
Vzniku kapitálovej obchodnej spoločnosti predchádza zákonná povinnosť vytvoriť základné imanie. S tým bezprostredne súvisí podieľanie sa na vkladoch do základného imania každým zo spoločníkov. Faktom je, že základné imanie je podnikateľmi často podceňované. Základné imanie je v § 58 ods.1 Obchodného zákonníka definované ako peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti.
Na úvod je potrebné uvedomiť si, že základné imanie nie je ekvivalentom majetku, ktorý spoločnosť vlastní. Základné imanie predstavuje iba hodnotové vyjadrenie majetku v peniazoch, ktorý spoločníci vkladajú do spoločnosti. Základné imanie zároveň nesúvisí ani s predmetom uskutočňovaného podnikateľského zámeru.
Základné imanie predstavuje jeden z predpokladov a podmienok vzniku spoločnosti. Povinnosť zloženia minimálnej sumy základného imania určuje Obchodný zákonník pre spoločnosť s ručeným obmedzením, akciovú spoločnosť a jednoduchú spoločnosť na akcie.
Základné imanie je základnou zložkou vlastného imania spoločnosti. Predstavuje súhrn kapitálu v peňažnom vyjadrení, ktorý vkladajú zakladatelia - spoločníci pri založení spoločnosti. Základné imanie je všeobecne definované ustanoveniami Obchodného zákonníka, § 58 - 59b zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedených ustanovení sa základné imanie povinne vytvára v kapitálových obchodných spoločnostiach, teda vo všetkých spoločnostiach s ručením obmedzeným ako aj akciových spoločnostiach.
ZI môže byť tvorené peňažnými vkladmi ako aj v peniazoch oceniteľným majetkom, ktorý spoločník vkladá do spoločnosti. Takýto majetok musí byť ohodnotený znaleckým posudkom a spoločnosť po vzniku musí nadobudnúť vlastnícke právo k tomuto majetku. V prípade ak spoločnosť právo nenadobudne, spoločnosť majetok vráti a spoločník je povinný vklad zaplatiť v peniazoch.
Prečítajte si tiež: Základné imanie v podnikaní
Tvorbe základného imania zodpovedá jeho vytvorenie a reálne udržanie po dobu existencie spoločnosti. Vytvorenie základného imania zabezpečujú prostriedky uvedené v Obchodnom zákonníku, a to najmä pokiaľ ide o splácanie peňažných alebo nepeňažných vkladov pred vznikom spoločnosti, ďalej požadovaná výška splatenia peňažného vkladu pred tým, než spoločnosť bude zapísaná do obchodného registra a mnoho ďalších.
Základné imanie zároveň ovplyvňuje výšku vlastného imania, pričom platí pravidlo, že čím vyššie je základné imanie, tým viac spoločnosť disponuje vlastnými zdrojmi financovania. Vlastné zdroje financovania sú také zdroje, ktoré pochádzajú od samotnej spoločnosti a preto ich nemusí vrátiť. V praxi je avšak časté, že v prípade, ak spoločnosť žiada od banky úver, je pre banku dôležité, aký je pomer vlastných a cudzích zdrojov financovania.
Podľa § 108 Obchodného zákonníka hodnota základného imania musí byť minimálne 5 000,- Eur. Základné imanie sa môže počas existencie spoločnosti zvyšovať a následne aj znižovať, avšak nikdy nesmie klesnúť pod minimálnu hranicu. Hodnota vkladu spoločníka musí byť v súčasnosti aspoň 750,- Eur. Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra sa musí každý peňažný vklad splatiť najmenej na 30 %. Hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou nepeňažných vkladov musí byť aspoň 50 % z minimálnej výšky základného imania. Ak spoločnosť zakladá len jeden zakladateľ, základné imanie musí byť splatené v plnej výške.
Účtovanie základného imania je upravené v § 25 a § 59 opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len Postupy účtovania). V účtovnej závierke je základné imanie prezentované ako vlastný zdroj krytia majetku, je súčasťou vlastného imania. Pri vzniku spoločnosti sa základné imanie rovná vlastnému imaniu.
