Zdaňovanie príjmov od všetkých zamestnávateľov a nemocenské dávky: Komplexný prehľad

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti je každoročná povinnosť zamestnávateľa po skončení zdaňovacieho obdobia. V tomto článku sa budeme venovať téme ročného zúčtovania preddavkov na daň zo závislej činnosti za rok 2022, termínmi, ktoré musí splniť zamestnanec aj zamestnávateľ. Podmienky ročného zúčtovania dane upravuje § 38 o dani z príjmov. Ročné zúčtovanie dane je v podstate alternatíva k daňovému priznaniu a vykonáva sa dobrovoľne na žiadosť zamestnanca bez ohľadu na výšku príjmov, za predpokladu, že daňovník (zamestnanec) nemá povinnosť podať daňové priznanie.

Kedy je potrebné podať daňové priznanie?

Pri daňovom priznaní je povinnosť ho podať v prípade, ak mal daňovník zdaniteľné príjmy v roku 2022 vyššie ako 2 289,63 eura. Táto hranica príjmov je dôležitá najmä v prípade, ak mal daňovník okrem príjmov zo závislej činnosti aj iný druh zdaniteľného príjmu, napríklad z podnikania (§ 6 ods. 1 a 2 zákona), z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona), z ostatných príjmov (§ 8 zákona) a podobne. Posudzuje sa zdaniteľný príjem, neberie sa ohľad na príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, alebo príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, alebo príjmy, z ktorých bola vybratá zrážková daň. Ak mal daňovník (zamestnanec) len príjmy zo závislej činnosti, môže sa rozhodnúť, ktorý typ vyrovnania daňovej povinnosti si vyberie, či prostredníctvom ročného zúčtovania dane alebo podaním daňového priznania.

Ročné zúčtovanie môže požiadať aj zamestnanec, ktorý je nerezidentom SR, t. j. je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak dosahoval len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti na území SR. Ročné zúčtovanie sa vykoná len zo zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti dosahovaných na území SR.

Kedy nemôže zamestnanec požiadať o ročné zúčtovanie?

Zamestnanec nemôže požiadať o ročné zúčtovanie dane, ak:

• okrem príjmov zo závislej činnosti poberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 a neuplatnil sa postup podľa § 43 ods. 7 zákona, t. j. ak požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania v lehote do 15. 2.
• ak mal okrem príjmov zo závislej činnosti aj zdaniteľný príjem z podnikania (§ 6 ods. 1 a 2 ), prenájmu (§ 6 ods.
• rezident SR, ak mal príjmy zo zahraničia, okrem prípadov uvedených v § 32 ods.
• ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z.
• ak mal príjmy zo závislej činnosti, z ktorých nebolo možné zraziť preddavok na daň podľa § 35 ods.
• ak do 15. 2.
• ak zamestnávateľovi síce predložil žiadosť do 15. 2. 2023, ale nepredložil do tejto lehoty aj potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania, t. j. zamestnanec, ktorý začal pracovať u zamestnávateľa od 1. 1.

Praktické príklady

Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko príkladov:

Prečítajte si tiež: Dávky pre osoby so zdravotným postihnutím: prehľad

• Príklad č. 1: Zamestnanec mal v roku 2022 príjmy zo závislej činnosti od dvoch zamestnávateľov v úhrne 2 500 eur. Zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie dane.
• Príklad č. 2: Zamestnanec bol od januára 2022 do septembra 2022 práceneschopný. Od októbra 2022 sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane a nemá ani povinnosť podať daňové priznanie. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, nemocenské, dávka v nezamestnanosti sú príjmami oslobodenými od dane, tzn. nezahŕňajú sa do zdaniteľných príjmov.
• Príklad č. 3: Zamestnanec mal v roku 2022 príjem z pracovného pomeru a predal byt, ktorý vlastnil 2 roky. Zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie dane. Príjem z predaja bytu nadobudnutého dedením v priamom rade po mame je príjmom oslobodeným od dane. Do sledovanej doby 5 rokov vlastníctva na účely posúdenia oslobodeného príjmu od dane sa započítava aj doba vlastníctva poručiteľa v priamom rade, t. j. matky.
• Príklad č. 4: Zamestnanec mal v roku 2022 príjmy zo závislej činnosti. Predal byt, ktorý mal vo vlastníctve 3 roky. Zamestnanec nemôže požiadať o ročné zúčtovanie.
• Príklad č. 5: Zamestnanec, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti, je spoločníkom v inej s. r. o. Zamestnanec môže požiadať o ročné zúčtovanie dane.

Ako požiadať o ročné zúčtovanie?

