
Tento článok sa zaoberá problematikou zamestnávania starobných dôchodcov na Slovensku, ich právami a povinnosťami vyplývajúcimi z pracovného pomeru, s dôrazom na nárok na odstupné a odchodné.
Odchodné je inštitút pracovného práva, ktorý predstavuje formu odmeny za dlhoročnú prácu zamestnanca pri odchode do dôchodku. Podľa Zákonníka práce ide o zákonný nárok, ktorý vzniká pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Dôležité je, že tento nárok má zamestnanec len u jedného zamestnávateľa.
Zákonník práce stanovuje minimálnu výšku odchodného, a to najmenej v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného môže byť dohodnutá v kolektívnej zmluve, avšak opäť len pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na dôchodok. Na výpočet odchodného sa používa priemer pre pracovnoprávne účely.
Zamestnávateľ nie je povinný vyplatiť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, teda ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo závažne porušil pracovnú disciplínu.
Výplata odchodného je podmienená predložením dokladu o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne zamestnancom zamestnávateľovi.
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
Odstupné je náhrada, ktorá patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru za určitých podmienok, najčastejšie pri organizačných zmenách alebo zrušení pracovného miesta.
Výška odstupného je upravená v § 76 Zákonníka práce a odvíja sa od dĺžky trvania pracovného pomeru a spôsobu jeho skončenia. Ak pracovný pomer trval dlhšie, zamestnanec má nárok na vyššie odstupné.
Ak zamestnanec dostal vyplatené odchodné pri skončení pracovného pomeru, nemusí mať nárok na odstupné. To platí bez ohľadu na dĺžku trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa.
Novela Zákonníka práce, ktorá mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2022, umožňovala zamestnávateľovi ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dosiahol 65 rokov veku a zároveň mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Toto ustanovenie (§ 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce) však bolo Ústavným súdom Slovenskej republiky pozastavené, a preto sa neuplatňuje.
Rozhodnutie Ústavného súdu SR znamená, že zamestnávatelia nemôžu využiť toto ustanovenie na ukončenie pracovného pomeru so zamestnancami, ktorí dosiahli 65 rokov veku a majú nárok na starobný dôchodok.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Priznanie starobného dôchodku neznamená automatické ukončenie pracovného pomeru. Zamestnanec môže pracovať aj po dosiahnutí dôchodkového veku a súčasne poberať dôchodok.
Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce.
Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu o zvyšovaní kvalifikácie, v ktorej sa zamestnanec zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas alebo uhradiť náklady spojené so štúdiom, ak skončí pracovný pomer pred uplynutím tohto času.
Skutočnosť, že zamestnanec pracuje na čiastočný úväzok, má vplyv na výšku odchodného, ale nie na samotný nárok naň.
Odstupné ani odchodné nie sú priznávané v závislosti od práceneschopnosti (PN).
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
Kolektívna zmluva a Zákonník práce sú záväzné pramene práva. Kolektívna zmluva by mala zakotvovať výhodnejšie postavenie pre zamestnancov, a preto, ak kolektívna zmluva upravuje výhodnejšie podmienky, tieto sú záväzné pre subjekty, ktorých sa kolektívna zmluva týka.