Odmeňovanie konateľa a jeho vplyv na odvody a dávky

Ste spoločníkom a konateľom zároveň a rozmýšľate, ako si nastaviť odmeňovanie? Alebo vo vašej spoločnosti pôsobí konateľ a zvažujete, či je výhodnejšie uzavrieť s ním pracovný pomer alebo mu vyplácať odmenu na základe zmluvy? Nadstaviť odmeňovanie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzením môže spoločnosti, a hlavne jedinému spoločníkovi a zároveň konateľovi, ušetriť stovky eur. Na výber je niekoľko foriem odmeňovania, a to buď pravidelné alebo nepravidelné odmeňovanie, ale možný je takisto variant bez akejkoľvek alebo len minimálnej odmeny. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty odmeňovania konateľa, vrátane odvodov, daní, zodpovednosti a nároku na dávky v nezamestnanosti.

Odmena konateľa podľa Obchodného zákonníka

Ako konateľ vykonávate svoju funkciu na základe zmluvy o výkone funkcie, ktorá je osobitnou formou mandátnej zmluvy. Zmluva o výkone funkcie musí byť uzatvorená písomne, zmluvu musí schváliť valné zhromaždenie alebo jediný spoločník a takisto sa vyžaduje aj schválenie odmeny konateľa. Ak konateľ nemá uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, má sa zato, že funkciu vykonáva na základe mandátnej zmluvy, hoci neboli splnené formálne náležitosti. Konateľovi tak patrí obvyklá odmena, ktorá sa poskytuje v rovnakom alebo podobnom odvetví.

Avšak akákoľvek odmena konateľa sa považuje za príjem a zákon o sociálnom poistení hľadí na konateľa ako na zamestnanca s tým spojenými odvodovými povinnosťami. Výška odmien je rozličná podľa toho, či sa odmena vypláca pravidelne alebo nepravidelne.

Pravidelná odmena

Pravidelnou odmenou sa rozumie iba mesačná odmena a konateľ je povinný odvádzať príspevky na nemocenské poistenie (1.4%), dôchodkové poistenie (7%), poistenie v nezamestnanosti (1%) a verejné zdravotné poistenie (4%). Okrem toho, aj samotná spoločnosť odvádza za konateľa odvody, a to na nemocenské poistenie (1.4%), dôchodkové poistenie (17%), poistenie v nezamestnanosti (1%), rezervný fond (4,75%) a zdravotné poistenie (10%).

Nepravidelná odmena

Pri nepravidelnom odmeňovaní, t.j. napríklad štvrťročne, polročne, ročne alebo jednorazovo, konateľ platí príspevky iba na dôchodkové poistenie (7%) a zdravotné poistenie (4%). Spoločnosť platí odvody na dôchodkové poistenie (17%), rezervný fond (4,75%) a zdravotné poistenie (10%).

Prečítajte si tiež: Konateľ a sociálny fond

Odvody sa platia z vymeriavacieho základu, pričom na rok 2016 je maximálny mesačný vymeriavací základ stanovený na sumu 4 290,- EUR. To znamená, že v prípade vyššej odmeny sa odvody budú vždy vypočítavať iba z maximálneho vymeriavacieho základu. Dane Odmena konateľa za svoju funkciu, či už pravidelná alebo nepravidelná, sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmu. Konateľ si môže nárokovať nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ktorá je aktuálne vo výške 316,94 EUR. Daň z príjmu sa platí vo výške 19% zo základu dane, ktorý nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane (do 30.6.2016 je táto suma 35 022,31 EUR) a vo výške 25% z tej časti základu dane, ktorá túto sumu presiahne.

