
Ťažké zdravotné postihnutie predstavuje významnú sociálnu a ekonomickú výzvu. Na Slovensku žije približne 400-tisíc osôb s preukazom ŤZP, čo predstavuje viac ako 7 % populácie. Tieto osoby čelia rôznym obmedzeniam a prekážkam v každodennom živote, ktoré ovplyvňujú ich začlenenie do spoločnosti. Štát sa snaží túto situáciu riešiť prostredníctvom rôznych foriem podpory a kompenzácií, avšak stále existujú oblasti, ktoré si vyžadujú zlepšenie.
Za fyzickú osobu s ŤZP sa považuje osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálny dôsledok ŤZP je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama.
Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Každé ochorenie má určitú mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách. Kombinované zdravotné postihnutia znamenajú prítomnosť viacerých druhov postihnutia naraz.
Ťažké zdravotné postihnutie spôsobuje funkčnú poruchu v rozsahu aspoň 50%. Funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností, o ktorom možno predpokladať, že bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
Miera funkčnej poruchy sa určuje podľa druhu ochorenia. Jednotlivé ochorenia sú „ohodnotené“ určitou mierou funkčnej poruchy v percentách. Ak má človek viac ochorení (viac funkčných porúch), rozhodujúce je ochorenie s najvyššou poruchou. K nemu je možné pripočítať maximálne 10% za všetky ostatné ochorenia. Miera funkčnej poruchy pri jednotlivých ochoreniach je uvedená v prílohe č.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad ŤZP
Ťažké zdravotné postihnutie nie je to isté, čo invalidita. Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať. Človek, ktorý je uznaný za invalidného, nemusí byť uznaný aj za ťažko zdravotne postihnutého a naopak. O ťažkom zdravotnom postihnutí rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a o invalidite Sociálna poisťovňa. Rôzne sú aj zákony, podľa ktorých rozhodujú.
Invalidita znamená pokles schopnosti pracovať (vykonávať zárobkovú činnosť) o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom. Ťažké zdravotné postihnutie má vplyv na schopnosť viesť aktívny život, čo sa nemusí vždy úplne prekrývať so schopnosťou pracovať.Ťažko zdravotne postihnutým môže byť dieťa aj dospelý. Aj v tom spočíva rozdiel oproti invalidnému dôchodku - kým poberať invalidný dôchodok môže iba dospelý človek, poberateľom príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia môže byť aj dieťa (preberá ich za dieťa jeho zákonný zástupca).
Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely.
Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav. Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z.
Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Lekárska posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva v konaní o integrovanom posudku podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V konaní o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom podľa zákona č. 447/2008 Z. z. V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. Sociálna posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva výlučne v rámci integrovanej posudkovej činnosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti. Závery vyplývajúce zo sociálnej posudkovej činnosti sú obsiahnuté v integrovanom posudku.
Prečítajte si tiež: Nové zmeny v príspevku na opatrovanie ŤZP
Štát poskytuje rôzne formy podpory a kompenzácie osobám s ŤZP, ktoré im majú pomôcť zmierniť sociálne dôsledky ich postihnutia. Medzi tieto formy patrí:
Peňažné príspevky na kompenzáciu: Poskytujú sa fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím na zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP. Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z. Podpora zo strany úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sa dotýka niekoľkých oblastí: Pomoc v hmotnej núdzi, podpora rodiny, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a peňažných príspevkov na opatrovanie.
Preukaz fyzickej osoby s ŤZP: Dokladom o ťažkom hendikepe je preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Držiteľ si ním uplatňuje rôzne výhody a zľavy. Umožňuje uplatňovať zľavy a výhody určené osobám s ŤZP. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom). Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. oslobodenia od koncesionárskych poplatkov, zníženia dane, resp. a ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov. Ak je takýto človek odkázaný na individuálnu prepravu autom, má nárok na parkovací preukaz. O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže požiadať každý, koho ochorenie spôsobuje funkčnú poruchu v rozsahu aspoň 50%.
Preukaz fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom: O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (odlišuje sa oranžovým pruhom) môže požiadať osoba s ŤZP, ak je odkázaná na pomoc inej osoby alebo na pomoc psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. Sprievodca sa pri sprevádzaní osoby s ŤZP prepravuje zadarmo.