Zamestnanec žiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania na tlačive Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa § 38 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie (rok) s označením ŽIA38v22_1.

Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti

Jedným z druhov príjmov podliehajúcich dani z príjmov fyzickej osoby je príjem zo závislej činnosti, ktorý je vymedzený v § 5 zákona o dani z príjmov. Sú to príjmy, pri ktorých daňovník nevystupuje vo vlastnom mene, ale je povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu. Pod uvedený odsek patria tiež príjmy zo služobného pomeru - vojakov, colníkov, príslušníkov Policajného zboru SR a príjmy z členského pomeru - napr. členov družstiev. Rovnako sem patria aj všetky príjmy, ktoré súvisia s predchádzajúcim pracovnoprávnym vzťahom - napr. odstupné, odchodné. Najčastejšie diskutovaným zatriedením príjmov sú príjmy spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným.

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným je definovaný v § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka ako štatutárny orgán spoločnosti, ktorého vymenúva valné zhromaždenie spoločnosti z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb (§ 133 ods. 4 ObchZ). Konatelia majú za úlohu realizovať uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti a konať v mene spoločnosti. Tak ako je definované v § 5 ods. 1 písm. a) ZDP, aj príjmy konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným sa zatrieďujú ako príjmy zo závislej činnosti. Ak má spoločník uzatvorený so svojou spoločnosťou pracovnoprávny vzťah, je jeho príjem príjmom podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP. Ak spoločník pracuje pre spoločnosť bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu, jeho príjem je príjmom podľa § 5 ods. 1 písm. d) odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písm. a) alebo písm. e) odmeny obvinených vo väzbe podľa zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody podľa zákona č. 475/2005 Z. z.

Sociálny fond možno podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde tvoriť len z úhrnu príjmov zo závislej činnosti zamestnanca v pracovnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, z čoho vyplýva, že sociálny fond možno tvoriť okrem „klasických“ zamestnancov v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti len u spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý má uzatvorený pracovný pomer podľa Zákonníka práce so spoločnosťou, a teda príjmy zo sociálneho fondu môže poberať len tento spoločník. Príjmy zo sociálneho fondu vyplácané v súlade so zákonom o sociálnom fonde sú zdaňované preddavkom na daň zo závislej činnosti vypočítaným sadzbou 19 %. Ak však zamestnávateľ poskytne plnenie svojim zamestnancom zo sociálneho fondu a toto spĺňa podmienky oslobodenia definované v § 9 alebo § 5 ods. 7 ZDP, takéto plnenie je oslobodené od dane.

Čo sa nepovažuje za príjem zo závislej činnosti?

Za príjmy zo závislej činnosti sa nepovažujú a predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti nie sú príjmy podľa § 5 ods. 5 ZDP. Môže to byť napr. náhrada za stratu príjmu vyplácaná poisťovňou zo zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu podľa Zákonníka práce, ktoré s účinnosťou od 1. 4. 2002 upravuje § 221 Zákonníka práce. Príjmom nie je len obslužné, ktoré je spojené s hrami v kasínach podľa § 39 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách v znení neskorších predpisov, ale aj tzv. „tringelt“, ktorý sa poskytuje v hotovosti po vykonaní napr. kaderníckych služieb, kozmetických či pedikérskych služieb. Je to dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti. V praxi je však dokázanie takéhoto príjmu takmer nemožné.

Prečítajte si tiež: Príjem a jeho vplyv na daňové a odvodové povinnosti

Pravidelné, nepravidelné a jednorazové príjmy

Príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „zamestnanec“) od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Príjmom zamestnanca je aj suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla podľa § 25 (obstarávacia cena vozidla, reprodukčná cena vozidla a ďalej určená vstupná cena v tomto ustanovení) za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely. V prípade, ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla.

Príklad: Zamestnancovi poskytol zamestnávateľ 2 vozidlá na použitie aj na služobné, aj na súkromné účely, pričom zamestnanec si môže v priebehu mesiaca vybrať, ktorý automobil bude používať a kedy. V takomto prípade bude príjmom zamestnanca suma vo výške 1 % zo vstupných cien obidvoch vozidiel. Ak ale zamestnancovi bolo poskytnuté ďalšie vozidlo z dôvodu poruchy a tým nepojazdnosti prvého vozidla, príjmom zamestnanca bude 1 % zo vstupnej ceny len jedného automobilu, a to zo vstupnej ceny, ktorá je vyššia.

Príjmom zamestnanca je aj hodnota zamestnaneckej opcie poskytnutej zamestnávateľom na nákup zamestnaneckej akcie určená ako rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou akcie garantovanou opciou, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup opcie. Zamestnaneckou opciou na účely tohto zákona je opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť. Zamestnaneckou akciou na účely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od akciovej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa. Zamestnanecká opcia predstavuje právo zamestnanca na nákup zamestnaneckej akcie. Podľa znenia tohto ustanovenia platného do 31. 12. 2009 k zdaniteľnému príjmu zamestnanca prichádza v prvý deň možnosti realizácie takejto opcie, t. j. v prvý deň, kedy je možné vymeniť zamestnaneckú opciu za zamestnaneckú akciu (vesting), bez ohľadu na to, či v skutočnosti zamestnanec opciu v tento deň realizoval alebo jej realizácia nastane v neskoršom období (výmena opcie za zamestnaneckú akciu). S účinnosťou od 1. 1. 2010 sa toto ustanovenie zákonom č. 504/2009 Z. z. zmenilo.

Príjmom zo závislej činnosti je aj cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom, pričom za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto zamestnanca za vyživované (§ 33), ak sa takejto súťaže zúčastnili. Táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov posudzuje samostatne [§ 9 ods. 2 písm. n) ZDP].

Čo nie je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti?

Za príjmy zo závislej činnosti sa nepovažujú a predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti nie sú príjmy podľa § 5 ods. 5 ZDP, napr. náhrady cestovných výdavkov poskytované v súlade so zákonom o cestovných náhradách. Takýmto osobitným predpisom je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (zákon o cestovných náhradách), ktorý upravuje poskytovanie náhrad výdavkov pri pracovných cestách. V prípade, že zamestnávateľ uhradí zamestnancovi náhradu cestovných výdavkov vo výške nároku podľa citovaného zákona, pre zamestnanca je to plnenie, ktoré zákon o dani z príjmov nepovažuje za príjem zo závislej činnosti, pretože nie je predmetom dane.

Prečítajte si tiež: Dôchodca a práca na dohodu: Daňové povinnosti

Ďalej sem patrí nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania. Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancom, u ktorých si to vyžaduje ochrana ich života a zdravia, na bezplatné používanie potrebné osobné ochranné pracovné prostriedky a umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky, prípadne podľa osobitného predpisu aj ochranné nápoje (napr. káva, malinovka) a ako osobné ochranné pracovné prostriedky aj pracovné odevy a obuv. Od dane je oslobodené poskytnutie týchto ochranných prostriedkov a pracovného ošatenia vrátane ich udržiavania, t. j. ak zamestnanec prinesie napr. potvrdenie z čistiarne, že si dal pracovné oblečenie vyčistiť, preplatenie dokladu, ktorým je potvrdené zaplatenie čistiarne, nie je u zamestnanca predmetom dane. Aj v prípade, ak zamestnávateľ poskytuje toto plnenie v peňažnej forme a je dodržaný účel použitia prostriedkov v súlade s týmto ustanovením, je to považované za príjem, ktorý nie je predmetom dane u zamestnanca. Zdaniteľným príjmom nie je ani peňažné plnenie na tento účel vtedy, ak v niektorých všeobecne záväzných právnych predpisoch je zakotvená povinnosť poskytovania takéhoto peňažného plnenia (paušálu), napr. na ošatenie.

Pracovným ošatením a možnosťou uplatnenia výdavkov na nákup pracovného oblečenia do daňových výdavkov sa zaoberal „Pokyn MF SR na posudzovanie výdavkov (nákladov) vynaložených na pracovné ošatenie podľa ustanovení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení oznámenia MF SR č. 22058/2000-72“ uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998, ktorý je možný primerane použiť aj za účinnosti zákona č. 595/2003 Z. z. Zákonom č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa doplnil aj zákon o dani z príjmov v ustanovení § 5 ods. 5 písm. b), podľa ktorého predmetom dane nie je ani nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely, a to aj v prípade, ak ide o plnenia poskytované žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa, s ktorým má zamestnávateľ zmluvu uzavretú podľa osobitného predpisu (§ 53 Zákonníka práce). Uvedené sa doplnilo s účinnosťou od 1. 9. 2009.

Medzi ďalšie príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, patrí suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ (sú to napr. cestovné náhrady). Ďalej sem patrí suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca (napr. príspevky na stravovanie). Podmienkou je, aby táto povinnosť vyplývala napr. zo Zákonníka práce - t. j. ak všeobecne záväzný právny predpis ukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytovať určitej skupine zamestnancov rehabilitácie a pod., v tom prípade toto plnenie podľa zákona o dani z príjmov nie je predmetom dane. Ak ale zamestnávateľ uhradí svojim zamestnancom napr. preventívnu lekársku prehliadku dobrovoľne, je to pre zamestnanca zdaniteľný príjem. Rovnako sem patrí náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa osobitného predpisu, ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov (ide napr. o zamestnancov štátnych lesov, ktorí pri práci využívajú vlastné nástroje ako napr. motorové píly).

