuje šancu na návrat do bežného života.

  • Individuálny prístup: Liečebno-fyzioterapeutický plán je pre každého pacienta individuálny, takže ani dĺžka liečby nie je rovnaká. Trvanie rehabilitácií, prípadne využívanie liečebných masáží a regeneračných techník závisí od závažnosti následkov a komplikácií, ktoré pacientovi zostali.

  • Komplexný prístup: Rehabilitácia zahŕňa fyzickú i psychickú obnovu zdravia. Zameriava sa na oživenie stratených motorických zručností, obnovenie kognitívnych funkcií, zlepšenie komunikačných schopností a podporu psychickej pohody.

Zložky rehabilitácie:

  • Fyzioterapia: Primárnou úlohou je oživenie stratených motorických zručností. Fyzická časť liečby sa zameriava na zvládnutie mobility - aj s potrebnými zdravotnými pomôckami, akými môžu byť podporné ortézy, invalidný vozík či chodúľky na kolesách. Používa sa aj terapia vyvolávaná obmedzeniami, ktorá stimuluje postihnutú končatinu na úkor zdravej. Pri závažnejších následkoch sa využíva funkčná elektrická stimulácia, pri ktorej sa na oslabené svaly aplikuje elektrický prúd, ktorý spôsobí ich stiahnutie (kontrakciu).

    Prečítajte si tiež: Fibrilácia predsiení: pokroky v liečbe na Slovensku

  • Robotická rehabilitácia: Pri rehabilitácii pacientov po NCMP účinne pomáhajú aj robotické prístroje, najmä pri nácviku opakovaných pohybov, ktoré poškodeným končatinám vracajú silu a tzv. pohybovú pamäť.

  • Logopedická liečba: Prekonaná mŕtvica sa veľmi často podpisuje priamo na oblasti rečového centra a spôsobuje nemožnosť komunikácie. Dôležitá je preto aj logopedická liečba, ktorá môže výrazne pomôcť pri znovuzískavaní komunikačných schopností.

  • Kognitívna rehabilitácia: Účinným prostriedkom sú cvičenia zamerané na obnovenie a opätovný rozvoj kognitívnych funkcií.

  • Psychologická liečba: Dôležitým elementom pre dosiahnutie psychickej pohody je celková psychologická liečba. V úplnom závere liečby, keď prichádza na rad celkové posilnenie osobnosti, pomáha neraz aj mladá disciplína - arteterapia.

  • Aktívna účasť pacienta: Efektívna je predovšetkým taká rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient - teda aktívne cvičenie samotného pacienta. Preto v prípade ľahšieho pohybového postihnutia alebo pri dosiahnutí určitej miery zlepšenia odbornými pracovníkmi je nutné, aby pacient pokračoval v rehabilitácii samostatne (pod odborným vedením alebo s možnosťou odborných konzultácii).

Následky cievnej mozgovej príhody a ich rehabilitácia

Medzi najbežnejšie postihnutia patrí obmedzená hybnosť polovice tela (paréza). Môže sa týkať napríklad ľavej ruky a nohy. Nezriedka je postihnutá viac ruka než noha a naopak.

Obmedzená hybnosť:

Obmedzenie pohybu môže viac postihovať veľké svaly na končatinách (napríklad je obmedzená čiastočne alebo celkom schopnosť zdvihnúť ruku v ramennom či bedrovom kĺbe) alebo je viac narušená predovšetkým jemná motorika prstov. Obnovu obmedzenej hybnosti môže výrazne zhoršiť porucha citlivosti, nakoľko pacient stráca určitú informáciu z kontaktu s okolím.

Rehabilitácia: Pacienti s poruchou vedomého cieleného pohybu precvičujú jednoduché, nenáročné cvičenia s opakovaním, na uvedomenie si vlastného pohybu končatinou, pohybu hrudníka pri dýchaní, brušnej steny, pohybu hlavou atď. Cvičenie by malo naučiť pacienta plne si uvedomovať pohyby, bez diktovania spôsobu dýchania, sedenia, chodenia. Iná metodika využíva súhyby zdravej a postihnutej končatiny s aktiváciou pohybových vzorov. Využívajú sa súhyby - súčasné pohyby horných alebo dolných končatín, zdravá končatina vykonáva celý pohyb, postihnutá hlavne v predstave a aktívne koľko zvládne. Súčasne s precvičovaním končatín precvičuje posadzovanie a postavovanie s nácvikom stability, prevenciou pádov. Nacvičovanie koordinácie pohybu a kontroly polohy tela v sede, stoji, až po voľou ovládanú chôdzu. Pri posadzovaní, postavovaní a nácviku chôdze sú takisto využívané stimulačné techniky (tlak, odpor, hladenie, vibrácie atď.).

