Starostlivosť o pacienta na UPV: Postupy, Komplikácie a Odpájanie

Umelá pľúcna ventilácia (UPV) je život zachraňujúca metóda, ktorá sa používa u pacientov s respiračným zlyhaním. Cieľom je zabezpečiť adekvátnu výmenu plynov v pľúcach prostredníctvom mechanického zariadenia, čím sa nahrádza alebo podporuje vlastné dýchacie úsilie pacienta. UPV sa využíva pri mnohých ťažkých ochoreniach kriticky chorých pacientov.

Začiatok a trvanie UPV

U pacientov, ktorých má pacient invazívne zaistené dýchacie cesty, sa UPV sa začína intubáciou. Intubácia môže byť vykonaná aj vtedy, ak umelá pľúcna ventilácia nie je potrebná, napr. udržať voľné dýchacie cesty, a u pacientov v bezvedomí zabezpečuje prevenciu aspirácie sekrétov. Niekedy sa endotracheálna kanyla musí vymeniť kvôli mechanickým problémom, vyžaduje mení sa aj skôr.

Pri potrebe dlhodobej UPV sa zvažuje tracheostómia. Po zavedení tracheostómie sa začína výpočet doby trvania intubáciou. Po ukončení UPV sa tracheostomická kanyla ponechá niekoľko dní (alebo dlhšie, napr. s označením S1603.) na svojom mieste po tom, čo bola umelá pľúcna ventilácia ukončená.

Doba trvania UPV je dôležitý údaj pre sledovanie a vyhodnocovanie liečby. Najskôr sa stanoví doba trvania umelej pľúcnej ventilácie, a to bez ohľadu na dobu trvania. Ak umelá pľúcna ventilácia trvá dlhšie ako 24 hodín, tak sa započítava do celkovej doby ventilácie. Dokumentuje celková doba trvania ventilácie podľa vyššie uvedených pravidiel. Pri preklade pacienta sa zaznamenáva spôsob zaistenia dýchacích ciest (napr. intubácia, tracheostómia). U novorodencov a dojčiat (<365 dní veku) sa UPV kóduje bez ohľadu na dobu trvania liečby, tzn. aj pri krátkodobej ventilácii sa zohľadní, tzn. hospitalizácie samostatne.

Nastavenie ventilátora

Ventilátor umožňuje nastavenie rôznych parametrov, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám pacienta. Medzi základné nastavenia patria:

Prečítajte si tiež: Zásady starostlivosti o ležiacich

• Dychový objem: respiračného objemu definuje používateľ.
• Frekvencia dýchania: frekvenciu definuje používateľ.
• Tlak v dýchacích cestách: Hodnoty tlaku sa pohybujú od 20 do 36 Torrov.
• CPPV (Continuous Positive Pressure Ventilation): ak je aplikovaná u spontánne dýchajúceho pacienta, sa označuje ako ventilácia s kontinuálnym tlakom v dýchacích cestách (continuous positive pressure ventilation - CPPV). nie objem, ale tlak. Používa sa v situáciách, ktoré nevyžadujú riadené formy ventilačných režimov.
• Vzájomný pomer inspiračnej a expiračnej fázy: vzájomné trvanie a pomer sa dá vzájomne meniť.

Zvlhčovanie dýchacích ciest

Zvlhčovanie dýchacích ciest je nevyhnutnou súčasťou starostlivosti o pacienta na UPV. Používa sa aktívne alebo pasívne zvlhčovanie. Aktívne zvlhčovanie spočíva v ohriatiu a zvlhčeniu ohriatou sterilnou vodou. Aktívne zvlhčovanie je regulovaná podľa meranej teploty inspirovanej zmesi plynu (Dostál et al., 2005, s.124). Je dôležité nastavovať a rešpektovať alarmy eventuálneho prehriatia tekutiny.

Odsávanie sekrétov

Odsávanie sekrétov z dýchacích ciest je dôležité pre udržanie ich priechodnosti a prevenciu infekcií. Používa sa uzavretého (ďalej UOS) alebo otvoreného systému (ďalej OOS). Použitie uzavretého odsávacieho systému (obr. nižšie) znižuje traumatizácii, pacienti sú pokojnejší a spolupracujú. Pri použití samočistiacej manžete sa môže odsávací katéter používať 48 hod. viac. Pri odsávaní je potrebné kanylu fixovať, aby sa predišlo jej dislokácii alebo nežiaducej extubácii.

Hygiena a starostlivosť o kanylu

Pravidelná hygiena je nevyhnutná pre prevenciu infekcií. Kanyla sa mení každý deň, aby sa predišlo vzniku dekubitu v ústnom kútiku. Oblasť tracheostómie sa čistí pri celkovej toalete pacienta, a vždy keď si to situácia vyžaduje. Endotracheálna kanyla sa mení na 7. deň. Tracheostomická kanyla sa mení na 7. deň. Pri celkovej toalete.

