Štatistiky záujmu o seniorov na Slovensku: Komplexný pohľad

Slovenská populácia starne a táto demografická zmena má významný vplyv na sociálne a ekonomické aspekty života v krajine. Tento článok sa zameriava na štatistiky týkajúce sa záujmu o seniorov na Slovensku, s dôrazom na sociálno-ekonomické faktory, kvalitu života a výzvy, ktorým čelia starší občania.

Demografické zmeny a starnutie populácie

Za posledných 20 rokov slovenská populácia výrazne zostarla. Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2001 tvorili obyvatelia Slovenska v poproduktívnom veku (65+) 11,4 percenta populácie. V roku 2011 sa ich počet zvýšil na 12,7 percenta a v roku 2021 presiahol počet seniorov nad 65 rokov v slovenskej populácii 17 percent.

Štatistický úrad SR (ŠÚ SR) informoval pri príležitosti Európskeho dňa solidarity a spolupráce medzi generáciami, že "index starnutia, ktorý definujeme ako počet osôb v poproduktívnom veku k osobám v predproduktívnom veku, sa exponenciálne zvyšoval pri každom sčítaní. V roku 2001 bol index starnutia 60,2, v roku 2011 už 82,6 a v roku 2021 presiahol 107." To znamená, že počet osôb v poproduktívnom veku je vyšší ako počet osôb v predproduktívnom veku.

Najnižší index starnutia podľa SODB 2021 vykazuje Prešovský kraj (81,21), kde z celkového počtu obyvateľov kraja 808 931 žije 119 815 obyvateľov v poproduktívnom veku, teda 14,8 percenta. Naopak, najvyšší index starnutia je v Nitrianskom kraji (135,12), kde z celkového počtu obyvateľov kraja 677 900 je v poproduktívnom veku 126 278 obyvateľov, čo tvorí 18,6 percenta. Index starnutia medzi sčítaniami najmenej narastal v Bratislavskom kraji (104).

Starnutie populácie je možné vo všeobecnosti definovať ako rýchly nárast relatívneho počtu starších skupín obyvateľstva v spoločnosti. Tento fenomén sledujeme prostredníctvom troch ukazovateľov, a to indexu starnutia, priemerného veku obyvateľstva a strednej dĺžky života. V dôsledku starnutia populácie dochádza v spoločnosti obvykle k mnohým výrazným zmenám, vrátane zmien obsahu politických programov, sociálneho systému a vnímania celoživotného vzdelávania. S rýchlym nárastom počtu starších obyvateľov v dôchodkovom veku sa automaticky spájajú vyššie náklady na služby v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť: Čo hovoria štatistiky?

Kvalita života seniorov

Kvalita života seniorov odráža, okrem zdravia, psychického a emocionálneho prežívania, viaceré variabilné faktory, ako je schopnosť adaptácie, participácia na spoločenskom živote, spôsob trávenia voľného času, či kvalita sociálnych vzťahov. Sociálno-ekonomická dimenzia kvality života seniorov zahŕňa všetky aspekty súvisiace so sociálnym prostredím, finančné a materiálne zabezpečenie, dopravu, bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby, ako aj prístup k informáciám a ďalším zdrojom, ktorými spoločnosť disponuje.

Na Slovensku je stredná dĺžka života 76,7 roka, pričom pretrvávajú veľké rozdiely medzi pohlaviami. Kým muži sa dožívajú v priemere 73,1 roka, u žien je to 80,2 roka. Rozdiely sú aj v súvislosti so sociálno-ekonomickými skupinami obyvateľstva. Osoby s nízkou úrovňou vzdelania žijú v priemere o desať rokov kratšie ako osoby s vysokoškolským vzdelaním.

Sociálna staroba je charakteristická zmenou sociálnych úloh, životného štýlu a tiež ekonomického zabezpečenia. Zahŕňa viaceré negatívne aspekty, pričom ide napríklad o sociálnu exklúziu, predsudky a vekovú diskrimináciu, generačnú intoleranciu, segregáciu, ale aj vyššiu chorobnosť, či atypický priebeh chorôb, pokles schopnosti signalizovať vlastné potreby, stratu orientácie v sociálnom dianí v dôsledku rýchleho napredovania technológií a pod. Okrem toho môže zahŕňať zmeny ohľadom bydliska, obmedzenie či stratu sociálnych kontaktov, oslabenie interakcií, alebo tiež osamelosť.

Sociálne služby a starostlivosť o seniorov

Sociálne zariadenia pre seniorov sa boria s nedostatkom opatrovateliek na Slovensku, o túto prácu nemá už takmer nikto záujem. Pre nedostatok personálu hrozí niektorým zariadeniam aj zatvorenie. Komora opatrovateliek Slovenska (KOS) upozornila, že najmä počas leta nemajú opatrovateľky vyhovujúce pracovné podmienky, čo spôsobuje nezáujem a nedostatok opatrovateliek, ako aj horšiu kvalitu starostlivosti o seniorov. KOS už dlhodobo žiada vládu, aby zvýšila investície do sociálnych služieb, najmä na platy opatrovateliek, a započítala aj prax opatrovateliek zo zahraničia a z domácej starostlivosti. Na nepriaznivý stav opatrovateľov a opatrovateliek upozorňuje aj predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR Anna Ghannamová, ktorá navrhuje, aby sa voľné pracovné miesta obsadili cudzincami z tretích krajín alebo sa prijali opatrenia na motiváciu mladých ľudí, a to zavedením nástupného motivačného bonusu.