Porucha vzpriameného postoja a chôdze:

S narušením pohyblivosti tela sa často spája i porucha vzpriameného postoja (pre slabosť polovice tela nie je možný stabilný stoj) a následne i porucha chôdze. Tieto činnosti je taktiež možné výrazne ovplyvniť rehabilitáciou. Všeobecným princípom liečby je znížiť až odstrániť spasticitu, zabrániť nesprávnym vzorom pohybu, navodiť fyziologický pohyb, funkčný pohyb, zabrániť kontraktúram a deformitám. Preto je nutné všetky narušené činnosti sa „znovu naučiť“.

Spasticita:

Niekedy ľudské telo kladie rehabilitácii nečakané prekážky - napríklad vo forme zvýšenia svalového tonusu, ktorý obmedzuje rozsah pohybu. Zvýšený svalový tonus = spasticita sa objavuje po odoznení akútneho štádia pri nesprávnych pohyboch, kde sú hyperaktívne svaly pre stabilitu a nie pre mobilitu-pohyb. Našťastie aj takéto obmedzenia je možné prekonať. Vhodnou kombináciou liekov (napríklad aplikáciou botulotoxínu do postihnutých svalov) a rehabilitácie je možné „tuhosť“ svalov prekonať a normálny rozsah pohybov zvýšiť alebo obnoviť.

Kompenzačné pomôcky:

Na podporu samostatnosti a uľahčenie sebaobsluhy pacient často potrebuje kompenzačné pomôcky. Najčastejšie sa prechodne alebo i dlhodobo využívajú oporné pomôcky (barle, chodítka, podporné rámy), ktoré uľahčujú vzpriamený stoj a pomáhajú znovuobnoviť narušený stereotyp chôdze. Pri úplnej poruche hybnosti (plégii) je niekedy nutné využiť ko- lieskové kreslo („vozík“). Výber konkrétneho vozíka či opornej pomôcky je veľmi dôležitý. O ich využití informuje pacienta rehabilitačný tím.

Na uľahčenie pohybu v domácnosti a umožnenie seba obslužných činností (umývanie, kúpanie, jedenie, pitie a ďalšie) je taktiež k dispozícii množstvo pomôcok. O ich využítí informuje pacienta rehabilitačný tím. V domácnosti je možné upraviť napríklad výšku sedu na stoličke, výšku záchodovej misy, inštalovať držadlá alebo oporné zábradlia. V kúpeľni je možné použiť protišmykové podložky (na podlahu, do vane alebo sprchy) i vaňové a sprchové vode odolné stoličky či lavice. Protišmykové podložky alebo protišmykové úpravy podláh je vhodná v celej domácnosti, nakoľko riziko pádu a zranenia je pri obmedzenej pohyblivosti veľmi vysoké. Pri narušení jemnej motoriky je možné na držadlá (naprí- klad nádoby ale aj na kľučky či skrinky) inštalovať rozmernejšie násady, ktoré uľahčia úchop a manipuláciu. Na obliekanie alebo zapínanie gombík či zipsov taktiež existujú kompenzačné pomôcky. Pri poruche hybnosti rúk je často obmedzená i schopnosť písania - vtedy môže veľmi pomôcť písanie na počítačovej klávesnici. K veľmi nepríjemným obmedzeniam kvôli poruche koordinácie a jemnej motoriky patrí neschopnosť ovládať telefón.

Poruchy reči (afázia):

Veľmi častou poruchou po mozgovej príhode v dominantnej polovici mozgu (dominantnej hemisfére) je výpadok či narušenie reči (porozumenia a/alebo tvorby slov a viet). Postihnutie hybnosti a koordinácie tvárových svalov v dôsledku mozgovej príhody môže spôsobiť poruchu vyslovovania (artikulácie) i prehĺtania (narušené môžu byť rôzne fázy spracovania potravy v ústach).