Problematiku vkladov do obchodnej spoločnosti a následného zvýšenia alebo zníženia základného imania z pohľadu dane z príjmov upravuje zákon č. 366/1999 Z. z.
Prečítajte si tiež: Čo je základné imanie?
Vklady do obchodných spoločností a družstiev nie sú výdavkami na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov. Ide o ekonomický princíp, podľa ktorého sa investuje majetok po zdanení, tzv. Ak sa mení ocenenie majetku pre účely vecného vkladu do podnikania, je potrebné rozdiel medzi pôvodným ocenením majetku a ocenením pre účely vkladu daňovo vysporiadať. Pri znížení ocenenia vkladaného vecného majetku rozdiel v nadväznosti na platný postup účtovania neovplyvňuje základ dane z príjmov.
Základné imanie obchodnej spoločnosti, tvorené z vkladov spoločníkov, môže byť zvyšované alebo znižované aj z majetku spoločnosti prevyšujúceho základné imanie. Výdavky na zvýšenie ZI nie sú daňovými výdavkami. V účtovníctve sa tieto výdavky neúčtujú do nákladov. Ak akciová spoločnosť znižuje základné imanie odkúpením určitého množstva svojich akcií, rozdiel medzi menovitou hodnotou a obstarávacou cenou akcií je daňovo neutrálny. Z pohľadu Obchodného zákonníka pôjde o súkromnú akciovú spoločnosť.
V súlade s § 23 ods. 21 zákona č. 366/1999 Z. z. V súlade s ustanoveniami ObchZ rozhoduje o zvýšení základného imania valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Ak bolo vydaných viac druhov akcií, vyžaduje sa táto väčšina hlasov u prítomných akcionárov každého druhu akcií. Uznesenie valného zhromaždenia o zvýšení alebo znížení základného imania sa ukladá do zbierky listín (§ 28a ObchZ). Schválenie rozhodnutia valným zhromaždením o zvýšení alebo znížení základného imania musí byť osvedčené notárskou zápisnicou. V prípadoch a) až d) rozhoduje o zvýšení ZI valné zhromaždenie.
Zvýšenie základného imania upísaním nových akcií (§ 203 až § 206 ObchZ) môže nastať až vtedy, keď akcionári splatili emisný kurz všetkých skôr upísaných akcií, okrem zamestnaneckých akcií. Takéto zvýšenie základného imania sa nazýva aj efektívne, pretože spoločnosť získa nové zdroje financovania. Z pohľadu prezentácie majetku v účtovníctve sa zvýšia aktíva (obchodný majetok spoločnosti) a v pasívach súvahy sa zvýšia vlastné zdroje financovania majetku.
Prestavuje zvýšenie ZI výmenou vymeniteľných alebo prioritných dlhopisov za akcie (§ 207 ObchZ). Pre emitovanie dlhopisov platia ustanovenia zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. Valné zhromaždenie pri rozhodovaní o vydaní vymeniteľných dlhopisov súčasne rozhodne aj o zvýšení základného imania v rozsahu, v akom sa uplatnia práva na vydanie akcií spoločnosti spojené s vymeniteľnými dlhopismi. S vydaním prioritných dlhopisov sú spojené práva na prednostné upísanie akcií. Z vymeniteľného dlhopisu vzniká jeho držiteľovi právo vymeniť tento za akcie. Právo z vymeniteľného dlhopisu sa môže uplatniť až po úplnom splatení emisného kurzu dlhopisu. Právo na akcie z vymeniteľného dlhopisu sa uplatňuje doručením písomnej žiadosti spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Vzťah medzi životným prostredím a ekonomikou
Valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že nerozdelený zisk alebo prostriedky fondov vytvorených zo zisku, ktorých použitie nie je zákonom stanovené (v ObchZ je stanovené použitie rezervného fondu účtovanom na účte 417 a 421, alebo nedeliteľného fondu účtovanom na účte 418 a 422), sa použijú na zvýšenie základného imania (§ 208 a 209 ObchZ). Z majetku spoločnosti možno zvýšiť základné imanie len na základe schválenej ročnej účtovnej závierky, ktorá bola overená audítorom bez výhrad a ktorá je zostavená z údajov zistených najneskôr ku dňu, od ktorého ku dňu konania valného zhromaždenia neuplynulo viac ako 6 mesiacov. Valné zhromaždenie je povinné presne označiť zdroj, z ktorého sa bude základné imanie zvyšovať. Pri takomto zvýšení základného imania nemôže dôjsť k zmene štruktúry akcionárov. Na zvýšení základného imania z majetku spoločnosti sa podieľajú akcionári podľa menovitých hodnôt upísaných akcií. Nerozdelený zisk spoločnosti (obdobne aj nerozdelený zisk minulých rokov), ktorý sa použije na zvýšenie ZI, nepodlieha v súlade s § 52 ods. 1 ZDPzrážkovej dani podľa § 36 ods.