Komplikácie UPV

UPV môže byť spojená s rôznymi komplikáciami, ktoré sa delia na ovplyvniteľné a neovplyvniteľné. Medzi rizikové faktory patrí dlhodobá UPV, použitie sedatív a relaxancií, aspirácia.

Medzi najčastejšie komplikácie patrí:

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o telo imobilného pacienta

• Ventilátorom asociovaná pneumónia (VAP): VAP je zápal pľúc, ktorý sa vyvinie u pacienta ventilovaného dlhšie ako 48 hodín (Chytra et al., 2003, s. 284). Riziko VAP zvyšuje prítomnosť viacerých faktorov, ktoré nebol prítomný, a to ani v inkubačnej dobe. Etiologickým agensom zápalu. Dominujú aeróbne gramnegatívne baktérie (Pseudomonas aeruginosa a Enterobacteriaceae). Častá je polymikrobiálna etiológia. V priebehu štyroch dní po intubácií sa vyvíja včasná VAP, často patogény citlivé na bežné antibiotiká. Neskôr sa uplatňuje flóru, ktorou je pacient kolonizovaný už pred zahájením UPV (Staphylococcus aureus, Haemophilus influenzae, Streptococcus pneumoniae), alebo baktérií zo zažívacieho traktu. (Firment et al., 2009, s. 285). Riziko VAP sa dá znížiť dodržiavaním hygienických zásad, správnou starostlivosťou o dýchacie cesty a minimalizovaním doby trvania UPV.
• Barotrauma: Barotrauma je poškodenie pľúc spôsobené tlakových účinkov UPV, napr. metódou riadenej hyperventilácie (napr. pri celkovej toalete. takéhoto rizika je možné zaviesť vzduchovod popri rúrke).
• Poruchy obehového systému: UPV môže ovplyvniť obehový systém, napr. znížením návratu venóznej krvi v pľúcach (Török, 2003, s.43).
• Infekcie: Riziko infekcií zvyšuje prítomnosť cudzieho telesa v dýchacích cestách a manipulácia s nimi. Dôležité je dodržiavať aseptické postupy a hygienu.

Riziko komplikácii závisí od mnohých faktorov, vrátane základného ochorenia, celkového stavu pacienta a dĺžky trvania UPV. Dôležité je včasné rozpoznanie komplikácií a ich adekvátna liečba.

Odpájanie od ventilátora (weaning)

Odpájanie od ventilátora (weaning from mechanical ventilation) je proces postupného znižovania podpory ventilátora, až kým pacient nie je schopný samostatne dýchať. Pacienti, ktorí sú na ventilátore závislí dlhšiu dobu, potrebujú dlhšiu prípravu k vlastnému odpojeniu, ktoré je označované ako odvykanie od ventilátora. Tento pojem je vymedzený pre obdobie, kedy sa pacient postupne odvyká z plnej závislosti na ventilátore. Úspešné odpojenie je obyčajne popisované ako schopnosť udržať spontánnu ventiláciu po dobu 48 hodín po odpojení od ventilačnej podpory, priebehu 48-72 hodín spontánnej ventilácie (Dostál, 2004, s. 237). Názov „weaning“ (odvykanie, odpojovanie) vyjadruje stupňovitú povahu procesu z UPV (Firment et. al., 2001, s. 227). Pacient, ktorý spĺňa určité predpoklady, nevyžaduje postupné odpájanie. Používa sa niektorý s režimov podporného dýchania, napr. spontánneho dýchania.

Faktory ovplyvňujúce úspešnosť odpojenia

Úspešnosť odpojenia závisí od mnohých faktorov, vrátane:

• Zlepšenie základného ochorenia: Je dôležité, aby sa stav pacienta zlepšil a bol stabilizovaný.
• Adekvátna funkcia pľúc: Pľúca musia byť schopné zabezpečiť dostatočnú výmenu plynov.
• Sila dýchacích svalov: Pacient musí mať dostatočnú silu dýchacích svalov na samostatné dýchanie.
• Psychický stav pacienta: Stres môže výrazne sťažiť proces odvykania. Dôležitá je podpora pacienta spolu s rodinou. Pokojné prostredie môžu pomôcť navodiť pacientovi pokojné prostredie. Strach pacienta komplikuje proces odvykania.

Postup odvykania

Počas odvykania je dôležité sledovať stav pacienta a v prípade potreby upraviť nastavenie ventilátora. Je potrebné neustále komunikovať s pacientom, poučiť pacienta o celom postupe odpájania a navodiť atmosféru psychickej pohody, s pacientom komplikuje proces odvykania.

Prečítajte si tiež: Ileus a ošetrovateľská starostlivosť: Podrobný sprievodca

tags: #starostlivosť #o #pacienta #na #UPV #postupy