Učebné pomôcky, materiály: Definícia a druhy

Úvod

Vzdelávací proces si vyžaduje viac než len slovné vysvetľovanie. Učebné pomôcky a didaktická technika zohrávajú kľúčovú úlohu pri sprostredkovaní informácií a podpore efektívneho učenia. Pomáhajú konkretizovať abstraktné pojmy, sprístupňovať vzdialené javy a zintenzívňujú motiváciu žiakov. Tento článok sa zameriava na definície, druhy a funkcie učebných pomôcok a didaktickej techniky, ako aj na požiadavky, ktoré sa na ne kladú.

Definícia učebných pomôcok a didaktickej techniky

Učebné pomôcky sú materiálne objekty a javy, ktoré učiteľ používa na sprostredkovanie učiva žiakom. Ich cieľom je priblížiť to, čo je vzdialené, zväčšiť to, čo je nepatrné, zmenšiť to, čo je veľmi veľké, spomaliť to, čo je rýchle, zrýchliť to, čo je pomalé, odhaliť to, čo je skryté, konkretizovať to, čo je abstraktné, fixovať to, čo je prchavé a sprehľadniť to, čo je príliš zložité.

Didaktická technika zahŕňa rôzne prístroje a technické zariadenia, ako sú filmy, zvukové prístroje a iné technológie, ktoré slúžia na rovnaké účely ako učebné pomôcky.

Vyučovacie priestory, vrátane škôl (makrointeriéry) a učební (mikrointeriéry), sú miestom, kde sa učebné pomôcky a didaktická technika realizujú.

Rozdelenie učebných pomôcok

Učebné pomôcky sa dajú rozdeliť do niekoľkých kategórií podľa rôznych kritérií:

Prečítajte si tiež: Interaktívne vzdelávanie pre ZŠ

Podľa stupňa reálnosti

• Reálne pomôcky: Pôvodné predmety v prirodzenom stave (prírodniny, nerasty, živočíchy, rastliny) alebo upravené preparáty. Tiež výrobky v pôvodnom stave (vzorky, nástroje, prístroje, stroje, umelecké diela) alebo upravené výrobky.
• Modely: Trojrozmerné pomôcky, ktoré sú zámerne zjednodušované na uľahčenie vnímania informácie.
• Dvojrozmerné zobrazenia: Javy a predmety v konkrétnej podobe alebo v grafickom znázornení (nástenné obrazy, schémy, fotografie, diagramy, mapy). Môžu byť prezentované priamo alebo pomocou didaktickej techniky (diapozitívy, projekcie, televízia, výpočtová technika).
• Zvukové pomôcky: Zvukové záznamy realizované mechanicky (gramofónové platne), opticky (film), magneticky (magnetofónové záznamy, videozáznamy) alebo digitálne (CD, počítačové programy).
• Textové pomôcky: Učebnice, učebné texty, pracovné materiály (pracovné zošity, návody, zbierky úloh, tabuľky, atlasy) a doplnková literatúra.
• Relácie a programy sprostredkované didaktickou technikou: Diafónové relácie, relácie školského rozhlasu, videoprogramy.
• Špeciálne pomôcky: Špecifické pre jednotlivé vyučovacie predmety (experimentálne súpravy, vybavenie laboratórií, pracovné pomôcky).

Podľa spôsobu práce

• Demonštračné pomôcky: Používa ich učiteľ na riadené pozorovanie všetkými žiakmi triedy.
• Žiacke pomôcky: Používajú ich jednotliví žiaci alebo malé skupiny pri individuálnej práci.

Podľa miery abstraktnosti a konkrétnosti

• Reálne objekty: Prírodniny, výrobky, nástroje, umelecké diela.
• Upravené objekty: Stroje v reze.
• Predmetné zobrazenia reálií: Modely, diapozitívy, filmy, videozáznamy, fotografie, obrazy.
• Schématické zobrazenia: Schémy, diagramy, grafy, tabuľky, ktoré vyčleňujú len podstatné vlastnosti a vzťahy.
• Symbolické znázornenia: Vyjadrenia poznatkov o objektoch skutočností, ktoré zastupujú triedy predmetov, vlastností, vzťahov.