Invalidný dôchodok: Je určený pre osoby, ktoré v dôsledku zdravotného stavu nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť. Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Prečítajte si tiež: Peňažné príspevky pre ľudí s epilepsiou
Pomoc v hmotnej núdzi: Je určená pre osoby, ktoré sa nachádzajú v zložitej finančnej situácii.
S preukazom si osoba s ŤZP uplatňuje nárok na rôzne výhody a zľavy:
Peňažné príspevky (na rozdiel od preukazu) nemôže poberať úplne každý človek s ŤZP, ale iba ten, koho príjem neprekročí hranicu určenú zákonom. Postupuje sa tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem ťažko zdravotne postihnutého (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok, príspevok na opatrovanie) za predchádzajúci rok s príjmom jeho manžela alebo manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ním žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Výsledok sa považuje za príjem osoby s ŤZP.
Príjem osoby s ŤZP sa porovná so životným minimom pre dospelého, čo je v súčasnosti 210,20 € mesačne. Peňažné príspevky nie je možné priznať ťažko zdravotne postihnutému, ktorého príjem presahuje päťnásobok životného minima, t. j. 1051 €. Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima, t. j. 630,60 €.
Príklad posudzovania príjmu: Osoba s ŤZP žije iba s manželom. Jej priemerný mesačný príjem je 777 €, priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu.
Príspevky sa tiež neposkytnú osobe, ktorej majetok má hodnotu vyššiu ako 39 833 €, do tejto sumy sa nezapočítava hodnota bytu alebo domu, v ktorej človek s ŤZP býva, resp. 50 000 €. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.
Peňažné príspevky môže poberať iba ťažko zdravotne postihnutý, ktorý je na takúto pomoc odkázaný. Ak v dôsledku svojej choroby človek potrebuje pomoc inej osoby s vykonávaním niektorých úkonov, môže mu byť poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo osoba, ktorá sa o neho stará môže poberať príspevok na opatrovanie. Rozdiel medzi nimi je v tom, že osobný asistent má ťažko zdravotne postihnutému pomôcť začleniť sa do života - študovať, pracovať, cestovať, navštevovať kultúrne podujatia, zatiaľ čo úlohou opatrovateľa je starať sa o hygienu a sebaobsluhu ťažko zdravotne postihnutého a vykonávať v jeho domácnosti domáce práce.
Odkázanosť na opatrovanie sa posudzuje tak, že sa zhodnotí, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dokáže sama zvládnuť činnosti z oblasti stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine, orientácie v prostredí, dodržiavania liečebného režimu a či je potrebné na ňu pri týchto činnostiach dohliadať. Za jednotlivé oblasti sa prideľujú body, a to buď 10, čo znamená, že zdravotne postihnutý pomoc nepotrebuje, 5, ak pomoc potrebuje pri niektorých úkonoch a 0, keď pomoc potrebuje pri všetkých. Podľa počtu bodov je osoba zaradená do jedného zo šiestich stupňov odkázanosti. Opatrovateľský príspevok možno priznať pri odkázanosti piateho a šiesteho stupňa.
Príspevok na osobnú asistenciu poberá ťažko zdravotne postihnutý, ktorý potom vypláca asistenta. Príspevok na opatrovanie poberá sám opatrovateľ. Príspevky sa odlišujú aj postavením rodinného príslušníka. Člen rodiny ťažko zdravotne postihnutého môže byť jeho osobným asistentom iba v rozsahu štyri hodiny denne a vo zvyšnom čase asistenciu vykonáva iná osoba. Opatrovateľom naopak môže byť iba rodinný príslušník ťažko zdravotne postihnutého alebo osoba, ktorá s ním býva v jednej domácnosti.
Opatrovaný môže počas dňa navštevovať zariadenie dennej pobytovej sociálnej služby (napríklad denný stacionár) alebo školské zariadenie. Taktiež mu môže byť poskytovaná opatrovateľská služba od obce v rozsahu najviac osem hodín mesačne. Poberanie peňažného príspevku na opatrovanie je nezlučiteľné s poberaním príspevku na osobnú asistenciu a s poskytovaním týždennej alebo celoročnej pobytovej sociálnej služby. Nie je teda možné poberať opatrovateľský príspevok za opatrovanie človeka, ktorý žije v domove sociálnych služieb. Opatrovateľ môže popri opatrovaní externe študovať alebo byť zamestnaný, jeho mesačný príjem však nesmie byť vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima. Štúdium alebo výkon zamestnania musia opatrovateľovi umožňovať vykonávať opatrovanie.
