
Rozhodcovské konanie predstavuje alternatívny spôsob riešenia sporov, ktorý môže efektívne nahradiť štátne súdy v občianskoprávnych a obchodnoprávnych záležitostiach. Začína sa podaním žaloby stranou, ktorá si chce uplatniť svoj nárok. Keďže ide o kontradiktórne konanie, účastníci majú možnosť predkladať dôkazy, ktoré súd posudzuje. Rozhodcovské konanie končí vydaním rozsudku, ktorý rozhoduje o veci samej, ako aj o trovách konania. Rozhodcovský rozsudok sa považuje za konečný a po nadobudnutí právoplatnosti sa stáva exekučným titulom.
Štát si ponecháva určitú mieru kontroly nad týmto alternatívnym spôsobom riešenia sporov, najmä vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom. Konkrétne ide o možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd. Tento článok sa zameriava na problematické aspekty rozhodovania o týchto žalobách všeobecnými súdmi na Slovensku, a to ako v prípade žalôb proti rozhodcovským rozsudkom vydaným v bežnom rozhodcovskom konaní, tak aj v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Využitie rozhodcovského konania na Slovensku nie je veľmi rozšírené, čiastočne aj kvôli zneužívaniu v spotrebiteľských sporoch v minulosti. Z tohto dôvodu zákonodarca vyčlenil spotrebiteľskú arbitráž z pôsobnosti zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a upravil ju novým zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Zákon o rozhodcovskom konaní (§ 40 až 43) aj zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (§ 45 až 47) umožňujú podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Existujú však značné rozdiely v úprave tejto oblasti medzi týmito dvoma zákonmi. Napriek tomu konania o zrušení týchto rozhodcovských rozsudkov vykazujú určité spoločné tendencie.
Značné rozdiely existujú najmä v miere prieskumnej právomoci všeobecného súdu vo vzťahu k zákonnosti rozhodcovského rozsudku. Dôvody žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sú poňaté úzko, zatiaľ čo dôvody žaloby o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku sú veľmi rozsiahle.
Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online
Pre rozhodcovské konanie je príznačné, že meritórny prieskum rozhodcovských rozsudkov všeobecnými súdmi je vylúčený. Dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 ZoRK spočívajú v nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, prekročení arbitrability, porušení práva na spravodlivý proces alebo v rozpore rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom. Vo všeobecnosti ide o dôvody procesného charakteru.
Naopak, v § 45 ods. 1 ZoSRK možno nájsť dôvody tak procesného, ako aj hmotnoprávneho charakteru. V prípade spotrebiteľského rozhodcovského konania mal zákonodarca záujem na čo najširšej miere kontroly všeobecných súdov vo vzťahu k spotrebiteľským rozhodcovským rozsudkom. Toto je odôvodnené ochranou spotrebiteľa ako slabšej strany, aj keď z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1 ZoSRK sa môže zrušenia spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku domáhať tak spotrebiteľ, ako aj dodávateľ. Je to reakcia na negatívne skúsenosti s rozhodovaním spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní pred prijatím zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (pred 1. januárom 2015).
Ani v prípade spotrebiteľského rozhodcovského konania nemožno hovoriť o žalobe o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku ako o určitej forme odvolania.
Okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pretože rozhodcovská zmluva obsahovala neprijateľné podmienky.
Súd poukázal na to, že z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva alternatíva pre riešenie sporov, pričom iba strana podávajúca žalobu má právo voľby, či sa spor bude riešiť pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Súd toto právo voľby iba pre stranu podávajúcu žalobu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD
Súd dospel k záveru, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor a vydať predmetný rozsudok, pretože rozhodcovská zmluva je neplatná. Rozhodcovský súd môže rozhodovať spor len v prípade, že zmluva je platná.
Súd posudzoval vzťah strán konania podľa § 73 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý hovorí, že ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela pred 1. januárom 2015, posudzuje sa jej platnosť podľa predpisov účinných do tohto dňa. V danom prípade ide o zmluvu, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa sa vzťahujú na zmluvy, ktoré boli uzavreté pred 1. januárom 2015.
Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
V zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, súd priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Žalobca je v zmysle § 4 ods. 2 písm. z) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov od poplatku oslobodený.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok
tags: #súdny #poplatok #zrušenie #rozhodcovského #rozsudku