Kombinované zvýšenie základného imania (§ 209a ObchZ) predstavuje spojenie efektívneho a nominálneho zvýšenia základného imania.
Valné zhromaždenie alebo stanovy môžu poveriť predstavenstvo, aby za podmienok uvedených v zákone rozhodlo o zvýšení základného imania (§ 210 ObchZ). Poverenie možno udeliť najviac na päť rokov. Predstavenstvo môže rozhodnúť o zvýšení ZI len spôsobom uvedeným v poverení.
Je upravené v § 211 až § 216 ObchZ. Rozhoduje o ňom valné zhromaždenie 2/3 väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Účelom zníženia základného imania je v podstate získanie určitých zdrojov (napr. prevod do iného použiteľného fondu) alebo vysporiadanie straty (zúčtovanie zníženia so stratou). ObchZ v § 211 ods. 1 písm. e) pripúšťa ako jeden z dôvodov zníženia ZI získanie zdrojov na rozdelenie medzi akcionárov. ObchZ predpisuje v § 211 obligatórne náležitosti uznesenia valného zhromaždenia o znížení základného imania. Základné imanie nemôže byť znížené pod hranicu 1 mil. Sk.
Zníženie menovitej hodnoty listinných akcií sa vykoná buď výmenou pôvodných akcií za nové akcie s nižšou menovitou hodnotou, alebo vyznačením nižšej menovitej hodnoty na pôvodných akciách. Pri rozdelení zdrojov získaných znížením ZI medzi akcionárov je potrebné prihliadať k ustanoveniu § 52 ods. 1 ZDP. Podľa poslednej vety ustanovenia predmetného paragrafu následná výplata zisku zo zdrojov získaných znížením ZI podlieha zrážkovej dani podľa sadzby uvedenej v § 36 ods. 2 písm. c), pričom sa má za to, že ako prvé sú pre účely rozdelenia pre akcionárov použité zdroje získané zvýšením ZI z nerozdeleného zisku. To znamená, že pre účely ZDP sú ako prvé zdaňované vklady uskutočňované z majetku spoločnosti, ktorý prevyšoval základné imanie.
Z obehu možno vziať akcie po dohode s akcionármi, ktorí sa prihlásia na výzvu predstavenstva, na základe zásad prijatých predstavenstvom alebo vyžrebované akcie. Ak má spoločnosť vo svojom majetku vlastné akcie, valné zhromaždenie môže rozhodnúť o čiastočnom alebo úplnom stiahnutí týchto akcií z obehu. Výnos na účte 668 vyplývajúci z rozdielu medzi obstarávacou cenou akcií a nominálnou hodnotou akcie, ktorý je majetkovým prospechom spoločnosti, nevstupuje do základu dane z príjmov v súlade s § 23 ods. 4 písm. b) ZDP. Náklad na účte 568 v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 písm.
