Trovy konania a dovolanie: Podrobný prehľad

Problematika trov konania a dovolania má v sporovej agende zásadný význam, no často je nezaslúžene marginalizovaná. Tento článok sa zameriava na komplexnú analýzu tejto problematiky, a to najmä z hľadiska prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam o trovách konania.

Rozhodovanie o trovách konania

Rozhodovanie súdu prvej inštancie

Vo všeobecnosti platí, že o náhrade trov konania rozhoduje súd prvej inštancie. Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) súd rozhoduje o povinnosti nahradiť trovy konania na návrh, spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

V prípade zastavenia konania upravuje § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. všeobecnú právnu úpravu tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. upravuje výnimky z tejto všeobecnej úpravy.

Súd môže výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. To znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia má negatívny dopad na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania a musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a mať vždy výnimočný charakter.

Rozhodovanie odvolacieho súdu

Odvolací súd môže rozhodovať o nároku na náhradu trov konania s konečnou platnosťou vtedy, ak potvrdzuje alebo mení odvolaním napadnuté rozhodnutie. V druhom z uvedených prípadov navyše sám rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie (§ 396 ods. 2 CSP). V oboch prípadoch súčasne rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

Prečítajte si tiež: Prehľad trov konania pri dovolaní

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania je prípustné odvolanie podľa § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku (CSP).

Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu o trovách konania

Všeobecné východiská

Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov konania je komplexná otázka, ktorá prešla vývojom v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.

Generálne platí, že dovolanie nie je prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP. Ak odvolací súd sám rozhodne o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, prípadne prvoinštančného konania podľa § 396 ods. vyžaduje § 421 ods. nie je prípustné dovolanie podľa § 421 ods. Potvrdzuje to aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR, napr. uznesenie sp. zn.

Podľa § 357 písm. m) CSP je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania, ktorú dovolateľ vyvodzuje z § 421 ods. 1 CSP, je vylúčená ustanovením § 421 ods. 2 CSP. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky zastáva názor, že podľa CSP nie je prípustné dovolanie proti uzneseniu o trovách konania.

Prečítajte si tiež: Zamietnutie žaloby a odvolanie

Dovolanie z dôvodu zmätočnosti

Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov konania možno skúmať iba z hľadiska § 420 CSP; čiže z dôvodu vád zmätočnosti, ktoré sú zároveň aj dovolacími dôvodmi podľa § 431 ods. 1 CSP.

Najvyšší súd SR k tejto otázke pôvodne zaujal negatívne stanovisko, reprezentované judikátom R 73/2018 „Uznesenie odvolacieho súdu o náhrade trov konania nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí v zmysle ustanovenia § 420 CSP, i keď odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol samostatným uznesením vydaným až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“.

Ústavný súd SR sprvoti takisto judikoval v neprospech prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov konania, a to vrátane vád zmätočnosti v zmysle § 420 CSP. Slovné spojenie „sa konanie končí“ rovnako interpretoval v tom zmysle, že musí ísť o meritórne konanie resp. konanie vo veci samej, čo v prípade rozhodovania o nároku na náhradu trov konania nie je splnené.

K názorovému odklonu viedli až závery Ústavného súdu SR v uznesení zo dňa 15. 8. 2018 sp. zn. I. ÚS 275/2018, ktoré bolo v Zbierke nálezov a uznesení ÚS SR zverejnené pod č. 74/2018 s nasledujúcou právnou vetou „(…) Podľa § 357 písm. m) CSP je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.“.

Aktuálnemu rozhodnutiu veľkého senátu predchádzalo postúpenie veci v zmysle § 48 ods. 2 zákona o Ústavnom súde. Aj v nadväznosti na to formuloval veľký senát obchodnoprávneho kolégia NS SR v uvedenom rozhodnutí (ods. 49) tento záver „(…) rozhodnutím, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom o danej otázke končí pre účely posudzovania vád zmätočnosti v zmysle ust. § 420 CSP, je rozhodnutie odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov konania.“.

Prečítajte si tiež: Rozhodnutie súdu: protinávrh zamietnutý

K tomu je nevyhnutné dodať, že formulovaný záver platí iba ak pôjde o konečné rozhodnutie odvolacieho súdu. Prípustnosť „dovolania proti trovám“ pre zmätočnosť možno teda považovať za definitívne potvrdenú, prinajmenšom z hľadiska ustálenej rozhodovacej praxe.

Príklad z rozhodovacej praxe

Spisová značka: 5 Cdo 128/2017Dátum rozhodnutia: 29. novembra 2018Výsledok dovolania: Dovolanie odmietnutéStrany: GREVA Investment, s.r.o.

Prvá inštancia rozhodla o náhrade trov konania. Odvolací súd rozhodnutie potvrdil. Dovolateľka uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP a napadla ním uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania.

Najvyšší súd dovolanie odmietol z dôvodu, že rozhodnutie o trovách nie je ani rozhodnutie vo veci samej ani konečným rozhodnutím. Vecou samou nie je rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (o náhrade trov konania) a ani konečným rozhodnutím vo veci samej.

Žalovaná prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP a zároveň z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, t.j. že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Najvyšší súd však konštatoval, že v zmysle § 421 ods. 2 CSP je v takomto prípade prípustnosť dovolania vylúčená, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. m/ CSP.

Špecifické situácie

Aplikácia § 257 CSP

Osobitnou situáciou je aplikácia § 257 CSP, ktorý z dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňuje súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania procesne úspešnej strane. V tomto prípade nebol plne procesne úspešnej žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania súdom prvej inštancie z dôvodu, že má právnické vzdelanie. Tento absurdný argument síce odvolací súd negoval, avšak náhradu trov konania žalovanej nepriznal z (iného) dôvodu, že povaha sporu a jeho predmet odôvodňujú výnimočné uplatnenie § 257 CSP. Išlo pritom o procesne neprípustnú žalobu o určenie, že konkrétne pohľadávky v rámci konkurzného konania nie sú pohľadávkami proti podstate.

Trovy mimoriadneho opravného prostriedku

Generálny prokurátor Slovenskej republiky požiadal listom predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o zaujatie stanoviska k výkladu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o trovách dovolacieho konania a ich náhrade v prípade zamietnutia alebo odmietnutia mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky podlá § 243e a nasl. O. s. Poukázal na rozdielne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Nové procesné kódexy a trovy konania

Účinnosť nových procesných kódexov bola predĺžená. Znamená to, že sa musíte dočkať právoplatného rozhodnutia o tom, či trovy budú priznané a v akom rozsahu a až potom rozhodnutia o ich konkrétnej výške - je úplne zrejmé, že to vedie k predĺženiu času do definitívneho rozhodnutia v otázke trov konania, keďže pre rozhodovanie o výške trov nie je ustanovená žiadna lehota.

Ďalej sa ako potenciálny problém javí to, ak rozhodnutie o výške trov konania nebude zodpovedať predstavám strany. Rozhodnutie o výške náhrady trov konania má podobu uznesenia, čo znamená, že bude vykonateľné pred právoplatnosťou (§ 238 CSP). Môže sa tak ľahko stať, že sa trovy konania začnú exekučne vymáhať a do rozhodnutia o sťažnosti, ktoré ich môže znížiť, budú vymožené…

Záver

Problematika trov konania a dovolania je zložitá a vyžaduje si dôkladnú znalosť relevantných právnych predpisov a judikatúry. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu o trovách konania je obmedzená, avšak nie je úplne vylúčená, najmä z dôvodu vád zmätočnosti. Je dôležité sledovať vývoj judikatúry v tejto oblasti, pretože dochádza k posunom v názoroch súdov.

tags: #trovy #konania #a #dovolanie