Príklady výpočtu odvodov a daní

Príklad - pravidelná odmena:

• Odmena konateľa: 2 000,- EUR mesačne
• Odvody konateľa: 268,- EUR
• Odvody s.r.o.: 683,- EUR
• Daň z príjmu: 272,72 EUR
• Čistá odmena: 1 459,28 EUR mesačne
• Čistá odmena ročne: 17 511,36 EUR

Príklad - nepravidelná odmena:

• Odmena konateľa: 24 000,- EUR ročne (2 000,- EUR mes.)
• Odvody konateľa: 2 640,- EUR ročne
• Odvody s.r.o.: 7 620,- EUR ročne
• Daň z príjmu: 3 272,64 EUR
• Čistá odmena ročne: 18 087,36 EUR

Z pohľadu odmeny je pre konateľa výhodnejšie nepravidelné odmeňovanie ako pravidelné, pričom pri nepravidelnom nemusí platiť odvody na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti.

Konateľ bez odmeny

Ak si v zmluve o výkone funkcie stanovíte, že Vám alebo Vášmu konateľovi neprislúcha žiadna odmena, konateľ bude mať status samoplatiteľa, čo v praxi znamená, že na to, aby bol zdravotne poistený musí sám uhrádzať do zdravotnej poisťovne minimálne poistné, ktoré je od 1.1.2016 vo výške 60,06 EUR mesačne.

Minimálna alebo nízka odmena

Príjemnou alternatívou sa javí vyplácanie nízkej odmeny konateľa na základe zmluvy o výkone funkcie. Z akejkoľvek dohodnutej odmeny (hoc aj 100 EUR, zákon neurčuje minimálnu odmenu) konateľ platí 4 % z dohodnutej sumy (zvyšných 10 % platí zamestnávateľ) na zdravotné poistenie (v prípade 100 EUR je to 4 EUR za konateľa a 10 EUR za spoločnosť). Obdobne to platí aj pri odvodoch na sociálne poistenie, kedy sa pri nepravidelnej nízkej napr. ročnej odmene platí iba dôchodkové poistenie a príspevky do rezervného fondu. Oproti samoplatiteľovi tak konateľ nemusí platiť minimálne poistné vo výške 60,06 EUR, ale len také poistné aké mu zo svojej odmeny vyjde.

Tu je však potrebné zvážiť aj fakt, že nízke odvody zároveň znamenajú aj nízke dávky v nezamestnanosti, nízky príspevok na materské a dôchodkové dávky.

Prečítajte si tiež: Odvodové povinnosti pri čiastočnom invalidnom dôchodku a konateľstve

Podiel na zisku

Najekonomickejším riešením je byť spoločníkom a zároveň konateľom bez nároku na odmenu a bez statusu zamestnanca. Peniaze zo spoločnosti si môžete vyplácať ako podiel zo zisku. V tom prípade zaplatíte iba zdravotné poistenie vo výške 14% z vymeriavacieho základu, ktorý je na rok 2016 maximálne 4 290,- EUR. Sociálne poistenie ani dane zo zisku už ďalej neplatíte, nakoľko sa vypláca už zo zdaneného zisku a po skončení účtovného obdobia. Avšak, konateľ bez nároku na odmenu, ako už bolo spomenuté, je povinný platiť zdravotné odvody ako samoplatiteľ.

Zodpovednosť konateľa

Okrem odvodovej povinnosti je potrebné posúdiť postavenie konateľa aj z hľadiska zodpovednosti za škodu. Konateľovi zo svojho postavenia ako štatutárneho orgánu vyplývajú viaceré povinnosti. Je povinný svoju pôsobnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Funkcia konateľa si teda vyžaduje nie len predpoklad profesionality, ktorý je vyjadrený pojmom odborná starostlivosť, ale aj zásadou lojality voči spoločnosti a samotným spoločníkom.

Ak pri výkone svojej funkcie konateľ spôsobí spoločnosti škodu porušením svojich povinností, zodpovedá za ňu spoločnosti, ktorá ju môže od neho vymáhať. Pôjde najmä o prípady nesprávneho vyplatenia podielu na zisku spoločníkom alebo nadobudnutia majetku v rozpore so zákonom. Táto zodpovednosť sa dokonca nedá vylúčiť ani obmedziť žiadnou dohodou medzi konateľom a spoločnosťou alebo spoločenskou zmluvou.

