
Vzdelávací proces si vyžaduje viac než len slovné vysvetľovanie. Učebné pomôcky a didaktická technika zohrávajú kľúčovú úlohu pri sprostredkovaní informácií a podpore efektívneho učenia. Pomáhajú konkretizovať abstraktné pojmy, sprístupňovať vzdialené javy a zintenzívňujú motiváciu žiakov. Tento článok sa zameriava na definície, druhy a funkcie učebných pomôcok a didaktickej techniky, ako aj na požiadavky, ktoré sa na ne kladú.
Učebné pomôcky sú materiálne objekty a javy, ktoré učiteľ používa na sprostredkovanie učiva žiakom. Ich cieľom je priblížiť to, čo je vzdialené, zväčšiť to, čo je nepatrné, zmenšiť to, čo je veľmi veľké, spomaliť to, čo je rýchle, zrýchliť to, čo je pomalé, odhaliť to, čo je skryté, konkretizovať to, čo je abstraktné, fixovať to, čo je prchavé a sprehľadniť to, čo je príliš zložité.
Didaktická technika zahŕňa rôzne prístroje a technické zariadenia, ako sú filmy, zvukové prístroje a iné technológie, ktoré slúžia na rovnaké účely ako učebné pomôcky.
Vyučovacie priestory, vrátane škôl (makrointeriéry) a učební (mikrointeriéry), sú miestom, kde sa učebné pomôcky a didaktická technika realizujú.
Učebné pomôcky sa dajú rozdeliť do niekoľkých kategórií podľa rôznych kritérií:
Prečítajte si tiež: Interaktívne vzdelávanie pre ZŠ
Didaktickú techniku možno rozdeliť do nasledujúcich skupín:
Ak sa vo vyučovacom procese používa súčasne viac ako 2 technické vyučovacie prostriedky (média), hovorí sa o multimediálnom vyučovaní. Multimédium je v jednom zariadení spojené viaceré formy uloženia a prezentácie informácií (audiovizuálne prostriedky a počítač).
Podľa Fredmana (1971) si priemerný človek zapamätá:
Čím rozmanitejšie sa človek učí, tým je účinnosť zapamätania vyššia. Použitie učebných pomôcok a didaktickej techniky vo vyučovacom procese súvisí najmä s didaktickou zásadou názornosti. J. A. Komenský sformuloval zlaté pravidlo pre učiteľov: „Všetko nech sa predkladá všetkým zmyslom, nakoľko je to len možné.“
Učebné pomôcky a didaktická technika uľahčujú pochopiť abstraktné prvky učiva, prispievajú k rozvoju myslenia a môžu zintenzívniť motiváciu žiakov. Majú nezameniteľné miesto vo všetkých etapách vyučovacieho procesu.
Prečítajte si tiež: Učebná pomôcka DNA
Tvorba, výber a použitie učebných pomôcok a didaktickej techniky by mali vychádzať z cieľov vyučovacieho procesu, učiva a rešpektovať didaktické zásady. Mali by pomáhať efektívne realizovať vyučovacie metódy a umožniť zapájať čo najviac zmyslových orgánov do poznávacieho procesu. Mali by utvárať ucelený systém, v ktorom dôležitú úlohu zohráva učebnica.
Ideálna učebná pomôcka a didaktická technika má mať čo najväčší pedagogický a technický efekt pri čo najnižších nákladoch na výrobu a prevádzku. Sú pre žiakov prostriedkom, pomocou ktorého poznávajú okolitý svet, a pre učiteľa prostriedkom na zvýšenie efektívnosti vyučovacieho procesu.
Petlák definoval funkcie učebných pomôcok nasledovne:
V najužšom chápaní sa považuje za vedu zaoberajúcu sa uplatňovaním technických prostriedkov vyučovania, najmä moderných, vo vzdelávaní. V najširšom chápaní za vedu zaoberajúcu sa projektovaním, realizáciou a hodnotením akýchkoľvek vzdelávacích systémov. Niekedy sa považuje za samostatnú pedagogickú disciplínu, inokedy za hraničnú alebo interdisciplinárnu vedu. V podstate sa považuje za didaktickú.
Učebnica je najdôležitejší materiálny prostriedok vyučovania, v ktorom je učivo najviac konkretizované. Má vychádzať z učebných osnov. Učebné texty v podobe hlinených tabuliek používali už Sumeri pred viac ako 6000 rokmi.