Základné imanie v s. r. o. tvorí peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných aj nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov, ku ktorým sa v spoločenskej zmluve zaviazali.
Spoločenská zmluva určila mieru účasti spoločníkov podľa pomeru ich vkladov do základného imania.
V súlade s § 23 ods. 21 zákona č. 366/1999 Z. z. O zvýšení základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným počas trvania spoločnosti môže rozhodnúť valné zhromaždenie. Zvýšenie ZI peňažnými vkladmi je prípustné, až keď sú predchádzajúce peňažné vklady splatené.
Možnosti a spôsob splácania nepeňažných vkladov rieši ObchZ v § 59. Pri splácaní vkladu prevodom pohľadávky sa primerane použijú ustanovenia o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka). Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť pohľadávku, ručí za jej vymožiteľnosť do výšky hodnoty svojho vkladu. ObchZ v platnom znení od 1. 1. 2002, novelizovaný zákon č. 500/2001 Z. z., upravuje v § 59 ods. 5 aj možnosť vkladu pohľadávky voči spoločnosti samotnej. V takomto prípade pôjde z pohľadu spoločníka - vkladateľa o kapitalizáciu pohľadávky a z pohľadu spoločnosti o kapitalizáciu záväzku.
Nerozdelený zisk spoločnosti (obdobne aj nerozdelený zisk minulých rokov), ktorý sa použije na zvýšenie ZI, nepodlieha v súlade s § 52 ods. l ZDP zrážkovej dani podľa § 36 ods. 2 ZDP, aj keď v dôsledku zvýšenia ZI sa zvýšia podiely spoločníkov na majetku spoločnosti.
O znížení základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným počas trvania spoločnosti môže rozhodnúť valné zhromaždenie. O znížení základného imania rozhoduje valné zhromaždenie (§ 148 ObchZ). Základné imanie nesmie klesnúť pod hodnotu 200 tis. Sk. Konatelia sú povinní zverejniť zníženie ZI a jeho výšku do 15 dní po rozhodnutí dvakrát po sebe s časovým odstupom 30 dní. Obchodný zákonník zníženie ZI v s. r. o.
Vlastné imanie je kľúčovým ukazovateľom, ktorý odráža finančné zdravie každej firmy. Predstavuje zdroje, ktoré spoločnosť vlastní a ktoré sú dostupné na financovanie jej aktivít bez potreby zadlžovania.
Vlastné imanie je základom finančnej stability a úspechu každej spoločnosti. Správne riadenie a pravidelné sledovanie jeho stavu umožňuje predchádzať krízovým situáciám a zabezpečiť prosperitu firmy.
Vznik novej spoločnosti sprevádza celý rad administratívnych povinností, medzi ktoré patrí aj inštitút základného imania. Adjektívum „základný“ v slovnom spojení základné imanie nie je vôbec náhodné. Základné imanie totiž predstavuje vklad do spoločnosti, bez ktorého by nemohla spoločnosť vzniknúť. Pod základným imaním si treba predstaviť súhrn peňažných ako aj nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti, ktorými sa podieľajú na výsledku podnikania spoločnosti. Základné imanie zákon prikazuje povinne vytvárať v spoločnosti s ručením obmedzením, akciovej spoločnosti a v jednoduchej spoločnosti na akcie. Jeho konečnú výšku určujú spoločníci a výška základného imania sa zapisuje do obchodného registra. Pre spoločnosť s ručeným obmedzením obchodný zákonník stanovuje minimálnu výšku základného imania 5000 EUR. Základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov, pričom minimálna hodnota vkladu jedného spoločníka je 750 EUR.