Inštitucionálna starostlivosť je poskytovaná v zariadeniach sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov. Sociálny dom pre dospelých môže poskytovať starostlivosť osobe po ukončení povinnej školskej dochádzky, po ukončení vzdelávania za špeciálnych podmienok, po ukončení ďalšieho vzdelávania a iným dospelým osobám so zdravotným postihnutím od 25 rokov veku.

Prečítajte si tiež: Príčiny invalidity

Ekonomická aktivita a dôchodkové zabezpečenie

Postavenie seniorov na trhu práce predstavuje jeden z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich budúci vývoj slovenskej spoločnosti, pričom práve občania v preddôchodkovom veku patria medzi najviac ohrozené skupiny na trhu práce. Vzhľadom na starnutie populácie bude táto skupina v pracovnej sile stále početnejšia.

V súčasnosti zamestnáva seniorov na Slovensku len 30 % všetkých firiem, resp. malých a stredných podnikateľov s obratom vyšším ako 200 000 Eur. Väčšina seniorov pracuje v týchto firmách na plný pracovný úväzok. Uplatnenie seniorov na pracovných pozíciách je rôzne, najčastejšie ide o administratívne a účtovnícke práce, odborné referentské práce, údržbu či stráženie objektov.

Výrazná zmena nastáva v súvislosti s odchodom seniora do dôchodku, v dôsledku čoho sa mení nielen jeho ekonomická, resp. finančná situácia, ktorá sa spravidla zhoršuje, ale taktiež celý predošlý spôsob života. Seniori tvoria spotrebiteľskú skupinu obyvateľstva so špecifickými požiadavkami a potrebami, pričom najväčšia časť ich ekonomickej sily pochádza z ich dôchodkového zabezpečenia.

Dôchodky predstavujú obrovský a stále narastajúci podiel verejných výdavkov, tvoriaci v priemere viac ako 10 % HDP. Základná a zároveň najvýznamnejšia dôchodková dávka je starobný dôchodok, ktorý je poskytovaný zo starobného poistenia, ak bol poistenec dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je v súčasnosti stanovený na 62 rokov.

Veková diskriminácia (Ageizmus)

Seniori tvoria skupinu obyvateľstva, ktorá je do značnej miery ohrozená aj diskrimináciou na základe veku - tzv. ageizmom. Daný jav je manifestovaný širokým spektrom fenoménov na individuálnej, aj inštitucionálnej úrovni. Postoje k jeho pochopeniu zahŕňajú dve roviny. Prvou je diskriminácia, predsudky a systematické uplatňovanie stereotypov, vychádzajúce zvyčajne z nesprávneho chápania kvalitatívnych nerovností jednotlivých fáz ľudského života a značne subjektívneho vnímania seniorskej populácie. Druhá rovina predstavuje pocit diskriminácie samotných seniorov, ktorý je založený na nerešpektovaní vlastného ega, príp. negatívnych postojov voči starobe ako takej.

Prečítajte si tiež: Náhradná rodinná starostlivosť: Aktuálne dáta a trendy

Ľudské práva starších ľudí nie sú prostredníctvom súčasného právneho systému dostatočne zabezpečené. Jednotlivé štátne politiky zlyhali v adekvátnej implementácii a včleňovaní práv seniorských občanov do zákonov, rozpočtov a programových vyhlásení, čo dokazuje aj práve nezmenšujúca sa miera ageizmu v spoločnosti.

Prieskum sociálno-ekonomických aspektov kvality života seniorov

Realizovaný výskum sa zameriaval na analýzu a komparáciu výsledných hodnôt sociálno-ekonomických aspektov kvality života seniorov, žijúcich v prostredí vlastného domova a kvality života seniorov, ktorí sú klientmi zariadení sociálnych služieb na Slovensku. K sociálno-ekonomickým aspektom kvality života patrí predovšetkým finančné a materiálne zabezpečenie, bezpečnosť, možnosť v živote ďalej napredovať, stupeň participácie na spoločenskom dianí, prístup k informáciám a ďalším zdrojom, ktorými spoločnosť disponuje, ale taktiež kvalita sociálnych vzťahov, podpora blízkeho okolia, možnosti ďalšieho vzdelávania a pod.

Empirický výskum mal charakter kvantitatívnej analýzy a na zber dát bola použitá upravená a skrátená verzia dotazníka WHOQL-Old. Výskumnú vzorku tvoril súbor 224 respondentov - seniorov vo veku 62 a viac rokov. V čase skúmania sa z tohto počtu 42,4 % respondentov nachádzalo v inštitucionálnej starostlivosti, pričom zvyšných 57,6 % respondentov tvorili seniori žijúci v prostredí vlastného domova.

tags: #štatistiky #záujem #o #seniorov #Slovensko