Prečítajte si tiež: Hady a rebríky: Návod na hru
Za zakladateľa teórie učebnice sa pokladá J. A. Komenský, ktorý vytvoril prvú ilustrovanú učebnicu Orbis pictus (Svet v obrazoch) a sformuloval teoretické zásady tvorby učebníc (obsah má byť úplný, dôkladne premyslený, spracovanie jasné, presné, prehľadné, primerané schopnostiam žiakov, rozplánovaná na celý vyučovací cyklus a rozsah nemá byť veľký).
Podľa Zujeva (1986) má učebnica spĺňať funkciu informačnú, transformačnú, systémovú, funkciu upevňovania a sebakontroly, sebavzdelávaciu, integrujúcu, koordinujúcu, rozvíjajúcu, výchovnú a motivačnú. Vychádza z vyučovacích cieľov a rešpektuje didaktické zásady. Funkciu textu niektorých vyučovacích predmetov môžu plniť aj obrázky.
Podľa Zujeva (1996) priemerný rozsah textovej časti dobrých učebníc je 57 %. Učebnica obsahuje:
Základné učivo by malo byť odlíšené od ostatného (napr. graficky). Hodnotenie učebníc sa vykonáva pomocou experimentálnych (pedagogický experiment), expertných a štatistických metód. Expertné metódy hodnotia primeranosť, metodické spracovanie, zaujímavosť a zložitosť učebníc na základe výrokov skupín expertov. Štatistické metódy skúmajú rozličné parametre učiva (primeraný rozsah textu), merajú obťažnosť (jazykovú a obsahovú zložitosť pre potencionálneho čitateľa) učebného textu a zisťujú čitateľnosť textu.
Učebnice sa tvoria väčšinou dlhý čas, preto často obsahujú staré informácie. Starší žiaci by mali používať pri štúdiu aj monografie, odborné a vedecké časopisy, zborníky vedeckých konferencií a internet.
Komenského „trojumění obecné“ - zahrňujúce činnosť rozumu, jazyka a ruky - je potrebné rešpektovať. Sensomotorický názor - úpravy učebných pomôcok (2-4 žiaci), aby s nimi mohli aj narábať. Interiorizácii (zvnútorneniu) musí predchádzať vonkajšia činnosť. Nič neovplyvní výsledok vyučovacieho procesu tak negatívne, ako nedostatok materializácie (tam, kde materiálna činnosť nie je možná, vykonávajú činnosť v materializovanej podobe - manipulovanie s náhradami predmetov - obrazmi, schémami, mapami, diagramami, tabuľkami). To je významné najmä pri technických a prírodných predmetoch.
Počítače ovplyvňujú náš každodenný život a sú dôležité vo vzdelávaní. Výpočtová technika umožňuje riadenie školstva, školy, vyučovacieho procesu učiteľom, samoštúdium a využívanie voľného času žiakmi.
Žiaci hovoria: „Počítač na mňa nekričí, keď neviem, a nerobí protekciu. Počítač sa ku mne správa priateľsky a nedáva najavo, že je niečo viac ako ja…“
Počítače umožňujú učiteľom znásobiť ich sily a schopnosti, objektivizujú hodnotenie žiakov a umožňujú individualizáciu vyučovania. Výpočtovú techniku možno efektívne uplatniť vo všetkých fázach vyučovacieho procesu (motivácia, aktualizácia učiva, osvojovanie nového učiva, upevňovanie, prehlbovanie, preverovanie, hodnotenie, príprava na vyučovanie, spätná väzba, diagnostikovanie žiakov). Umožňujú tvorivosť žiakov (výtvarná, hudobná oblasť).
Programové vyučovanie - počítač zastupuje učiteľa vo všetkých fázach vyučovacieho procesu a vytvára počítačové vyučovacie systémy - siete.
Počítač môže dať žiakovi nezištne svoje vedomosti, ale city a lásku musia dať žiakovi ľudia.
Učivo sa rozloží na rad postupných logicky na seba nadväzujúcich krokov - jednotiek učiva, ktorými žiak postupne prechádza (v každom kroku sa od žiaka požaduje vnútorná i vonkajšia aktivita). Programové vyučovanie priebežnou a ustavičnou kontrolou aktivizuje žiakov na ďalšie učenie.
Postupnosť krokov, jednotiek - vyučovací program (zásada malých krokov, zásada aktívneho reagovania, zásada bezprostredného upevňovania - spätnej väzby, overovania, kontroly, zásada individualizácie - rešpektovanie individuálnych osobitostí žiaka, najviac jeho schopností, nadania, rýchlosti, zásada hodnotenia a vylepšovania programu). Program sa ustavične preveruje v praxi (zisťuje sa, čo robí žiakovi problémy).
3 hlavné druhy vyučovacích programov: