
Švédsky sociálny štát, často oslavovaný ako model pre iné krajiny, čelí v súčasnosti množstvu výziev, ktoré ohrozujú jeho dlhodobú udržateľnosť. Tento článok sa zameriava na analýzu týchto problémov, pričom vychádza z dostupných informácií a odborných názorov.
Švédsky sociálny štát bol v minulosti často idealizovaný, najmä ľavicou v Spojených štátoch. Avšak, realita súčasného Švédska je komplexnejšia a vyžaduje si hlbšiu analýzu. Systém, ktorý bol kedysi považovaný za vzor ekonomicky úspešného a sociálne silného štátu, sa dnes stretáva s množstvom problémov, ktoré je potrebné riešiť.
Jedným z hlavných problémov, ktorým Švédsko čelí, je integrácia imigrantov. V roku 2015 prijalo Švédsko 162 000 žiadateľov o azyl, pričom väčšina z nich pochádzala zo Sýrie, Afganistanu a Iraku. Táto masívna vlna imigrácie vyvoláva otázky o schopnosti krajiny integrovať takýto veľký počet cudzincov, najmä v mestách, kde už migranti tvoria väčšinu populácie.
Zákon EBO (Lagen om Eget boende), ktorý umožňuje žiadateľom o azyl usadiť sa kdekoľvek v krajine, prispieva k segregácii a vzniku enkláv s vysokou koncentráciou migrantov. V týchto oblastiach je ťažké zachovať švédsku kultúru, pretože kultúra väčšiny populácie je výrazne odlišná.
Problémy s integráciou sa prejavujú aj v oblasti vzdelávania. Deti migrantov majú často problémy naučiť sa hovoriť po švédsky, pretože v niektorých materských a základných školách už nie je dostatočný počet ich rovesníkov, pre ktorých je švédčina materinským jazykom.
Prečítajte si tiež: Realita švédskeho modelu
Expanzia islamskej kultúry vo Švédsku, vrátane návrhov na uznanie moslimského sviatku Eid-al-filter ako štátneho sviatku, vyvoláva kultúrne trenice a otázky o budúcnosti švédskej identity.
Švédsky sociálny štát je založený na predpoklade, že väčšina dospelých je zamestnaná na plný úväzok a platí štátu daň z príjmu. Avšak, ak si veľa ľudí nemôže nájsť zamestnanie alebo nie je ochotných pracovať a poberá sociálne dávky, nastane kríza.
V niektorých mestách, ako napríklad Filipstad, odchádzajú rodení Švédi v produktívnom veku, zatiaľ čo novo prichádzajúci migranti nemajú potrebné zručnosti pre vstup na trh práce. Tento trend vedie k rozpočtovým škrtom a finančným problémom pre municipality.
Švédsky sociálny štát stojí na masívnom zdanení tamojšieho obyvateľstva, pričom horná sadzba dane z príjmu činí 61,85 percenta. Od prelomu tisícročí boli na tému udržateľnosti švédskeho sociálneho štátu napísané desiatky štúdií a ich výsledky napospol nie sú príliš pozitívne. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že súčasný model nie je udržateľný.
Okrem zvyšujúcich sa finančných nákladov bude švédsky sociálny systém v nasledujúcich rokoch zápasiť aj s nedostatkom zamestnancov vo verejnom sektore. Aj keď Švédsko prijalo počas utečeneckej krízy najviac ľudí zo všetkých krajín EÚ (v prepočte na počet obyvateľov) a jeho populácia by sa aj z tohto dôvodu mala počas nasledujúcej dekády zväčšiť o desať percent, pre pokrytie potrieb verejného sektora v súčasnej podobe to stále nie je dosť.
Prečítajte si tiež: Vývoj švédskeho sociálneho štátu
Výsledky volieb spred niekoľkých týždňov skončili patom, čo vedie k politickej nestabilite a neistote ohľadom budúcnosti švédskeho sociálneho štátu. V 349-člennom parlamente drží 144 kresiel koalícia Sociálnych demokratov, Ľavicovej strany a Zelených. Ďalších 143 mandátov získali Umiernená strana, Kresťanskí demokrati, Liberáli a Strana stredu, ktoré tvoria opoziční blok. A 62 miest obsadila po historickom úspechu extrémistická strana Švédski demokrati. Analytici sa zhodujú, že povolebné rokovania budú dlhé a nevylučujú ani možnosť predčasných volieb. Pokiaľ nedôjde k vytvoreniu širokej pravoľavej koalície, najpravdepodobnejším scenárom je vláda s priamou alebo nepriamou podporou Švédskych demokratov, ktorí sa proti migrácii jasne vymedzujú.
