Zníženie dôchodkového veku žien na Slovensku v závislosti od počtu vychovaných detí: Podmienky a ustanovenia

Úvod

Úprava dôchodkového veku na Slovensku prešla v posledných rokoch viacerými zmenami. Jednou z významných zmien je zavedenie ustanovení, ktoré umožňujú zníženie dôchodkového veku žien v závislosti od počtu vychovaných detí. Táto úprava reaguje na ústavné zadefinovanie hranice, ktorú nemožno pri určení podmienky veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe presiahnuť. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach a ustanoveniach, ktoré sa týkajú zníženia dôchodkového veku žien na Slovensku s ohľadom na výchovu detí.

Ústavný základ a legislatívny rámec

Ústavným zákonom č. 99/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, sa v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky zadefinovala hranica, ktorú nemožno pri určení podmienky veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe presiahnuť. Podrobnosti o právach uvedených v čl. 39 ústavy ustanoví zákon. V tejto súvislosti sa navrhuje primerane zmeniť a doplniť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý okrem iného obsahuje vykonávaciu právnu úpravu k ústavou garantovanému právu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

S cieľom zabezpečiť súlad súčasnej právnej úpravy určovania dôchodkového veku s ústavou sa navrhuje upraviť najvyšší dôchodkový vek v štyroch úrovniach diferencovaných v závislosti od počtu vychovaných detí. Ďalej sa navrhuje upraviť definíciu pojmu výchova dieťaťa, vznik a rozsah právnych účinkov dovŕšenia a určenia dôchodkového veku.

Definícia výchovy dieťaťa

V súvislosti s ustanovením najvyššieho dôchodkového veku, ktorý je závislý od počtu vychovaných detí, sa navrhuje definovať výchovu dieťaťa. Podľa predpisov dôchodkového zabezpečenia účinných pred 1. januárom 2004, sa dôchodkový vek žene určoval (znižoval) v závislosti od počtu vychovaných detí. Z uvedeného dôvodu tieto predpisy podrobnejšie definovali podmienky, podľa ktorých sa výchova dieťaťa posudzovala na určenie jej dôchodkového veku. Vychádzali pritom z poznatkov aplikačnej praxe, podľa ktorej v reálnom živote dochádza k rôznym situáciám súvisiacich s výchovou detí, ktoré sú spôsobené objektívnymi aj subjektívnymi príčinami. Tieto podmienky sa na určenie dôchodkového veku ženy používajú v aplikačnej praxi do súčasnosti; pre účely ustanovenia § 65 zákona o sociálnom poistení, ktorý v rámci prechodného obdobia diferencoval dôchodkový vek žien v závislosti od počtu vychovaných detí (odseky 4 až 8) na základe prechodného ustanovenia § 258 zákona o sociálnom poistení.

Zníženie dôchodkového veku a "dôchodkový strop"

V súlade s ústavou sa navrhuje najvyšší dôchodkový vek poistenca znižovať za každé vychované dieťa o 6 mesiacov, najviac však o 18 mesiacov. Ak dieťa vychovali poistenci (napr. manželia) v tom istom období spolu, jeho výchova sa v súlade s ústavou zohľadní prednostne žene. Ak žene výchovu dieťaťa nie je možné zohľadniť (napr. z dôvodu jej smrti pred dosiahnutím dôchodkového veku), výchova dieťaťa sa zohľadní mužovi.

Prečítajte si tiež: Všetko o výsluhovom dôchodku

Dôchodkový vek sa zvyšuje až do dosiahnutia najvyššieho dôchodkového veku - „dôchodkového stropu“. Ten je u muža i ženy stanovený na 64 rokov. Ak poistenec vychoval jedno dieťa, pôjde do dôchodku vo veku 63 rokov a 6 kalendárnych mesiacov. Ak ste vychovali dve deti, do dôchodku odídete vo veku 63 rokov. Ak máte tri a viac detí, odídete do dôchodku keď dovŕšite 62 rokov a šesť kalendárnych mesiacov. Zároveň to znamená, že sa nezníži dôchodkový vek, ale zníži sa dôchodkový strop.

Zohľadnenie výchovy dieťaťa pri nástupe na dôchodok

Rovnaké obdobie výchovy toho istého dieťaťa sa zohľadní len jednému z rodičov. Na zníženie dôchodkového stropu má prednostne nárok žena. Muž je až na druhom mieste a uprednostní sa, iba ak žena nespĺňa podmienky výchovy. Obidvom rodičom sa obdobie výchovy započítava v rovnakom rozsahu nezisťuje sa „reálne“ obdobie osobnej starostlivosti, pričom na účely zníženia dôchodkového stropu sa výchova zohľadní prednostne žene.

Sociálna poisťovňa neskúma „reálne“ obdobie starostlivosti za účelom zníženia dôchodkového stropu. Ako už bolo spomenuté, výchova sa zohľadňuje prioritne žene. Rovnaké podmienky platia, aj ak bolo dieťa zverené do striedavej starostlivosti rodičov.

Nadobudnutie právnych účinkov dovŕšenia dôchodkového veku

V súvislosti s navrhovanou úpravou najvyššieho dôchodkového veku diferencovaného v závislosti od počtu vychovaných detí sa navrhuje právna úprava nadobudnutia právnych účinkov dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania dôchodku. Navrhuje sa uplatňovanie tejto úpravy vo vzťahu k posudzovaniu sociálneho poistenia poistenca, ktorému je dodatočne zohľadnená výchova detí na určenie jeho dôchodkového veku, resp. ktorému je spätne priznaný starobný dôchodok.

Navrhovanou úpravou nadobudnutia právnych účinkov dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania dôchodku na uvedené právne vzťahy sa za účelom zachovania právnej istoty poistencov a zamestnávateľov zabraňuje reparácii vzniku a zániku sociálneho poistenia poistenca, ako aj zamestnávateľa a reparácii poistného na sociálne poistenie, ktoré bolo zaplatené za obdobie spätného určenia dôchodkového veku alebo spätného priznania dôchodku. To znamená, že účinky dovŕšenia dôchodkového veku na účely posudzovania vzniku, trvania alebo zániku poistenia a na účely posudzovania povinnosti platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie budú pôsobiť okamihom faktického dovŕšenia dôchodkového veku poistenca (t.j. dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku poistenca), avšak najskôr odo dňa určenia dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, t.j. tieto účinky nenastanú spätne.

Prečítajte si tiež: Kúpna zmluva: Ako na to?

Príklad: Poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý vykonáva prácu na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, si uplatní výchovu detí na účely určenia jeho dôchodkového veku, keďže jeho manželka zomrela pred dovŕšením jej dôchodkového veku, a nemohla si teda uplatniť právo na zníženie dôchodkového veku z dôvodu výchovy detí. Dôchodkový vek bez zohľadnenia výchovy detí mal dovŕšiť vo veku 63 rokov. Sociálna poisťovňa mu určila dôchodkový vek so zohľadnením výchovy troch detí na 62 rokov a 6 mesiacov. Keďže podmienkou na vylúčenie právneho postavenia zamestnanca na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti ako poberateľa výsluhového dôchodku vykonávajúceho prácu na základe dohody o pracovnej činnosti je dovŕšenie dôchodkového veku, účinky spätného určenia dôchodkového veku na 62 rokov a šesť mesiacov uvedeného poistenca nenastanú spätne ku dňu dovŕšenia 62 roku a šiesteho mesiacapoistenca, ale nastanú až dňom, ktorým Sociálna poisťovňa tento dôchodkový vek určila, t.j. neskôr. To znamená, že za obdobie od dovŕšenia faktického dôchodkového veku (62 rokov a šesť mesiacov) do dňa, ktorým Sociálna poisťovňa tento dôchodkový vek určila, nedôjde k reparácii vzniku a zániku jeho poistenia ako zamestnanca, ani k reparácii poistenia jeho zamestnávateľa, a tým ani k reparácii poistného plateného za toto obdobie. Analogické účinky vyvolá aj spätné priznanie starobného dôchodku, ak vznik, trvanie a zánik sociálneho poistenia a platenie poistného je podmienené priznaním starobného dôchodku.

V záujme jednotnosti právnej úpravy dovŕšenia dôchodkového veku, ako aj v záujme právnej istoty dotknutých osôb sa navrhuje obdobne upraviť aj nadobudnutie právnych účinkov dôchodkového veku (od dňa, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr odo dňa určenia) pre účely osobitných predpisov.

Vplyv na výpočet invalidného dôchodku

Na výpočet sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia získanému do vzniku nároku na invalidný dôchodok pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (dopočet). Na tento účel sa použije aktuálny dôchodkový vek v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok. V tejto súvislosti sa navrhuje na najvyšší dôchodkový vek znížený z dôvodu výchovy dieťaťa pri dopočte neprihliadať. Ak by sa na účel dopočtu použil najvyšší dôchodkový vek znížený z dôvodu výchovy dieťaťa, poistencovi by to znížilo sumu invalidného dôchodku úmerne k počtu vychovaných detí. Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý vychoval deti, by teda bola nižšia ako suma invalidného dôchodku poistenca v rovnakom veku, ktorý nevychoval žiadne dieťa (aj napriek tomu, že dosahoval rovnaké zárobky a ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok získal rovnako dlhé obdobie dôchodkového poistenia).

Vplyv na minimálny dôchodok

Navrhuje sa, aby sa výchova dieťaťa, rovnako ako v prípade zníženia najvyššieho dôchodkového veku, premietala aj do zníženia dĺžky obdobia dôchodkového poistenia potrebného na vznik nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku a zároveň sa premietala aj do určenia jeho sumy. Práve zníženie dôchodkového veku za vychované deti bude mať za následok aj skrátenie obdobia dôchodkového poistenia posudzovaného na účely vzniku nároku a/resp. aj zníženie sumy minimálneho dôchodku. V opačnom prípade by sa napr. invalidnej dôchodkyni za každé vychované dieťa znižovalo obdobie dôchodkového poistenia potrebné na vznik nároku na minimálny dôchodok, čo by v končenom dôsledku znamenalo, že by v porovnaní s invalidnou dôchodkyňou v inak rovnakej situácii (rovnaký vek, rovnaký vek vzniku invalidity, rovnako dlhé obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom nároku na invalidný dôchodok) mala nižší minimálny dôchodok, resp. by jej naň vôbec nevznikol nárok.

Povinnosť Sociálnej poisťovne určovať dôchodkový vek

Vzhľadom na navrhovanú úpravu diferencovaného najvyššieho dôchodkového veku a v spojení s platnou úpravou už existujúcich rozličných dôchodkových vekov (pre ženy podľa § 65 ods. 4 až 8 zákona o sociálnom poistení, pre poistencov, ktorí získali obdobie dôchodkového poistenia v niektorej z pracovných kategórií ustanovených podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), sa navrhuje ustanoviť povinnosť Sociálnej poisťovne určovať dôchodkový vek poistenca, a to aj na účely iných právnych predpisov. V zákone o sociálnom poistení, resp. v osobitných predpisoch je vznik a zánik niektorých práv, povinností a nárokov podmienený práve dovŕšením dôchodkového veku, ktorý pre vyššie uvedenú diferencovanosť nie je možné zo strany tretích subjektov určiť.

Prečítajte si tiež: Rovnováha pri výklade zmluvy

tags: #ustanovenia #pre #zníženie #dôchodkového #veku #žien