Pri akciovej spoločnosti je stanovená minimálna výška základného imania 25 000 EUR. Z ustanovení zákona o komanditnej spoločnosti, komanditista je povinný vložiť do spoločnosti vklad aspoň 250 EUR. Pre verejnú obchodnú spoločnosť obchodný zákonník nepredpisuje povinnosť vytvoriť základné imanie. Zároveň to ani nezakazuje. Jednoduchá spoločnosť na akcie má stanovenú povinnosť vytvorenia základného imania vo výške 1 EURO. Aj keď táto výška znie pomerne úsmevne, v skutočnosti sa hodnota základného imania v jednoduchej spoločnosti na akcie môže vyšplhať do násobne vyššej úrovne než v iných typoch spoločností. Vytvorenie konceptu tohto pomerne mladého typu spoločnosti bol reakciou na vznikajúci trend vytvárania startupov, ktorý mal umožniť ľuďom presadiť zaujímavý podnikateľský nápad a inováciu v podnikateľskom prostredí.
Ak má spoločnosť z rôznych dôvodov potrebu alebo záujem na zmene výšky základného imania, môže tak spraviť len spolu so zmenou spoločenskej, resp. zakladajúcej listiny.
Pri nepeňažnom vklade tvoriaci základné imanie sú najdôležitejšie dve otázky. Zákonná definícia nepeňažného vkladu je pomerne strohá. V zmysle obchodného zákonníka to môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Príkladom, čo môže byť nepeňažným vkladom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, podnik, jeho časť, pohľadávky, ale aj rôzne práva a iné majetkové hodnoty (know-how), cenné papiere a pod. Jasnejšiu predstavu môžeme získať aj z ustanovení o tom, čo nemôže tvoriť nepeňažný vklad základného imania. Nepredstavujú ho akékoľvek záväzky spočívajúce vo vykonaní práce alebo poskytnutia služieb.
Základné imanie predstavuje vždy peňažné vyjadrenie súhrnu vkladov. Preto po určení predmetu nepeňažného vkladu je následne potrebné zistiť jeho hodnotu. Prečo je to dôležité sa asi netreba pýtať. Okrem informácie, aký podiel bude tento nepeňažný vklad tvoriť podiel na celkovom základnom imaní má určenie peňažnej sumy, v akom sa nepeňažný vklad započítava na vklad konkrétneho spoločníka význam z hľadiska postavenia spoločníka v spoločnosti. Vzhľadom k faktu, že hodnota vecí sa môže plynutím času, jej opotrebením alebo z iného dôvodu meniť, pre určenie hodnoty nepeňažného vkladu základného imania je nutný znalecký posudok. Povinnosť ohodnotenia znaleckým posudkom bola ustanovená novelou obchodného zákonníka ešte v roku 2001. Jej prínos spočíval v tomto období v požiadavke na reálne vytvorenie základného imania a ochranu veriteľov. Obchodný zákonník ďalej pre účely vytvorenia základného imania stanovuje, že predmet nepeňažného vkladu a určená peňažná suma v akej sa tento vklad započítava musí byť uvedený v zakladateľských dokumentoch. Suma nepeňažného vkladu, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom však nemusí byť zhodná so sumou v akej sa nepeňažný vklad započíta ako časť základného imania. V podstate môžeme povedať, že suma stanovená znaleckým posudkom predstavuje maximálnu výšku, v ktorej sa nepeňažný vklad môže podieľať na tvorbe základného imania.
Mnoho ľudí si pod základným imaním predstavuje určitý finančný obnos, ktorý spoločnosť zloží k jej vzniku a následne na tieto peňažné prostriedky už nikto nesiaha a spoločnosť ich má neustále k dispozícii. To napomáha k vytváraniu mylného dojmu o možnosti zabezpečenia prípadných záväzkov, ku ktorým sa spoločnosť zaviaže. V skutočnosti však firma môže so sumou tvoriacou základné imanie nakladať v rámci svojej obchodnej činnosti. Táto, v minulosti často diskutovaná téma, má preto jediný záver. Názor, podľa ktorého základné imanie predstavuje mieru, do ktorej spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky je nesprávny. Odpoveď nájdeme v ustanoveniach Obchodného zákonníka o zodpovednosti jednotlivých spoločností.
#