
Ročné vyúčtovanie nákladov za energie môže byť pre mnohých vlastníkov bytov a nebytových priestorov mätúce. Často sa stáva, že sa vo vyúčtovaní objavia nedoplatky, ktoré môžu výrazne zaťažiť rodinný rozpočet. Práve nedoplatky za teplo patria medzi najčastejšie reklamované položky. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o tom, ako sa orientovať vo vyúčtovaní, aké sú vaše práva a povinnosti, a na čo si dať pozor.
Metodiku rozdelenia nákladov v bytových domoch upravuje vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 240/2016 Z. z., ktorá stanovuje teplotu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste a pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla. Táto vyhláška nadobudla účinnosť 1. januára 2017.
V zmysle zákona č. 100/2014, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, všetky bytové domy s celkovou podlahovou plochou viac ako 500 m2, ktoré sú zásobované centrálnym zdrojom tepla, musia byť od 1. januára 2017 povinne vybavené pomerovými rozdeľovačmi alebo meračmi tepla. Tieto zariadenia umožňujú rozpočítať náklady na vykurovanie medzi konečných spotrebiteľov na základe ich skutočnej spotreby.
„Užívatelia bytov majú možnosť svoje náklady na teplo ovplyvniť regulovaním požadovanej teploty v byte a sú motivovaní k úsporám, nakoľko náklady za teplo sa im rozpočítajú na základe ich spotreby. Z praxe pozorujeme, že po nainštalovaní meračov sa automaticky celková spotreba v bytovom dome v prvom roku výrazne zníži,“ uvádza Sylvia Martinkovičová, manažérka oddelenia rozúčtovania ista Slovakia.
Celkové náklady na teplo v bytovom dome sa rozdeľujú medzi konečných spotrebiteľov na dve zložky:
Prečítajte si tiež: Stravovanie zamestnancov a jeho účtovné aspekty
Zúčtovacím obdobím je jeden kalendárny rok a vyhláška definuje pomer 60 % ZZ a 40 % SZ. Vlastníci sa však môžu dohodnúť aj na inom pomere, ktorý musí byť odsúhlasený v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z.
Pomerový rozdeľovač tepla zaznamenáva teplotu vykurovacieho telesa a teplotu vzduchu v miestnosti a vyhodnocuje ich rozdiel. Prístroje zobrazujú údaje o spotrebe v dielikoch. Na určenie ceny za nameraný údaj (tzv. dielik) je potrebné poznať odpočty z pomerových rozdeľovačov tepla namontovaných v dome a celkové náklady bytového domu vyfakturované dodávateľom tepla. Cena za dielik sa určí ako podiel celkových nákladov v eurách a celkového počtu dielikov v objekte.
Odčítaná hodnota z pomerového rozdeľovača tepla sa navyše prepočítava koeficientmi, ktoré zohľadňujú:
Náklady na prípravu teplej úžitkovej vody sa rozdeľujú podobne ako pri vykurovaní na základnú zložku (ZZ) a spotrebnú zložku (SZ).
Dôležitou zmenou v rozpočítavaní je navýšenie základnej zložky z 10 % na 20 %, pričom 80 % nákladov sa rozpočíta na základe skutočnej spotreby. Tento pomer je fixne daný legislatívou a vlastníci ho nemôžu meniť.
Prečítajte si tiež: Tvorba Sociálneho Fondu
Vlastníci bytov sú povinní v určenom termíne sprístupniť svoje byty a umožniť odpis údajov z meracích prístrojov. Ak konečný spotrebiteľ neumožnil odčítanie alebo odmietol inštaláciu meračov vo svojom byte, náhradná spotreba sa určí v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 240/2016 Z. z. Takýto výpočet môže byť pre užívateľa nevýhodný a významne navýšiť náklady na bývanie.
V prípade, že užívateľ bytu vodomer na teplú úžitkovú vodu ovplyvnil alebo zavinil, že nespĺňa podmienky určeného meradla, prípadne ho demontoval, hrozí mu sankcia až do výšky 3-násobku priemernej hodnoty na byt alebo nebytový priestor v objekte rozpočítavania.
Užívateľom bytov, ktorí majú inštalované rádiové merače, sankcie za neumožnenie odpočítania údajov o spotrebe nehrozia, pretože odpočet sa vykonáva diaľkovo bez vstupu do bytových domov.
Existuje viacero faktorov, ktoré môžu spôsobiť vysoký nedoplatok pri ročnom vyúčtovaní:
Správca alebo výkonný orgán spoločenstva vlastníkov bytov je povinný predložiť vlastníkom bytov vyúčtovanie v lehote do 31. mája. Vlastník má právo reklamovať ročné vyúčtovanie u svojho správcu alebo u výkonného orgánu spoločenstva vlastníkov bytov, nedoplatok je však potrebné uhradiť v uvedenej lehote.
Prečítajte si tiež: Účtovanie kúpeľnej starostlivosti
Doba reklamácie a úhrady preplatku alebo nedoplatku má byť uvedená na ročnom vyúčtovaní alebo v zmluve o výkone správy, prípadne spoločenstve. Pokiaľ rozpočítanie zabezpečuje špecializovaný externý dodávateľ, správca mu postúpi reklamáciu na posúdenie.
V súčasnosti neexistuje právny predpis, ktorý by uceleným spôsobom upravoval obsah vyúčtovacej faktúry. Výnimkou sú náklady na teplo, pri ktorých je vyhláškou upravená povinnosť správcu uvádzať vo vyúčtovaní presne stanovený rozsah údajov.
Všeobecne, každá vyúčtovacia faktúra by mala obsahovať:
V ďalšej časti by mali byť uvedené údaje za nehnuteľnosť, v prípade viacposchodových bytových domov aj údaje o položkách účtovaných podľa vchodov, a následne všetky údaje týkajúce konkrétneho bytu/nebytového priestoru.
Z vyúčtovania by malo byť zrejmé, aké položky sú predmetom vyúčtovania, náklad na celý objekt a spôsob jeho rozpočítania, náklad na daný vchod a náklad na konkrétny byt. Náklady sa následne porovnajú so zaplatenými zálohovými platbami a uvedie sa výsledok vyúčtovania, ktorým môže byť preplatok, alebo nedoplatok.
Ak sú vám niektoré z údajov na vyúčtovacej faktúre nejasné, alebo sú podľa vášho názoru nesprávne, v prvom rade je potrebné obrátiť sa na správcu. V prípade, že s vysvetlením správcu nie ste spokojný, môžete vyúčtovanie reklamovať.
Lehota na podanie reklamácie je 24 mesiacov od vyúčtovania. Správca alebo predseda musí reklamáciu vybaviť do 30 dní od jej uplatnenia. V prípade preukázania chyby na strane správcu, musí správca vyhotoviť opravné vyúčtovanie neodkladne po uznaní reklamácie.
V praxi sa stretávame s prípadmi, kedy správcovia v ročnom vyúčtovaní účtujú vlastníkom poplatky za vystavenie ročného vyúčtovania, archiváciu dokumentov, evidencia úverov a pod. Úhrada takýchto poplatkov je nezákonná, ak ich vlastníci neodsúhlasili.