Výška opatrovateľského príspevku sa líši podľa toho, či opatrovateľ opatruje jednu alebo viacero osôb s ŤZP, či tieto osoby navštevujú zariadenie dennej pobytovej služby, ako aj od toho, či opatrovateľ poberá niektorý typ dôchodku.
Človek odkázaný na individuálnu prepravu môže požiadať o príspevok na kúpu motorového vozidla, príspevok na úpravu motorového vozidla, príspevok na prepravu a príspevok na pohonné hmoty (príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla).
Príspevok na kúpu auta možno priznať iba osobe mladšej ako 65 rokov, ktorá bude využívať vozidlo najmenej dvakrát v týždni na prepravu do zamestnania, školského zariadenia, domova sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára. Maximálna výška príspevku je 6 638,79 € (vozidlo s manuálnou prevodovkou) a 8 298, 48 € (automatická prevodovka).
Príspevok na prepravu možno poskytnúť vtedy, ak osoba s ŤZP nie je vlastníkom ani držiteľom osobného motorového vozidla a preprava je uskutočňovaná iným subjektom, ktorý má na to oprávnenie, napríklad taxislužbou. Výdavky na prepravu je úradu potrebné vydokladovať, keďže príspevok sa vypláca na základe potvrdení o jednotlivých výdavkoch na prepravu.
Pri príspevku na pohonné hmoty (na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla) osoba s ŤZP môže a nemusí byť vlastníkom vozidla. Vlastník vozidla však nesmie mať oprávnenie na vykonávanie prepravy (nemôže ísť napr. o vozidlo taxislužby). Vlastníkom vozidla môže byť napríklad rodinný príslušník žiadateľa. Príspevok sa poskytuje každý mesiac v rovnakej výške, nákup pohonných hmôt sa nedokladuje.
Príspevky súvisiace s individuálnou prepravou nie sú určené na zabezpečenie dopravy do a zo zdravotníckeho zariadenia. Majú slúžiť na prepravu do školského zariadenia, zamestnania, za spoločenskými a rodinnými aktivitami.
Ak je človek s ŤZP odkázaný podľa posudku na pomôcku, môže mu byť poskytnutý príspevok na kúpu pomôcky, príspevok na výcvik používania pomôcky a príspevok na úpravu pomôcky. Pomôckou je vec alebo zariadenie, ktoré umožňujú ťažko zdravotne postihnutému vykonávať činnosti spojené so starostlivosťou o seba alebo svoju domácnosť, ktoré by inak nemohol vykonávať alebo by mu išli len veľmi ťažko. Ide pritom o iné veci, ako sú zdravotnícke pomôcky preplácané zdravotnou poisťovňou. Pomôckou je napríklad aj vybavenie domácnosti (práčka, umývačka riadu, mixér), predmety na uľahčenie úkonov sebaobsluhy (držiak kľúčov, otvárač dverí) a hygieny (prenosná vaňa, suché WC).
Príspevok na úpravu bytu, príspevok na úpravu rodinného domu a príspevok na úpravu garáže slúži na to, aby sa byt, dom alebo garáž stali bezbariérovými. Žiadateľ musí mať v byte alebo dome trvalý pobyt, ak ide o garáž, musí byť jej vlastníkom. Z príspevku sa môže zabezpečiť úprava existujúceho zariadenia bytu, domu, garáže, nie však vybudovanie nového objektu alebo zariadenia. Z príspevku je napríklad možné prestavať kúpeľňu na bezbariérovú (napríklad rozšírením dverí), ale nie vybudovať novú kúpeľňu. Príspevok sa neposkytne, ak osoba s ŤZP dokáže prekonať bariéry v týchto priestoroch za pomoci zdravotníckych pomôcok, ktoré prepláca zdravotná poisťovňa. S realizáciou úprav je možné začať až na základe právoplatného rozhodnutia úradu o priznaní peňažného príspevku. Právoplatné je také rozhodnutie, proti ktorému už nie je možné podať odvolanie, lebo uplynula 15 dňová lehota na podanie odvolania.