Rozdelenie didaktickej techniky

Didaktickú techniku možno rozdeliť do nasledujúcich skupín:

• Zobrazovacie plochy: Tabule (klasické, magnetické, plexisklové, svetelné) a plochy pre premietaný záznam (reflexné, priesvitné).
• Projekčná technika: Zariadenia pre statickú projekciu (diaprojektory, spätné projektory, epiprojektory) a pre dynamickú projekciu (filmové projektory, videoprojektory).
• Zvuková technika: Gramofóny, magnetofóny, rozhlasové prijímače, slúchadlové súpravy.
• Televízna technika: Videokamery, magnetoskopy, televízne prijímače, monitory, strihové a režijné jednotky.
• Vyučovacie technické systémy na báze nových informačných technológií: Videosystémy, školské mikropočítače, terminálové učebne, počítačové siete, roboty, integrované systémy, telekomunikačná a výpočtová technika.

Delenie učebných pomôcok a didaktickej techniky podľa zmyslov

• Auditívne (sluchové): Gramofón (DT), gramofónová platňa (UP), magnetofón a magnetofónová páska (DT).
• Vizuálne (zrakové): Učebnica, fotografia, výkres, projekt.
• Taktilné (hmatové): Reálie, modely.
• Audiovizuálne (zvukovo-zrakové): Televízor (DT), televízny program (UP), film, video.

Ak sa vo vyučovacom procese používa súčasne viac ako 2 technické vyučovacie prostriedky (média), hovorí sa o multimediálnom vyučovaní. Multimédium je v jednom zariadení spojené viaceré formy uloženia a prezentácie informácií (audiovizuálne prostriedky a počítač).

Technické vyučovacie prostriedky

1. Zobrazovacie premietacie plochy: tabule, panely, premietacie plátna.
2. Auditívne: magnetofón, gramofón.
3. Audiovizuálne: diafón, videotechnika, film.
4. Vyučovacie stroje: jazykové laboratóriá, trenažéry.
5. Zariadenia na reprodukciu textov a obrazov: kopírovacie stroje.
6. Masovokomunikačné prostriedky: verejná televízia, rozhlas.
7. Výpočtová technika: mikropočítače, počítačové siete.
8. Vedecko-informačná technika: mikrofiše.
9. Učebnice (aj doplnkové texty).
10. Aparatúra priestorového obrazu: stereoprojektory, holografia.

Funkcie a požiadavky kladené na didaktickú techniku a učebné pomôcky

Podľa Fredmana (1971) si priemerný človek zapamätá:

• 10 % z čítaného
• 20 % z počutého
• 30 % z toho, čo vidí v podobe obrazu
• 50 % z toho, čo vidí a počuje súčasne
• 70 % z toho, čo vidí, počuje a aktívne vykonáva
• 90 % z toho, k čomu dospel sám vlastnou skúsenosťou

Čím rozmanitejšie sa človek učí, tým je účinnosť zapamätania vyššia. Použitie učebných pomôcok a didaktickej techniky vo vyučovacom procese súvisí najmä s didaktickou zásadou názornosti. J. A. Komenský sformuloval zlaté pravidlo pre učiteľov: „Všetko nech sa predkladá všetkým zmyslom, nakoľko je to len možné.“

Učebné pomôcky a didaktická technika uľahčujú pochopiť abstraktné prvky učiva, prispievajú k rozvoju myslenia a môžu zintenzívniť motiváciu žiakov. Majú nezameniteľné miesto vo všetkých etapách vyučovacieho procesu.

Prečítajte si tiež: Učebná pomôcka DNA

Funkcie učebných pomôcok a didaktickej techniky:

• Motivačná: Podnecuje záujem žiakov o učivo.
• Informačná: Poskytuje informácie o učive.
• Precvičovacia: Umožňuje precvičovanie a upevňovanie učiva.
• Aplikačná: Umožňuje aplikáciu získaných vedomostí a zručností.
• Kontrolná: Umožňuje kontrolu osvojených vedomostí a zručností.
• Výchovná: Podporuje rozvoj osobnosti žiaka.
• Rozvíjajúca: Rozvíja myslenie, tvorivosť a zmyslové vnímanie.
• Racionalizačná: Zefektívňuje vyučovací proces.
• Spätná väzba: Poskytuje informácie o úspešnosti učenia.

Tvorba, výber a použitie učebných pomôcok a didaktickej techniky by mali vychádzať z cieľov vyučovacieho procesu, učiva a rešpektovať didaktické zásady. Mali by pomáhať efektívne realizovať vyučovacie metódy a umožniť zapájať čo najviac zmyslových orgánov do poznávacieho procesu. Mali by utvárať ucelený systém, v ktorom dôležitú úlohu zohráva učebnica.

Požiadavky na tvorbu, výber a používanie učebných pomôcok a didaktickej techniky:

• Ergonomické: Prihliadanie na antropometrické a psychologické osobitosti učiteľov a žiakov.
• Estetické: Vonkajšia úprava.
• Technické: Bezpečnosť a spoľahlivosť.
• Ekonomické: Prístupná cena.