Zodpovednosť konateľa za škodu je objektívna, teda bez ohľadu na to, či škodu zavinil úmyselne alebo z nedbanlivosti. Ak je raz preukázaný vznik škody spôsobený tým, že konateľ porušil svoje povinnosti, zodpovedá konateľ celým svojím majetkom. Tejto zodpovednosti sa zbaví iba tak, že dokáže, že konal s odbornou starostlivosťou, v dobrej viere a v súlade so záujmami spoločnosti. Z tohto pohľadu je postavenie konateľa nevýhodnejšie ako keby bol zamestnancom spoločnosti, kedy by zodpovedal za škodu limitovane.

Konateľ ako zamestnanec

Ako konateľovi Vám nič nebráni v tom, aby ste so spoločnosťou mali uzatvorený pracovný pomer, ako napríklad vo funkcii riaditeľa spoločnosti. Pri odvodoch ako aj zdaňovaní príjmov konateľa sa bude postupovať rovnako ako pri každom inom zamestnancovi. Spoločnosť si musí splniť ohlasovaciu povinnosti voči Sociálnej poisťovni a príslušným zdravotným poisťovniam a zaregistrovať sa na daňovom úrade ako platiteľ dane zo závislej činnosti, a to ku dňu, ku ktorému vznikla povinnosť vyplatiť príjem.

Prečítajte si tiež: Podmienky starobného dôchodku konateľa

Do sociálnej poisťovne konateľ ako zamestnanec odvedie poistné na nemocenské poistenie (1,4%), dôchodkové poistenie (7%), poistenie v nezamestnanosti (1%), a to z vymeriavacieho základu. Maximálny mesačný vymeriavací základ je na rok 2016 vo výške 4 290,90 EUR, t.j. mesačné sociálne odvody zamestnanca budú maximálne vo výške 403,26 EUR. Okrem uvedeného, aj samotná spoločnosť považovaná za zamestnávateľa konateľa - zamestnanca odvedie poistné za svojho zamestnanca na nemocenské poistenie (1,4%), dôchodkové poistenie (17%), poistenie v nezamestnanosti (1%), garančné poistenie (0,25%), úrazové poistenie (0,8%) a do rezervného fondu (4,75%). Maximálny mesačný limit odvodov pre spoločnosť je na rok 2016 stanovený na sumu 1 046,75 EUR.

Sadzba dane z príjmu je rovnaká ako pri odmeňovaní konateľa na základe zmluvy o výkone funkcie, a to vo výške 19% alebo 25% v závislosti od výšky základu dane. Pričom zdaniteľnou mzdou sa rozumie hrubá mzda znížená o odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne a nezdaniteľnej časti základu dane.

Výška minimálnej mzdy, ktorá od januára 2016 predstavuje mesačná sumu 405,- EUR, sa vzťahuje aj na konateľa - zamestnanca. V čistom vyjadrení po úhrade daňovej a odvodovej povinnosti bude príjem zamestnanca pracujúceho za minimálnu mzdu predstavovať sumu 355,01 EUR, pričom celkové mzdové náklady zamestnávateľa na zamestnanca budú spolu vo výške 514,55 EUR.

Samozrejme, konateľ ako zamestnanec má rovnako nárok na zabezpečenie stravy, pitného režimu a cestovných náhrad ako ostatní zamestnanci. Príjem cestovných náhrad pri pracovných cestách konateľa - zamestnanca je pre neho príjmom, ktorý nie je predmetom dane z príjmov, a teda sa nezdaňuje. Aj hodnota poskytnutej stravy, resp. stravné lístky je oslobodená od dane z príjmov.

Zodpovednosť konateľa ako zamestnanca

Pri určovaní zodpovednosti za škodu konateľa ako zamestnanca sa uplatní Zákonník práce, podľa ktorého konateľ - zamestnanec zodpovedá v celom rozsahu iba za škodu, ktorú úmyselne zavinil porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. V prípade neúmyselného zavinenia zodpovedá len do výšky štvornásobku svojho platu.

Nárok na dávku v nezamestnanosti

Dávka v nezamestnanosti je jednou zo štátnych sociálnych dávok, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa ako prostriedok na zabezpečenie príjmu osoby, ktorá sa stala nezamestnanou. Má spoločník alebo konateľ s.r.o. nárok na dávku v nezamestnanosti?

Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti

Nárok na dávku v nezamestnanosti má osoba, ktorá:

• je uchádzačom o zamestnanie,
• a v posledných troch rokoch (do konca roku 2017), prípadne štyroch rokoch (od januára 2018) bola pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dní.

Uchádzačom o zamestnanie podľa § 6 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu a ktorý:

• nie je zamestnanec,
• nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu,
• neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,
• nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine.

Konateľ alebo spoločník s.r.o. a nárok na dávku v nezamestnanosti

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti je samostatne zárobkovo činná osoba definovaná ako fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie alebo prokuristom podľa osobitného predpisu.

Z uvedeného teda vyplýva, že spoločník s.r.o. a konateľ s.r.o. nemajú nárok na podporu v nezamestnanosti, nakoľko nemôžu byť zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, z dôvodu, že sa považujú za samostatne zárobkovo činnú osobu. Je dôležité podotknúť, že konateľ a spoločník s.r.o. nemôžu byť zaradení do evidencie uchádzačov s účinnosťou od 1.1.2016, kedy došlo k novele zákona o službách zamestnanosti. Do uvedeného dátumu mohli byť konateľ a spoločník s.r.o. zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko osoba, ktorá bola súčasne konateľom alebo spoločníkom s.r.o. a zamestnancom sa považovala v rámci zákona o službách zamestnanosti za zamestnanca a nie za zárobkovo činnú osobu. Do evidencie uchádzačov o zamestnanie mohol byť zaradený spoločník alebo konateľ s.r.o., ktorého mzda alebo odmena nepresiahla 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ktorá bola platná k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazovala výška mzdy alebo odmeny.

Spoločník s.r.o. nemohol byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie aj pred 1. májom 2013, nakoľko dovtedy platil zákonný stav, na základe ktorého bolo možné do evidencie uchádzačov o zamestnanie zaradiť len konateľa, pretože spoločník s.r.o. sa považoval za samostatne zárobkovo činnú osobu.

Aby spoločník alebo konateľ s.r.o. mal nárok na dávku v nezamestnanosti nemôže mať uzatvorený žiadny pracovný pomer a taktiež nemôže byť v postavení konateľa ani spoločníka s.r.o.

Ako si uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti?

Nárok na dávku v nezamestnanosti si uplatní osoba na základe písomnej žiadosti (oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie) v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu.

K uvedenej žiadosti je potrebné predložiť vyplnené tlačivo Žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Aké podmienky musí splniť osoba, aby mala nárok na dávku v nezamestnanosti?

Ako sme už písali, základnou podmienkou nároku na dávku v nezamestnanosti je to, aby osoba, ktorá žiada o dávku v nezamestnanosti bola v posledných troch rokoch (platilo do konca roku 2017), prípadne v posledných štyroch rokoch (platí od januára 2018) pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dní. Je potrebné upozorniť na to, že spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu (napr. skončenie pracovného pomeru dohodou, výpoveďou a pod.) nemá žiaden vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti a ani na jej výšku.

To, že osoba, ktorá žiada o dávku v nezamestnanosti, musí byť pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v zamestnanosti najmenej 2 roky, t. j. 730 dní znamená obdobie:

• od vzniku po zánik povinného poistenia v nezamestnanosti (napr. od vzniku pracovného pomeru do skončenia pracovného pomeru),
• poistenia, resp. zamestnania alebo obdobie samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré bolo nadobudnuté v členských štátoch EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarskej konfederácie, ktoré sa preukazuje formulárom E301 alebo prenosným dokumentom PD U1 vydaným príslušnou inštitúciou členského štátu,
• od vzniku po zánik dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti,
• prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu,
• poistenia na výsluhový príspevok príslušníkov Policajného zboru a iných príslušníkov uvedených v zákone.