Okrem pohonných hmôt možno kompenzovať aj zvýšené výdavky na diétne stravovanie, výdavky súvisiace s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, avšak iba v prípade ak ťažko zdravotne postihnutý človek trpí chorobou uvedenou v zoznamoch, ktoré sú prílohou k zákonu o kompenzácii ťažkého zdravotného postihnutia. Peňažný príspevok na stravovanie sa poskytuje napríklad ľuďom trpiacim diabetom a poškodeniami tráviacej sústavy, príspevok na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou zas osobám trpiacim ochoreniami kože alebo inkotinenciou.
Žiadosť o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu a žiadosť o peňažný príspevok na kompenzáciu sa podáva na Oddelení posudkových činností úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska. K žiadosti sa priloží vyplnené tlačivo lekársky nález. Lekársky nález vypĺňa ošetrujúci lekár, pri podaní žiadosti nesmie byť starší ako šesť mesiacov. Za vystavenie lekárskeho nálezu sa neplatí žiaden poplatok. Pokiaľ človek žiada o vyhotovenie parkovacieho preukazu, o peňažný príspevok na kúpu či úpravu vozidla, prepravu a ale…
Bremeno, ktoré príroda, či osud nadelili ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím, si celý život ponesú nielen oni, ale aj ich blízki. Navyše takto postihnutých ľudí tlačí k zemi ešte aj chudoba. Na mieste je preto niekoľko otázok. Zlyháva štát?
Na Slovensku žije viac ako 228 tisíc občanov, ktorí poberajú nejakú formu invalidného dôchodku. Mnohí z nich, sú na hranici chudoby, ktorá je presne číselne definovaná. "V roku 2012 to bolo 326,34 eura na mesiac," upresnil Martin Halás, hovorca Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív.
V tom, koľko zdravotne postihnutých občanov Slovenska je ohrozených chudobou, sa ministerstvo a mimovládna organizácia nezhodnú. "76 percent je pod hranicou chudoby," dodal Martin Halás. "Tie štatistiky pri naozaj korektnom narábaní s číslami hovoria o trochu priaznivejších číslach. A síce o 22 percentách invalidných osôb, ktoré sú na hranici rizika chudoby," povedal Michal Stuška, hovorca Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. To je približne 33 tisíc osôb na Slovensku.
Často to vyzerá tak, že štát necháva podporu postihnutého človeka na pleciach jeho príbuzných. Koncom roka vláda chystá zvýšiť príspevok za opatrovanie.
S cieľom zlepšiť zapojenie zdravotne postihnutých na trhu práce je potrebné uskutočniť niekoľko zmien v legislatíve, ale aj v praxi. Podiel zdravotne postihnutých obyvateľov pritom predstavuje na celkovom počte obyvateľov 5 %, zo všetkých zamestnaných je zdravotne postihnutých len 0,6 %, a zo všetkých nezamestnaných je zdravotne postihnutých 2,8 %. Na druhej strane až 20 % pracujúcich na skrátený pracovný čas sú zdravotne postihnutí.
Čiastočný úväzok je podľa Inštitútu zamestnanosti vhodnou formou udržania si pracovných návykov, či vôbec opätovného zapojenia nezamestnaných do pracovného procesu. Využívanie takéhoto pracovného pomeru môže tiež výrazne znížiť nezamestnanosť, ako aj zvýšiť čísla zamestnanosti.
Medzi typických zamestnancov na čiastočný úväzok patria napríklad aj zdravotne postihnutí, ktorí nie sú schopní pracovať na plný úväzok, mnoho z nich však nepracuje vôbec. Skrátený pracovný čas vyhovuje aj osobám, ktoré spájajú prácu so starostlivosťou o deti alebo o príbuzných, ktorí sú z rozličných dôvodov odkázaní na túto opateru. Práca na čiastočný úväzok ako jedna z foriem flexibilných pracovných pomerov by sa mala na Slovensku využívať častejšie.
tags: #Ťažko #zdravotne #postihnutý #štatistika #Slovensko