Ideálna učebná pomôcka a didaktická technika má mať čo najväčší pedagogický a technický efekt pri čo najnižších nákladoch na výrobu a prevádzku. Sú pre žiakov prostriedkom, pomocou ktorého poznávajú okolitý svet, a pre učiteľa prostriedkom na zvýšenie efektívnosti vyučovacieho procesu.

Petlák definoval funkcie učebných pomôcok nasledovne:

• Informatívna: Informujú a plnia funkciu spätnej väzby.
• Formatívna: Rozvoj tvorivej činnosti žiaka, rozvoj zmyslových poznávacích procesov.
• Inštrumentálna: Pomôcky sú určitým nástrojom, pomocou ktorého žiak získava nové vedomosti, zručnosti, návyky.
• Motivačná.
• Systematizujúca: Prispievajú k zaraďovaniu vedomostí do určitého systému.
• Názorná: Pôsobia na zmysly. K tomu je potrebná dokonalá činnosť učiteľa, jeho pedagogicko-psychologická spôsobilosť a tvorivosť.

Technológia vzdelávania

V najužšom chápaní sa považuje za vedu zaoberajúcu sa uplatňovaním technických prostriedkov vyučovania, najmä moderných, vo vzdelávaní. V najširšom chápaní za vedu zaoberajúcu sa projektovaním, realizáciou a hodnotením akýchkoľvek vzdelávacích systémov. Niekedy sa považuje za samostatnú pedagogickú disciplínu, inokedy za hraničnú alebo interdisciplinárnu vedu. V podstate sa považuje za didaktickú.

Učebnica

Učebnica je najdôležitejší materiálny prostriedok vyučovania, v ktorom je učivo najviac konkretizované. Má vychádzať z učebných osnov. Učebné texty v podobe hlinených tabuliek používali už Sumeri pred viac ako 6000 rokmi.

Prečítajte si tiež: Hady a rebríky: Návod na hru

Za zakladateľa teórie učebnice sa pokladá J. A. Komenský, ktorý vytvoril prvú ilustrovanú učebnicu Orbis pictus (Svet v obrazoch) a sformuloval teoretické zásady tvorby učebníc (obsah má byť úplný, dôkladne premyslený, spracovanie jasné, presné, prehľadné, primerané schopnostiam žiakov, rozplánovaná na celý vyučovací cyklus a rozsah nemá byť veľký).

Podľa Zujeva (1986) má učebnica spĺňať funkciu informačnú, transformačnú, systémovú, funkciu upevňovania a sebakontroly, sebavzdelávaciu, integrujúcu, koordinujúcu, rozvíjajúcu, výchovnú a motivačnú. Vychádza z vyučovacích cieľov a rešpektuje didaktické zásady. Funkciu textu niektorých vyučovacích predmetov môžu plniť aj obrázky.

Podľa Zujeva (1996) priemerný rozsah textovej časti dobrých učebníc je 57 %. Učebnica obsahuje:

• Základný text: Fakty, pojmy, zákony, teórie, princípy, pravidlá.
• Dopĺňajúci text: Slúži na upevňovanie a prehĺbenie učiva základného textu (dokumenty, štatistické informácie, tabuľky).
• Vysvetľujúci text: Používa sa najmä pri samostatnom štúdiu (úvod k učebnici, poznámky, vysvetlivky, komentáre, prehľady noriem, skratky).
• Aparát organizácie osvojovania: Zložka učebnice, ktorej úlohou je stimulovať a usmerňovať poznávaciu činnosť žiakov (úlohy, návody, tabuľky, cvičenia, názvy, rozličné vyznačenia tlačou).
• Ilustrovaný materiál: Má zintenzívniť poznávací, estetický a emocionálny vplyv na žiakov (obrázky, fotografie, piktogramy, typ písma, formát učebnice, druh väzby, titulný list).
• Orientačný aparát: Vysvetlivky, obsah, prílohy, odkazy.
• Motivačný úvod: Na začiatku každej kapitoly.
• Zhrnutie učiva: Mal by nasledovať autotest (jeho výsledky vhodné na koniec učebnice), úlohy na domácu prípravu žiaka, podnety na rozmýšľanie a literatúra (obsahujúca bibliografické údaje, stručné rešerše).