Často sa tvrdí, že švédsky sociálny model je úspešný a hodný nasledovania. Avšak, švédsky ekonóm Johnny Munkhammar uvádza na pravú mieru mýty o zázračnom modeli vlastnej krajiny. Podľa neho, dôvod, prečo je švédsky model taký populárny, je, že politici, ktorým sa nechce do reforiem, ho vidia ako jednoduchú cestu von. Ak sa na to pozriete reálne, Švédsko má úspech preto, lebo spravilo niekoľko reforiem, ktoré vedú smerom od sociálneho štátu, nie k nemu.
Švédsko radikálne zliberalizovalo telekomunikácie, znížilo penzie vyplácané štátom a zaviedlo súkromný pilier. Súčasná vláda je opatrná, nie je radikálna, postupuje po jednotlivých krokoch, ale myslím, že správnym smerom. Jej bod číslo jeden je tvorba pracovných miest a podľa mňa je vo Švédsku aj najviac problémov práve na trhu práce.
Švédsko má extrémne vysokú nezamestnanosť mladých, podľa Eurostatu je to zatiaľ tento rok až 26 percent, to je piate najhoršie miesto v rámci celej EÚ. Podľa mňa je to spôsobené v prvom rade priveľkou reguláciou v malých firmách, hlavne čo sa týka pravidiel náboru a prepúšťania. Tie predražujú prijímanie mladých.
Odbory vo Švédsku sú veľmi silné, čo má vplyv na trh práce a ekonomiku. Z posledných 74 rokov 65 vládli vo Švédsku sociálni demokrati, ktorí boli prepojení s odbormi tak pevne, že sú vlastne jednou a tou istou organizáciou. Sociálni demokrati poskytli odborom množstvo výhod. Odbory majú napríklad v rukách stanovovanie minimálnej mzdy v jednotlivých odvetviach, určujú pravidlá náboru a prepúšťania pracovníkov, zabezpečujú dávky v nezamestnanosti.
Prečítajte si tiež: Dôchodkový systém vo Švédsku
Švédsko sa dokázalo zo svojej minulosti do značnej miery poučiť. Potrebovalo na to ale dôjsť na pokraj krízy, kedy začali samotní Švédi požadovať reformy. Snaha švédskej vlády nájsť cestu naspäť z ekonomickej krízy viedla k vytvoreniu Lindbeckovej komisie. Tá mala pripraviť návrhy reforiem na návrat k ekonomickému rastu, ktorý Švédsko zúfalo potrebovalo.
Časť reforiem spočívala v okresaní štedrého sociálneho štátu. To viedlo k vytvoreniu nového dôchodkového systému, z dôvodu zvyšujúcich sa nákladov kvôli vyššiemu podielu starších obyvateľov. Reforma bola nevyhnutná aj kvôli nízkemu ekonomickému rastu a faktu, že starý systém stratil štedrosť pri plošnej aplikácii, ktorou bol definovaný. Systém poistenia v nezamestnanosti sa tiež stal dobrovoľným, hoci dostáva podporu zo strany štátu. Ľudia bez poistenia dostávajú finančnú asistenciu. Tento systém v súčasnosti pokrýva 90 percent pracujúcich.
Zmena v daňovom systéme nazvaná „daňovou reformou storočia“ bola zavedená v roku 1991. Najvyššia úroveň dane bola znížená z 80 % na 50 %. Došlo aj k zjednodušeniu systému, vďaka ktorému až 85 % daňovníkov nemusí podávať daňové priznanie. Tí platia len lokálnu daň z príjmu na úrovni 30 %. Podobne aj všetok podnikateľský príjem sa zdaňuje na úrovni 22 %.
V roku 1997 sa zaviedlo pravidlo, ktoré prinútilo Švédsko mať v priemere minimálne 2 % prebytok rozpočtu počas obdobia hospodárskeho cyklu. Toto pravidlo sa neskôr zmiernilo na 1 % prebytok. Za iba 15 rokov využívania tohto pravidla padol verejný dlh na úroveň takmer 30 % HDP.