Dôležitosť vôle pri právnych úkonoch a definícia simulácie

Právne úkony sú základným pilierom spoločenských a hospodárskych vzťahov. Ich platnosť a účinnosť sú podmienené splnením určitých náležitostí, medzi ktoré patrí slobodná a vážna vôľa subjektov, ktorá musí byť navyše prejavená určite a zrozumiteľne. V tomto článku sa zameriame na dôležitosť vôle pri právnych úkonoch, s dôrazom na definíciu simulácie a jej právne následky.

Vôľa ako základný prvok právneho úkonu

Právny úkon je prejav vôle subjektu, ktorý smeruje k vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov. