Ako sa správať ako žalovaný v súdnom konaní

Súdne konania môžu byť stresujúce a mätúce, najmä ak ste žalovaný. Či už ide o spor so susedom, nesplatenú pôžičku alebo nekvalitnú stavbu, je dôležité vedieť, ako postupovať a chrániť svoje práva. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, čo robiť, ak ste žalovaný v súdnom konaní, s osobitným zameraním na upomínacie konanie a bežné civilné spory.

Úvod do súdneho konania

„Ak si ten plot neodstrániš, dám ťa na súd!“ S podobnými vyhláseniami sa už určite každý z nás neraz stretol. Súdne konanie je proces, ktorým sa riešia spory medzi dvoma alebo viacerými stranami. Ak sa neviete s druhou stranou rozumne dohodnúť na riešení spornej situácie, neostáva vám iné, ako uplatniť svoje práva v civilnom súdnom konaní. Hoci zákon počíta s prípadmi, keď súd začne konať aj bez návrhu, vo väčšine prípadov, ktoré budete riešiť na súde, platí, že súd začne vo veci konať až na základe kvalifikovaného podania - žaloby. So žalobou sú neoddeliteľne spojené aj pojmy „aktívna vecná legitimácia“ a „pasívna vecná legitimácia“. Na vysvetlenie týchto pojmov možno použiť jednoduchý príklad: veriteľ, ktorý sa domáha vrátenia dlhu, je v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný, dlžník, ktorý je so splnením dlhu v omeškaní, je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Pred podaním žaloby je nutné správne ustáliť, kto má byť v konaní žalobca a kto žalovaný. Okrem toho je potrebné účastníka v žalobe riadne a nezameniteľne označiť identifikačnými údajmi, najmä v rozsahu mena, priezviska, dátumu narodenia, prechodného alebo trvalého pobytu a štátneho občianstva. Nedostatočná identifikácia účastníkov môže mať totiž za následok zastavenie konania.

Čo robiť po doručení žaloby

Keď vám doručia žalobu, je dôležité konať rýchlo a efektívne. Súd Vám spolu so žalobou doručí aj výzvu, aby ste sa v určenej lehote k žalobe písomne vyjadrili, a pokiaľ nesúhlasíte s nárokmi a tvrdeniami v žalobe, aby ste vo vyjadrení k žalobe uviedli aj skutočnosti na svoju obranu a pripojili listiny a označili dôkazy. V prípade, ak so žalovaným nárokom nesúhlasíte, je vhodné v stanovenej lehote zaslať na súd spomínané vyjadrenie, pretože inak môže súd rozhodnúť aj bez pojednávania tzv. rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie.

Vyjadrenie k žalobe

Ak Vám súdom bola doručená žaloba spolu s jej prílohami a Vy by ste sa chceli k tejto žalobe vyjadriť a uviesť niektoré skutočnosti na správnu mieru. Vo Vašom prípade ide o prvý odsek nižšie citovaného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého Vás súd vyzval, aby ste sa v určitej lehote vyjadrili k žalobe žalobcu. Po Vašom vyjadrení súd zašle Vaše vyjadrenie žalobcovi, aby mu umožnil vyjadriť sa k Vášmu vyjadreniu. Ak sa žalobca rozhodne vyjadriť sa, jeho podanie sa označuje ako replika k vyjadreniu žalovaného. Následne súd opätovne umožní Vám, aby ste sa vyjadrili k jeho replike. Podľa ustanovenia § 167 ods. (3) Ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. (4) Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Po týchto vzájomných vyjadreniach súd nariadi na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykoná stranami sporu navrhnuté dôkazy.

Skutkové tvrdenia

Je však veľmi dôležité dať do pozornosti ustanovenie § 151 Civilného sporového poriadku. Toto ustanovenie hovorí o tzv. skutkových tvrdeniach. Ak totiž v žalobe žalobca uviedol určité skutkové tvrdenie, hoci sa nemusia všetky zakladať na pravde, avšak Vy tieto skutkové tvrdenia nepopriete a neuvediete vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach, súd ich bude považovať za nesporné. Môže sa potom stať, že si súd ako nesporné skutkové tvrdenia osvojí i nepravdivé a pri posudzovaní celého sporu sa bude opierať i o takého tvrdenie.

Prečítajte si tiež: Ako sa pripojiť k JDS?

Vzájomná žaloba

Vzájomnou žalobou si môžete proti žalobcovi uplatniť svoje práva. Podľa ustanovenia § 147 ods. Vzájomnou žalobou alebo protinávrhom však nie je navrhnutie ďalších svedkov na výsluch, uvedenie Vášho pohľadu na skutkový stav veci, prípadne uvedenie určitej právnej kvalifikácie veci. Takýto proces vzájomných vyjadrení, návrhov na vykonanie dôkazov a ustálenie skutkového stavu veci prebieha v súlade s ustanovením § 167 Civilného sporového poriadku.

Náležitosti žaloby

Žaloba musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti podania:

• ktorému súdu je žaloba určená,
• kto žalobu podáva,
• akej veci sa týka,
• čo sa ňou sleduje,
• podpis,

a jednak osobitné náležitosti určené pre žalobu:

• označenie strán sporu,
• pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
• označenie dôkazov na preukázanie uvedených skutočností,
• žalobný návrh.

Zmena a späťvzatie žaloby

Áno, počas konanie môžete navrhnúť zmenu žaloby, avšak súd rozhodne uznesením, či takúto zmenu pripustí. Taktiež je možné vziať žalobu späť, a to buď v celosti alebo len sčasti, s tým, že súd následne konanie zastaví, resp. ak bola žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie zastaví len v tejto časti.

Zastúpenie na súde

V sporovom konaní musíte postupovať podľa ustanovení uvedených v Civilnom sporovom poriadku, musíte vedieť vhodne argumentovať a preukázať svoje tvrdenia. Advokát má za sebou štúdium práva, absolvovanú advokátsku skúšku, roky praxe, a preto vie rýchlo a efektívne zareagovať na argumenty protistrany a vie adekvátne obhájiť svoje tvrdenia. Advokát vie vytvoriť vhodnú stratégiu vedenia sporu a vie objektívne zhodnotiť aké sú riziká a šance na úspech. Preto Vám odporúčame obrátiť sa v sporovej veci na advokáta.

Prečítajte si tiež: Budúcnosť sociálneho štátu v EÚ

Možnosti zastúpenia

Zastúpiť sa môžete dať:

• advokátom,
• všeobecným zástupcom - napr. rodinným príslušníkom, kamarátom, atď.,
• právnickou osobou s osobitnými úlohami - týka sa to napr. spotrebiteľských sporov,
• Centrom právnej pomoci

V súvislosti so spomínaným všeobecným zástupcom môže súd rozhodnúť, že daného zástupcu nepripustí. Ide o situácie, ak zástupca nie je spôsobilý na riadne zastupovanie - napr. nevie reagovať na výzvy sudu, nezvláda komunikáciu so súdom a pod. alebo ak ako zástupca pôsobí vo viacerých konaniach, spravidla vo viac ako dvoch - v takomto prípade neoprávnene zarába na zastupovaní.

Povinné zastúpenie advokátom

Povinné zastúpenie advokátom určuje Civilný sporový poriadok:

• v prípade dovolacieho konania, kedy musí byť dovolateľ zastúpený advokátom
• av určitých typoch sporov, a to v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. V týchto konaniach nie je povinnosť zastúpenia advokátom daná vtedy, ak ako fyzická osoba máte vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ako právnická osoba máte zamestnanca alebo člena, ktorý za Vás koná a táto osoba má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dôkazy a rozhodovanie

Medzi dôkazné prostriedky sa zaraďuje:

• výsluch strany,
• výsluch svedka,
• listiny,
• odborné vyjadrenie a znalecké dokazovanie,
• obhliadka.

Sankcie za neúčasť na pojednávaní

Ak ste boli riadne a včas predvolaný na pojednávanie a svoju neprítomnosť ste neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, súd Vám môže uložiť poriadkovú pokutu do výšky 500 eur, pri opakovanom porušení povinnosti do výšky 2 000 eur. Súd Vás taktiež môže za určitých okolností nechať predviesť. Pokiaľ ste ako žalobca alebo žalovaný boli predvolaný na pojednávanie, v tomto predvolaní ste boli poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a svoju neprítomnosť ste neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, tak súd môže vydať tzv. rozsudok pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie alebo ju zamietne. Takýto rozsudok je možné súdom zrušiť iba vtedy, ak ste sa pojednávania nevedeli zúčastniť z ospravedlniteľného dôvodu. Ak ste predvolaný a bez ospravedlnenia sa nedostavíte na pojednávanie, výsluch alebo k znalcovi, môže Vás súd dať predviesť, ak Vás o možnosti predvedenia poučil. Predvedenie zabezpečuje príslušný útvar Policajného zboru, prípadne obecná polícia. Náklady na predvedenie znáša predvádzaný.

Prečítajte si tiež: Podmienky štátneho príspevku na stáž

Zmier

Zmier môžu žalobca so žalovaným uzatvoriť počas celého súdneho konania až do jeho právoplatného skončenia. Zmier vždy podlieha schváleniu súdu. Súd uzavretý zmier neschváli, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, čiže ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, nariadeniami vlády, vyhláškami, výnosmi a opatreniami ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Lehoty na rozhodnutie

Pre súdy vo všeobecnosti neexistuje lehota na rozhodnutie. Hoci súdne konania trvajú v mnohých prípadoch aj niekoľko rokov, určenie zákonnej lehoty na rozhodnutie by nebolo riešením situácie. Každé súdne konanie je špecifické a aj napriek vôli sudcu rozhodnúť vec v čo najkratšom čase, nie je to vždy objektívne možné. Je však potrebné podotknúť, že od účinnosti Civilného sporového poriadku je možné súdne konanie ukončiť rýchlejšie. Existujú však niektoré druhy rozhodnutí, ktoré súd musí vydať v zákonom stanovenej lehote. Týmito rozhodnutiami sú platobný rozkaz a neodkladné opatrenie. Platobný rozkaz súd vydá najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia podmienok na jeho vydanie. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu, ktorý spĺňa všetky zákonné náležitosti.

Prieťahy v konaní

Ak dochádza k neúmernému predlžovaniu sporu na strane súdu, teda k prieťahom v konaní, je možné sa brániť podaním sťažnosti. Prvým druhom sťažnosti, ktorou sa možno brániť proti prieťahom je sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach, o ktorej rozhoduje predseda súdu. Sťažnosť musí byť vybavená do 60 pracovných dní a o spôsobe vybavenie sťažnosti je povinný Vás predseda súdu písomne informovať. V prípade neúspechu so sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach alebo ak nedošlo aj napriek rozhodnutiu predsedu súdu k náprave, možno podať aj sťažnosť na Ústavný súd. V tejto sťažnosti sa môžete domáhať, aby bola súdu uložená povinnosť vo veci konať, prípadne aj žiadať primerané finančné zadosťučinenie.

Opravné prostriedky

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Odpor sa podáva do 15 dní od doručenia platobného rozkazu. Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolanie generálneho prokurátora podáva generálny prokurátor v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Dôvody na odvolanie

Odvolanie je možné odôvodniť len nasledovnými vadami konania alebo súdneho rozhodnutia:

• neboli splnené procesné podmienky,
• súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
• rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
• konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
• súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
• súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
• zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
• rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Zmeškanie lehoty

Zákonné lehoty sú veľmi dôležitou súčasťou súdneho konania a je potrebné ich rešpektovať. Len v prípade, ak zmeškáte 15-dňovú lehotu na odvolanie z ospravedlniteľného dôvodu Vám súd zmeškanie lehoty odpustí. Dôvod zmeškania musí byť zásadného charakteru. Návrh na odpustenie zmeškanej lehoty je potrebné podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. V prípade, ak Vám bol doručený platobný rozkaz, môžete do 15 dní od doručenia podať odpor. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. V odôvodnení opíšete rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opierate svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu ste povinný pripojiť listiny, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Civilný sporový poriadok (CSP)

Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), ktorý bol základným procesným kódexom v občianskom súdnom konaní viac ako 50 rokov stratil 30.06.2016 účinnosť. Od prvého júla 2016 sa procesné pravidlá rozčlenili do troch osobitných procesných kódexov. Ide konkrétne o zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a zákon č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok. V novom procesnom kódexe CSP sa mení spôsob označovania procesných strán. Občiansky súdny poriadok poznal označenie „Účastník konania“, resp. „navrhovateľ“ a „odporca“. CSP používa namiesto pojmu účastníci, pojem „Strany“, ktoré následne člení na Žalobcu a Žalovaného. Na úvod je potrebné povedať, že zaniká označenie „súd prvého stupňa“, ktoré sa používalo v OSP a zavádza sa „súd prvej inštancie“. Vecne príslušným súdom je Okresný súd ak zákon neustanoví inak, pričom všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má táto osoba trvalý pobyt a miestne príslušným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má sídlo. Ak nie je ustanovené inak, je miestne príslušným súdom súd, v ktorého obvode má žalovaný nahlásený trvalý pobyt, resp. kde má sídlo, inak povedané všeobecný súd žalovaného. V OSP bola miestna príslušnosť určená tak, že všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje. Bydlisko však nie je trvalý pobyt. Bydlisko je pojmom širším, ako je pojem trvalý pobyt. Môže však nastať situácia, že trvalý pobyt nemá osoba nahlásený. V takom prípade sa postupuje tak, že príslušným súdom je ten súd, v ktorého obvode mala fyzická osoba trvalý pobyt naposledy, resp. právnická osoba naposledy svoje sídlo. Ak by nebolo možné určiť miestnu príslušnosť súdu ani týmto spôsobom, potom je miestne príslušným súdom ten súd, v ktorého obvode má právnická osoba alebo fyzická osoba majetok. Zásadnou zmenou týkajúcou sa miestnej príslušnosti je aj to, že CSP už nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom. CSP už hovorí len o fyzickej osobe. Za použitia doslovného výkladu zákona je možné dospieť k záveru, že v prípade určovania miestnej príslušnosti fyzickej osoby podnikateľa, napr. živnostníka, sa táto nebude určovať podľa miestna podnikania, ako tomu bolo doteraz v OSP, ale podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby podnikateľa. Snahou autorov zákona bolo viesť ľudí k tomu, aby si dôsledne nahlasovali svoj trvalý pobyt, avšak takáto právna úprava miestnej príslušnosti by mohla v praxi spôsobiť problémy. Dôvodom je, že napr. vo verejnej časti Živnostenského registra nie je uvedený trvalý pobyt živnostníka. Takáto právna úprava nasvedčuje tomu, že veritelia (žalobcovia) si budú musieť prostredníctvom registra obyvateľov zrejme zisťovať trvalý pobyt žalovaného. Do úvahy ešte prichádza vyžiadať si od živnostníka adresu trvalého pobytu už pri vzniku právneho vzťahu. Pre porovnanie uvádzame znenie už neúčinného ustanovenia OSP: Všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v ktorého obvode má odporca svoje sídlo, a ak nemá svoje sídlo, súd, v ktorého obvode má miesto podnikania. Tak, ako tomu bolo aj v Občianskom súdom poriadku, aj v CSP je určená aj alternatívna a výlučná miestna príslušnosť súdu. Mimosporové konania, ako sú rozvod, neplatnosť manželstva, veci týkajúce sa starostlivosti o maloletých CSP vylúčil úplne a sú upravené v Civilnom mimosporovom poriadku Ani na konania týkajúce sa burzy, či zmenky sa už nevzťahuje alternatívna príslušnosť tak, ako tomu bolo v OSP. Na tieto konania sa teraz uplatňujú ustanovenia o kauzálnej príslušnosti súdov. V špeciálnych druhoch konaní, uvedených v § 22 až 33 CSP, akými sú napríklad konania o zmenke a šekoch, burzové spory, pracovnoprávne spory, konania o konkurze a reštrukturalizácii a pod., je príslušnosť upravená odlišne. Ide o tzv. kauzálnu príslušnosť, teda príslušnosť podľa typu sporu (podľa kauzy). V týchto prípadoch sú na konanie príslušné konkrétne súdy, stanovené zákonom.

Predbežné prejednanie sporu

CSP zavádza novinku v občianskom súdnom konaní. Ide o tzv. Predbežné prejednanie sporu. Predbežné prejednanie sporu upravuje § 168 až 172 CSP. Ak súd nerozhodne inak, nariadi ešte pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o pojednávaní a mohlo by teda teoreticky dôjsť aj k dokazovaniu. Cieľom tohto inštitútu je zefektívniť a zrýchliť súdne konanie. Na predbežné prejednanie sporu sudca predvolá sporové strany, ich zástupcov, prípadne iné osoby, ktoré môžu prispieť k splneniu účelu predbežného prejednania. Jedným zo základných princípov súdneho konania, je podľa čl.7 ods.2 CSP viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. Aj v tomto prípade je úlohou súdu dosiahnuť zmier strán, nakoľko ide o rýchlejší a lacnejší spôsob. Na samotnom predbežnom prejednaní súd zisťuje, či sú splnené procesné podmienky konania, vyjasňuje si predmet sporu, pričom uvedie, ktoré dôkazy sú podľa neho nesporné, ktoré dôkazy vykoná a naopak, ktoré dôkazy sú neprípustné. Ak však strany nie sú ochotné vyriešiť spor zmierom, či mediáciou ani po ingerencii súdu, potom bude nasledovať klasické pojednávanie. Predtým však uloží stranám, aby splnili procesné povinnosti, ktoré sú potrebné na riadny priebeh pojednávania. Súd zároveň uvedie svoj predbežný právny názor, teda ako sa mu vec z doterajšieho zisťovania javí a ako ju zrejme rozhodne. Takýto postup má podľa autorov zákona zabrániť prekvapivým rozhodnutiam v sporoch. S predbežným prejednaním sporu a rovnako aj s pojednávaním vecne súvisí aj ďalšie nóvum v civilnom konaní. Podľa § 172 ods.1 CSP Ak sa žalobca bez vážneho dôvodu nedostaví na predbežné prejednanie sporu, hoci bol riadne a včas predvolaný a bol dodržaný postup podľa § 167, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie; primerane sa použije ustanovenie § 278. O tomto následku musí byť žalobca poučený v predvolaní na predbežné prejednanie. Rozsudok pre zmeškanie je samostatne upravený v § 278 a nasl. CSP a primerane sa použije nie len pri predbežnom prejednaní sporu, ale aj pri nedostavení sa na klasické pojednávanie. Ide v podstate o sankciu za to, že žalobca, ktorý inicioval konanie, je nečinný resp. nespolupracuje. V doterajšom Občianskom súdnom poriadku bolo možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie len v neprospech žalovaného (odporcu).