Rehabilitácia: Orofaciálna rehabilitácia pomáha pacientovi s obnovením funkcie postihnutých svalov, zatiaľ čo logopéd precvičuje poruchy reči, výslovnosti i porozumenia vyslovenej a napísanej reči. Nácvik je takisto nutné začať čo najskôr. Pri poruchách porozumenia reči je narušená schopnosť pacienta identifikovať v počutom zvuku slová a vety a rozoznať ich obsah. Pri poruche tvorby (expresie) reči je naopak postihnutá schopnosť slová a vety vytvoriť a zosúladiť ich do správneho gramatického tvaru. Myslenie resp. intelekt pritom nie je obvykle nijako narušený, no navonok sa pacient s poruchou verbálnej komunikácie javí, akoby nebol schopný vôbec komunikovať a spolupracovať (na tento fakt treba myslieť a pomôcť pacientovi ho prekonávať). S poruchou reči sa často spája porucha písania. Ak je porucha reči závažná, rehabilitácia často neumožní obnoviť úplne rečové funkcie.

Poruchy prehĺtania (dysfágia):

K menej častým no veľmi závažným komplikáciám po mozgovej príhode patrí porucha prehĺtania. Okrem zhoršeného (narušeného i spomaleného) príjmu stravy vzniká vysoké riziko vdýchnutia (aspirácie) stravy a tekutín do dýchacích ciest. K narušeniu prehĺtacieho aktu vedie najmä porucha koordinácie alebo ochabnutie prehĺtacích svalov, často v kombinácii s vynútenou (nevhodnou) polohou tela pri príjme stravy a tekutín.

Fibrilácia predsiení ako rizikový faktor CMP a nárok na invalidný dôchodok

Fibrilácia predsiení (FP) je typ arytmie, pri ktorej dochádza k nepravidelnému a rýchlemuContract sťahovaniu predsiení srdca. Táto arytmia zvyšuje riziko vzniku krvných zrazenín v srdci, ktoré sa môžu uvoľniť a putovať do mozgu, kde spôsobia ischemickú CMP.

Vzhľadom na to, že fibrilácia predsiení je významným rizikovým faktorom CMP, je dôležité, aby pacienti s FP boli adekvátne liečení, aby sa minimalizovalo riziko vzniku CMP. Ak aj napriek liečbe dôjde k CMP a pacientovi vzniknú trvalé následky, ktoré obmedzujú jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, môže mať nárok na invalidný dôchodok.

Posudzovanie invalidity po CMP

Pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok po CMP sa berie do úvahy:

  • Závažnosť neurologického deficitu: Hodnotí sa rozsah a stupeň obmedzenia hybnosti, reči, kognitívnych funkcií a iných neurologických funkcií.

  • Funkčná schopnosť: Posudzuje sa schopnosť pacienta vykonávať bežné denné aktivity (ADL), ako je obliekanie, umývanie, jedenie, presun a pod.

  • Schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť: Hodnotí sa, či sú trvalé následky CMP natoľko závažné, že pacient nie je schopný vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť alebo len zárobkovú činnosť s výrazne obmedzenými možnosťami.

  • Rehabilitačný potenciál: Berie sa do úvahy, či má pacient reálny potenciál na zlepšenie svojho zdravotného stavu prostredníctvom rehabilitácie a iných terapeutických postupov.

Ako postupovať pri žiadosti o invalidný dôchodok

  1. Lekárske vyšetrenia a dokumentácia: Je potrebné absolvovať komplexné lekárske vyšetrenia a zabezpečiť si lekárske správy, ktoré podrobne popisujú zdravotný stav, neurologický deficit, funkčné obmedzenia a rehabilitačný potenciál.

  2. Podanie žiadosti: Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva na pobočke Sociálnej poisťovne v mieste bydliska.

  3. Posudkové konanie: Sociálna poisťovňa posúdi zdravotný stav žiadateľa na základe lekárskych správ a prípadne aj na základe osobného vyšetrenia.

  4. Rozhodnutie: Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní invalidného dôchodku.

tags: #fibrilácia #predsiení #nárok #na #invalidný #dôchodok

Ďalšie články