Výška dávky v nezamestnanosti

Výšku dávky v nezamestnanosti vypočítame nasledovne:

50 % x denný vymeriavací základ x počet dní v mesiaci

Denný vymeriavací základ pritom vypočítame takto:

súčet vymeriavacích základov, z ktorých bolo platené poistné na poistenie v nezamestnanosti / počet dní rozhodujúceho obdobia

pričom: rozhodujúce obdobie je obdobie dvoch rokov prechádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Denný vymeriavací základ môže byť najviac vo výške určenej ako podiel 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365.

Dávka v nezamestnanosti je vyplácaná mesačne pozadu v lehote určenej Sociálnou poisťovňou.

Nárok na odmenu konateľa bez zmluvy o výkone funkcie

S bývalým konateľom, s ktorým sme sa museli rozlúčiť, sme nemali uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa. Pôsobil u nás len pre "pre istotu", ako druhý konateľ, keďže prvý konateľ často cestoval. Na chode firmy sa však podieľal minimálne, dokonca u nás ani nesedel. Teraz od nás požaduje vyplatenie odmeny. Má na to nárok?

Áno, má. Ak žalobca vykonával svoju činnosť vo funkcii konateľa, plnil si svoje povinnosti a priamo za neho konal (hoci len občas), za výkon svojej činnosti má nárok na obvyklú odmenu, ktorej výška sa nemôže odvíjať od časového hľadiska jeho pôsobenia, resp. časového rozsahu skutočného výkonu funkcie. Aj z uvedených dôvodov je mimoriadne dôležité nepodceniť otázku zmluvného dojednania medzi konateľom a spoločnosťou, už pri vzniku funkcie. Uzatvorenie príslušnej zmluvy eliminuje riziko podobného sporu.

Odvody konateľa/spoločníka v roku 2025

Odvody konateľa, resp. spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) sú rozdielne podľa toho, akým spôsobom je odmeňovaný. Konateľ spoločnosti môže vykonávať funkciu bez nároku na odmenu alebo môže dostávať pravidelné, alebo nepravidelné odmeny. Prípadne môže byť v s.r.o. aj zamestnaný (aj keď to nie je povinné). Všetky tieto aspekty ovplyvňujú výšku odvodov. Pre rok 2025 platia viaceré zmeny v porovnaní s rokom 2024.

Kto je spoločník a kto konateľ s.r.o.?

V niektorých prípadoch je odvodová povinnosť rozdielna pri spoločníkoch a konateľoch. Je preto dôležité vedieť, kto je spoločník a kto konateľ v eseročkách. Spoločník je majiteľom firmy. Eseročka musí mať minimálne jedného alebo viacerých spoločníkov (majiteľov). Medzi základné práva spoločníka patrí právo na podiel zo zisku spoločnosti, právo hlasovať na valnom zhromaždení firmy a iné.

Konateľ je štatutárnym orgánom firmy. Ide o osobu, ktorá koná v mene spoločnosti navonok, podpisuje zmluvy, má prístup k firemnému účtu a podobne. Pri jednoosobových s.r.o., je rovnaká osoba v pozícii spoločníka aj v pozícii konateľa. Spoločník teda môže byť aj konateľom a konateľ môže byť aj spoločníkom. Pri iných štruktúrach firmy môže byť napríklad jedna osoba spoločníkom a iná osoba konateľom. Vždy musí mať firma aspoň jedného alebo viacerých spoločníkov a aspoň jedného alebo viacerých konateľov. Najčastejšie je spoločník zároveň aj konateľom eseročky.

Odvody konateľa/spoločníka, ktorý nedostáva odmenu

Zrejme najčastejším prípadom, najmä pri menších firmách, bude situácia, kedy konateľ/spoločník nedostáva za svoju činnosť žiadnu pravidelnú ani nepravidelnú odmenu. Pri odvodoch do Sociálnej poisťovne je v tomto modeli situácia rovnaká aj pri spoločníkovi, aj konateľovi. Ak je niekto len spoločníkom firmy (t.j. Ak je osoba konateľom s.r.o. (pričom je jedno, či je zároveň aj spoločníkom, alebo je len konateľ bez funkcie spoločníka), odvádza do zdravotnej poisťovne mesačne minimálny preddavok na zdravotné poistenie, ktorý je pre rok 2025 vo výške 107,25 eur (pre porovnanie v roku 2024 boli min. mesačné zdravotné odvody 97,80 eur). Uvedené čísla platia, ak spoločník/konateľ nemá žiadnu odmenu za svoju činnosť.