Špeciálne spory s ochranou slabšej strany

Civilný sporový poriadok zavádza aj nové, špeciálne spory s ochranou slabšej strany, ktoré sa podľa autorov zákona zavádzajú preto, aby bol dosiahnutý účel súdneho konania, a síce rýchla a spravodlivá ochrana práv. Ide o osobitné konania, ktoré sa zavádzajú z dôvodu nerovného hmotnoprávneho a procesnoprávneho postavenia spotrebiteľov, zamestnancov a osôb, ktoré tvrdia, že boli diskriminované. Tieto spory sú upravené v § 290 až § 323 CSP. Jedná sa konkrétne o tri druhy sporov- spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a individuálne pracovnoprávne spory. V tomto type konaní bude súd nepriamo „chrániť“ slabšiu stranu, ktorou je podľa zákona spotrebiteľ, zamestnanec a osoba, ktorá tvrdí, že bola diskriminovaná. Súd bude mať predovšetkým poučovaniu povinnosť, teda bude musieť slabšej strane ozrejmiť spôsoby ochrany svojich práv a možnosti, ktoré má. Súd bude musieť prevziať aj dôkaznú iniciatívu. To znamená, že bude môcť zaobstarať potrebné dôkazy, ktoré by inak mala predložiť strana, aj sám. Z judikatúry a praxe je zrejmé, že spotrebitelia, či zamestnanci často nepoznajú svoje práva a ani účinný spôsob právnej ochrany.

Koncentrácia konania

Podľa § 153 CSP Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. V tomto prípade ide o tzv. sudcovskú koncentráciu, kde cieľom je zrýchliť súdne konanie. Hlavným argumentom je, že len ak má sudca k dispozícii všetky relevantné dôkazy je schopný včas, riadne a spravodlivo rozhodnúť. Sankciou za nedodržanie povinnosti ustanovenej § 153 je to, že súd na prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré neboli podané včas, nebude prihliadať. Výnimkou je situácia, že sa strana predloží jeden z vyššie uvedených prostriedkov neskôr, ako reakciu napr. na tvrdenie protistrany, pričom o tejto skutočnosti predtým nevedela a nemala objektívne možnosť túto skutočnosť, či tvrdenie predvídať. Paragraf 154 CSP upravuje zákonnú koncentráciu konania. Jej podstatou je, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany bude možné predkladať len do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Obdobne bola zákonná koncentrácia upravená aj v OSP.

Zjavne neodôvodnená žaloba

Civilný sporový poriadok zavádza aj inštitút zjavne neodôvodnenej žaloby. Podľa § 138 CSP Ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť. Ide o ďalší prostriedok, ktorým sa má zrýchliť súdne konanie. Sudca môže potom, čo predbežne posúdi žalobu a vyhodnotí, že ide o zjavne neodôvodnenú žalobu, žalobcu vyslúchnuť.

Opravné prostriedky v CSP

Civilný sporový poriadok rozoznáva opravné prostriedky vo forme odvolania, dovolania a obnovy konania, dovolania generálneho prokurátora. Zavádza však aj nový inštitút nazvaný sťažnosť. Sťažnosť je možné podať proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník buď z poverenia súdu alebo v zmysle zákonného poverenia. Sťažnosť môže podať strana, v ktorej neprospech bolo vydané uznesenie. Podať ju môže do 15 dní od doručenia sťažnosti, pričom okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať dôvod, pre ktorý sa rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považuje za nesprávne a tiež čoho sa strana domáha. Domáhať sa môže v podstate buď zmeny alebo zrušenia rozhodnutia. O sťažnosti rozhoduje sudca príslušného súdu. Sudca posúdi, či je sťažnosť dôvodná. Ak nie je, tak ju zamietne. Ak ju posúdi ako dôvodnú, tak môže rozhodnúť dvoma spôsobmi. Môže uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmeniť, alebo ju zrušiť a vrátiť. Ak uznesenie sudca zruší a vráti, je vyšší súdny úradník viazaný právnym názorom sudcu. Sťažnosť má suspenzívny účinok, to znamená, že ak je sťažnosť podaná včas, tak sa plynutie lehoty, po uplynutí ktorej by inak uznesenie nadobudlo právoplatnosť, preruší.

#

tags: #ako #byť #žalovaný #v #súdnom #konaní