
Skúšobná doba predstavuje významnú etapu v pracovnom pomere, ktorá umožňuje zamestnávateľovi a zamestnancovi zistiť, či im spolupráca vyhovuje. Poskytuje priestor na zhodnotenie vzájomných očakávaní a predstáv o budúcej spolupráci. Tento článok komplexne rozoberá problematiku skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, pričom zohľadňuje legislatívne zmeny účinné od 1. septembra 2011 a ponúka praktické rady pre zamestnávateľov aj zamestnancov.
Skúšobná doba je obdobím, počas ktorého si zamestnanec zvyká na nové pracovné povinnosti, firemnú kultúru a tím. Zamestnávateľ má zase možnosť overiť si, či zamestnanec spĺňa jeho očakávania a či je vhodný na danú pozíciu. Je to čas vzájomného spoznávania a rozhodovania o budúcej spolupráci.
Zákonník práce stanovuje maximálnu dĺžku skúšobnej doby na tri mesiace. Existuje však výnimka pre vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúcich zamestnancov, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti týchto vedúcich zamestnancov, u ktorých môže byť skúšobná doba predĺžená až na šesť mesiacov. Dohoda o skúšobnej dobe musí byť písomná a obsiahnutá v pracovnej zmluve, inak je neplatná. Dôležité je, že skúšobnú dobu nemožno dohodnúť spätne, ale najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru.
V zásade platí, že skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Výnimkou sú prekážky v práci na strane zamestnanca, ako napríklad práceneschopnosť alebo ošetrenie člena rodiny, o ktoré sa platne dohodnutá skúšobná doba automaticky predlžuje. Zákonník práce nevylučuje ani možnosť čerpania dovolenky počas skúšobnej doby, avšak zamestnanec ju môže čerpať len po dohode so zamestnávateľom.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je jedným z najjednoduchších spôsobov ukončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ aj zamestnanec môžu pracovný pomer skončiť písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru by malo byť doručené druhej strane spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť, avšak ide len o tzv. poriadkovú lehotu.
Prečítajte si tiež: Úskalia ústnej kúpnej zmluvy
Zvýšená ochrana sa vzťahuje na tehotné zamestnankyne, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy. V týchto prípadoch môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom alebo materstvom, a musí to náležite písomne odôvodniť, inak je skončenie neplatné.
Zákonník práce vyžaduje písomnú formu skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Napriek tomu, podľa ustálenej súdnej praxe, je možné pracovný pomer platne skončiť aj ústne, pokiaľ zákon pre daný právny úkon výslovne neustanovuje neplatnosť pri nedodržaní písomnej formy. Odporúča sa však skončiť pracovný pomer písomne, aby sa predišlo prípadným sporom.
Okrem skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe Zákonník práce upravuje aj možnosť odstúpenia od pracovnej zmluvy. Odstúpenie je jednostranný právny úkon, ktorý môže vykonať zamestnanec alebo zamestnávateľ za určitých podmienok. Zákon pozná dva spôsoby odstúpenia:
Alternatívou ku skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe je dohoda o skončení pracovného pomeru. Ide o dvojstranný právny úkon, pri ktorom sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru k určitému dátumu. Dohoda musí byť písomná a musí obsahovať dôvody skončenia, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) ZP (organizačné dôvody alebo zdravotné dôvody).
Judikatúra a aplikačná prax súdov potvrdzujú, že pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe je dôležité dbať na dodržanie formálnych náležitostí, ako je písomná forma oznámenia a jeho doručenie druhej strane. V prípade sporov je potrebné preukázať, že k skončeniu pracovného pomeru skutočne došlo.
Prečítajte si tiež: Vymožiteľnosť ústnej zmluvy
Novela Zákonníka práce účinná od 1. septembra 2011 priniesla niekoľko zmien, ktoré sa týkajú aj skončenia pracovného pomeru. Medzi najdôležitejšie zmeny patrí:
Prečítajte si tiež: Platnosť Ústnej Zmluvy