
Rozvod alebo rozchod rodičov predstavuje náročnú životnú situáciu, ktorá zasahuje celú rodinu, predovšetkým deti. Jednou z možností, ako zabezpečiť kvalitnú starostlivosť o dieťa aj po rozchode rodičov, je striedavá starostlivosť. Tento model sa stáva čoraz populárnejším, no zároveň vyvoláva množstvo otázok a diskusií. Aké sú výhody a riziká striedavej starostlivosti? Je vhodná pre každé dieťa a každú rodinu? Ako ju správne nastaviť, aby bol zaručený najlepší záujem dieťaťa? Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, zohľadňujúc právne, psychologické a sociálne aspekty.
Striedavá starostlivosť je forma porozvodovej starostlivosti, pri ktorej sa obaja rodičia podieľajú na výchove a starostlivosti o dieťa v približne rovnakom rozsahu. To znamená, že dieťa trávi určitý časový úsek (napríklad týždeň, dva týždne alebo mesiac) s jedným rodičom a následne rovnaký časový úsek s druhým rodičom.
Slovenská legislatíva umožňuje striedavú starostlivosť ako jednu z foriem starostlivosti o dieťa po rozvode. Konanie o rozvod manželstva v súčasnosti upravuje § 92 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Takouto právnou úpravou by sa malo predísť situáciám, kedy by jeden z rodičov znemožnil rozhodnutie o striedavej starostlivosti.
Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 217/2010 Z. z.) bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa (ďalej ako „striedavá starostlivosť“). Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 217/2010 Z. z. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp. Jedným zo spôsobov zániku manželstva je zánik manželstva rozvodom. Pokiaľ z manželstva pochádzajú maloleté deti v zmysle ustanovenia § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) „s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.“ Hmotnoprávna úprava stretávania sa s maloletým je upravená v § 24 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že „v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom.“ (B. Pavelková: Zákon o rodine-komentár. C.H.Beck. 2013). Pokiaľ je matka počas konania o rozvod manželstva tehotná, a to bez ohľadu na štádium tehotenstva, nemôže súd vydať rozsudok, ktorý by sa vzťahoval aj na nenarodené dieťa, pretože v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) nemá nenarodené dieťa spôsobilosť na práva a povinnosti, teda právnu subjektivitu, ktorú nadobudne až narodením. Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18. rokov, a teda nadobudli plnoletosť. Pokiaľ by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť. V prípade, ak by dieťa nadobudlo plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nezaniká automaticky celý výrok obsiahnutý v súdnom rozhodnutí, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti. Ostatné rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované. Inštitút striedavej starostlivosti je v právnom poriadku Slovenskej republiky pomerne novým inštitútom, ktorý bol zavedený až novelou z roku 2010. Pre lepšie vysvetlenie uvádzame, čo znamená „striedavá starostlivosť“. Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov. Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nadstaviť striedavú starostlivosť. Je to skôr otázka psychologická. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nejde o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14. Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. v prípade destabilizácie výchovného prostredia u jedného z rodičov (napr. Pokiaľ dôjde k rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa, súd v rozsudku o rozvode manželstva upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode. V rozsudku súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, resp. pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Striedavá starostlivosť môže priniesť mnoho výhod pre dieťa aj pre rodičov:
Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti
Výsledky výskumu Mareka Hlavatého naznačujú, že striedavá osobná starostlivosť má pozitívny vplyv na niektoré aspekty života dieťaťa a rodiny. Signifikantné rozdiely v prospech striedavej osobnej starostlivosti boli zistené pri indikátoroch ako vzťah rodiča s dieťaťom, vzťah druhého rodiča s dieťaťom, komunikácia rodičov, spolupráca rodičov, stretávanie sa rodiča s dieťaťom, vychovávanie dieťaťa rodičom, oddelené žitie rodičov, vplyv rozvodu na kvalitu života rodiča, pretrvávajúce konflikty rodičov a nové konflikty rodičov.
Tieto výsledky naznačujú, že striedavá starostlivosť môže prispieť k udržaniu kvalitných vzťahov medzi dieťaťom a oboma rodičmi, zlepšiť komunikáciu a spoluprácu medzi rodičmi a znížiť negatívny vplyv rozvodu na kvalitu života rodičov.
Napriek mnohým výhodám, striedavá starostlivosť so sebou prináša aj určité riziká a výzvy:
Striedavá starostlivosť nie je vhodná pre každú rodinu a každé dieťa. Existujú situácie, kedy môže byť táto forma starostlivosti pre dieťa škodlivá.
Ak sa rodičia rozhodnú pre striedavú starostlivosť, je dôležité dodržiavať niekoľko zásad, ktoré pomôžu zabezpečiť jej úspešné fungovanie a minimalizovať negatívne dopady na dieťa.
Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti
Cochemský model je prístup k riešeniu sporov v oblasti rodinného práva, ktorý sa zameriava na minimalizáciu konfliktov medzi rodičmi a na ochranu záujmov dieťaťa. Tento model zdôrazňuje spoluprácu medzi súdom, sociálnymi pracovníkmi, psychológmi a právnymi zástupcami rodičov. Cieľom je dosiahnuť dohodu medzi rodičmi, ktorá bude v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.
Pri striedavej osobnej starostlivosti sa vyživovacia povinnosť rodičov posudzuje individuálne. Súd berie do úvahy príjmy oboch rodičov, náklady na starostlivosť o dieťa a čas, ktorý dieťa trávi s každým z rodičov. Môže určiť výživné a prihliadne pri tom na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo rozhodne tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Prečítajte si tiež: Práva rodičov
tags: #striedavá #starostlivosť #legislatíva #Slovensko