Príjmy zo závislej činnosti oslobodené od dane

Príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú predmetom dane, ale sú od dane oslobodené, sú definované v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov. S účinnosťou zákona č. 504/2009 Z. z., t. j. s účinnosťou od 1. 1. 2010, je od dane oslobodená hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov. V prípade posudzovania oslobodenia príjmov za použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa zamestnancom môže ísť aj o také zariadenie, ktoré nie je vo vlastníctve zamestnávateľa, ale má ho prenajaté a poskytuje ho zamestnancom za týmto účelom. V tejto súvislosti však nemožno uznať zakúpenie rekreačných poukazov ako poskytnutie služby prostredníctvom cestovnej kancelárie, ale uznať možno napr. prenájom telocvične zamestnávateľom pre zamestnancov.

V tomto ustanovení sa zavádza legislatívna skrátka „poistné a príspevky“, ktorá sa používa aj v iných ustanoveniach zákona o dani z príjmov. Napr. v prípade, ak daňovník s príjmami podľa § 6 uplatní k príjmom výdavky percentom podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, môže takto vyčíslené výdavky znížiť o poistné a príspevky. Aj keď v tomto ustanovení, t. j. v § 6 ods. 10 ZDP, sa používa legislatívna skratka „poistné a príspevky“, ide len o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť daňovník, nie jeho zamestnanci.

S účinnosťou od 1. 1. 2010 sa zákonom č. 504/2009 Z. z. zaviedlo oslobodenie od dane pre príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúce daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ak časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak nejde o príjmy uvedené v § 16 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov a o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 16 ods. 2 ZDP). Ďalej sa oslobodzuje od dane náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993. Od 1. 1. 2010 sa oslobodzuje od dane náhrada za stratu na zárobku vypočítaná z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, ktorému je vyplatená, a ide o tzv. svedočné vyplácané podľa § 72 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov. Ak sa ale náhrada na zárobku vypočíta a vyplatí z priemerného mesačného hrubého zárobku zamestnanca, potom takáto náhrada u zamestnanca sa zdaní podľa § 43 ods. 3 písm. m) tejto novely zákona zrážkovou daňou a zároveň podľa § 43 ods. 6 tohto zákona bude takto vybraná daň považovaná za vysporiadanú.

Popri oslobodených príjmoch špeciálne definovaných pre závislú činnosť v § 5 ods. 7 ZDP, je potrebné brať do úvahy aj všeobecné oslobodenia od dane uvedené v § 9 ZDP.

Základ dane z príjmov zo závislej činnosti

Základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu. Tak ako už bolo vyššie uvedené, podľa legislatívnej skratky „poistné a príspevky“ zadefinovanej v § 5 ods. 7 písm. a) ZDP, ide o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie. S účinnosťou od 1. 1. 2011 platí, že základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov zo závislej činnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty.

Zdaňovanie závislej činnosti daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou

Keďže sa v tomto príspevku zaoberáme zdanením slovenských daňovníkov zamestnaných v zahraničí, t. j. daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa zákona o dani z príjmov, je potrebné si uvedomiť, že daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou zdaňuje na území SR všetky svoje príjmy (§ 2 písm. d) ZDP), t. j. tak príjmy zo zdrojov na území SR, ako aj príjmy zo zdrojov v zahraničí. V súlade s § 32 zákona o dani z príjmov bude daňovník podávať daňové priznanie. Podľa tohto ustanovenia je daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona, čo je nezdaniteľná časť na daňovníka. Pre roky 2009 a 2010 sú to nezdaniteľné časti vypočítané spôsobom určeným v § 52g ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. nezdaniteľná časť na daňovníka sa určí ako 22,5-násobok životného minima, čo je 4 025,70 € (22,5 x 178,92 €). Daňové priznanie za rok 2010 bude povinný podať každý daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy presiahli za zdaňovacie obdobie 2 012,85 €. Do sumy zodpovedajúcej 50 % základnej nezdaniteľnej časti na daňovníka sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 zákona o dani z príjmov) a jej zrazením je splnená daňová povinnosť daňovníka alebo si daňovník neuplatní postup, pri ktorom si daň vybranú zrážkou odpočíta od svojej daňovej povinnosti v daňovom priznaní ako už zaplatený preddavok na daň.

tags: #zdaňovanie #príjmov #od #všetkých #zamestnávateľov #a