Možno sa pýtate, z čoho konateľ/spoločník s.r.o. žije, ak nemá žiadnu odmenu? V tomto prípade je možné použiť iné zákonné možnosti vyplácania peňazí z firmy (napr. Spoločník v s.r.o. má zo zákona právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividenda). Spoločník z podielu na zisku platí daň z dividend buď vo výške 7% (za zisk vytvorený v rokoch 2017 až 2023), alebo 10% (za zisk vytvorený v roku 2024), alebo 7% (za zisk vytvorený od roku 2025). Z takto vyplatenej dividendy spoločník už neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne ani odvody do zdravotnej poisťovne. Zisk môže byť spoločníkom vyplatený najskôr v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom zisk bol vytvorený. Napríklad zisk z roku 2025 môže byť vyplatený najskôr v roku 2026. Uvedené platí k podielom na zisku vytvorenom od roku 2017 a neskôr.

Častým prípadom je situácia, kedy má spoločník/konateľ uzatvorenú so svojou firmou zmluvu o výkone funkcie, prípadne mandátnu zmluvu. V takýchto zmluvách sa upravuje aj výška odmeny za výkon činnosti. Môže ísť o odmenu pravidelnú (napr. mesačne) alebo nepravidelnú (napr.

Odvody konateľa/spoločníka, ktorý je zamestnancom s.r.o.

Konateľ/spoločník môže byť zároveň aj zamestnancom vo vlastnej firme. Z hľadiska výšky odvodov je to najmenej výhodná varianta, nakoľko odvody platí spoločník/konateľ v rovnakej výške ako akýkoľvek iný zamestnanec.

Spoločník/konateľ eseročky má viacero možností, ako si vie vyplácať peniaze zo svojej firmy. Každý musí sám zvážiť, či sa vyberie cestou úplnej/čiastočnej optimalizácie odvodov za cenu žiadneho alebo nižšieho sociálneho zabezpečenia, alebo bude platiť vysoké odvody a získa rovnaké sociálne zabezpečenie ako bežní zamestnanci. Nech už sa rozhodnete akokoľvek, veľkou výhodou je to, že každý sa môže sám rozhodnúť, akú formu odmeňovania si vyberie a bude z toho platiť odvody. Svoje rozhodnutie môžete aj časom zmeniť a prejsť na inú formu odmeňovania.

Stravovanie konateľa a spoločníka

"Peniaze namiesto gastráčov" je skvelá myšlienka i krok. V neskutočne zložitom slovenskom legislatívnom vesmíre však každá čo i len drobná zmena prinesie nechtiac povinnosť zmeniť mnoho ďalších zákonov a pravidiel, bohužiaľ často s ďalšími nejasnosťami a otázkami “z aplikačnej praxe”.

Formy zabezpečenia stravovania

• poskytnúť obed vo vlastnej jedálni - aplikované hlavne vo veľkých závodoch či gastroprevádzkach.
• poskytnúť obed v cudzej jedálni - tj prenajatej alebo inak zazmluvnenej. Firma A bez jedálne sídli vedľa firmy B s vlastnou jedálňou.
• poskytnúť stravovaciu poukážku (papierovo či skrze kartu) - tj poukážku, vďaka ktorej si vie daný zamestnanec kúpiť jedlo v reštaurácii, v krčme prípadne v potravinách.
• poskytnúť finančný príspevok - a to buď v niektorých prípadoch povinne (nemožnosť inej formy stravného, špecializovaná diéta) alebo dobrovoľne, ak si zamestnanci peniaze namiesto gastráčov vyberú.

Uvedená povinnosť je jedna z mnohých povinností firmy, ktorá zamestnáva ľudí na závislú činnosť - a teda v režime pracovného práva.

#

tags: #konatel #nema #narok #na #odmenu #podmienky