Základné učivo by malo byť odlíšené od ostatného (napr. graficky). Hodnotenie učebníc sa vykonáva pomocou experimentálnych (pedagogický experiment), expertných a štatistických metód. Expertné metódy hodnotia primeranosť, metodické spracovanie, zaujímavosť a zložitosť učebníc na základe výrokov skupín expertov. Štatistické metódy skúmajú rozličné parametre učiva (primeraný rozsah textu), merajú obťažnosť (jazykovú a obsahovú zložitosť pre potencionálneho čitateľa) učebného textu a zisťujú čitateľnosť textu.

Učebnice sa tvoria väčšinou dlhý čas, preto často obsahujú staré informácie. Starší žiaci by mali používať pri štúdiu aj monografie, odborné a vedecké časopisy, zborníky vedeckých konferencií a internet.

Komenského „trojumění obecné“ - zahrňujúce činnosť rozumu, jazyka a ruky - je potrebné rešpektovať. Sensomotorický názor - úpravy učebných pomôcok (2-4 žiaci), aby s nimi mohli aj narábať. Interiorizácii (zvnútorneniu) musí predchádzať vonkajšia činnosť. Nič neovplyvní výsledok vyučovacieho procesu tak negatívne, ako nedostatok materializácie (tam, kde materiálna činnosť nie je možná, vykonávajú činnosť v materializovanej podobe - manipulovanie s náhradami predmetov - obrazmi, schémami, mapami, diagramami, tabuľkami). To je významné najmä pri technických a prírodných predmetoch.

Vyučovanie pomocou počítačov

Počítače ovplyvňujú náš každodenný život a sú dôležité vo vzdelávaní. Výpočtová technika umožňuje riadenie školstva, školy, vyučovacieho procesu učiteľom, samoštúdium a využívanie voľného času žiakmi.

Žiaci hovoria: „Počítač na mňa nekričí, keď neviem, a nerobí protekciu. Počítač sa ku mne správa priateľsky a nedáva najavo, že je niečo viac ako ja…“

Počítače umožňujú učiteľom znásobiť ich sily a schopnosti, objektivizujú hodnotenie žiakov a umožňujú individualizáciu vyučovania. Výpočtovú techniku možno efektívne uplatniť vo všetkých fázach vyučovacieho procesu (motivácia, aktualizácia učiva, osvojovanie nového učiva, upevňovanie, prehlbovanie, preverovanie, hodnotenie, príprava na vyučovanie, spätná väzba, diagnostikovanie žiakov). Umožňujú tvorivosť žiakov (výtvarná, hudobná oblasť).

Programové vyučovanie - počítač zastupuje učiteľa vo všetkých fázach vyučovacieho procesu a vytvára počítačové vyučovacie systémy - siete.

Výhody používania počítačov vo vyučovacom procese:

• Individualizácia vyučovania (učivo, metódy, čas).
• Motivácia žiakov (rôzne výzvy, pochvaly, poďakovania).
• Objektívnosť hodnotenia žiakov.

Nevýhody používania počítačov vo vyučovacom procese:

• Zdravotné problémy (poruchy zraku, deformácie chrbtice, neurózy).
• Zníženie socializácie žiakov (potlačenie medziľudskej komunikácie, redukcia hovorenej reči).
• Absencia priameho pozorovania.
• Problém rozvoja žiakov v afektívnej oblasti (citová výchova, formovanie hodnotového systému).
• Problémy s rozvojom tvorivosti.
• Znevýhodnenie dievčat.
• Zníženie možnosti šancí vzdelávať sa (nie každý má počítač).

Počítač môže dať žiakovi nezištne svoje vedomosti, ale city a lásku musia dať žiakovi ľudia.

Programové vyučovanie - B. F. Skinner

Učivo sa rozloží na rad postupných logicky na seba nadväzujúcich krokov - jednotiek učiva, ktorými žiak postupne prechádza (v každom kroku sa od žiaka požaduje vnútorná i vonkajšia aktivita). Programové vyučovanie priebežnou a ustavičnou kontrolou aktivizuje žiakov na ďalšie učenie.

Postupnosť krokov, jednotiek - vyučovací program (zásada malých krokov, zásada aktívneho reagovania, zásada bezprostredného upevňovania - spätnej väzby, overovania, kontroly, zásada individualizácie - rešpektovanie individuálnych osobitostí žiaka, najviac jeho schopností, nadania, rýchlosti, zásada hodnotenia a vylepšovania programu). Program sa ustavične preveruje v praxi (zisťuje sa, čo robí žiakovi problémy).

3 hlavné druhy vyučovacích programov:

• Lineárny - B. R. Skinner
• Vetvený - N. A. Crowder
• Zmiešaný

tags: #ucebná #pomôcka #materiály #definícia #druhy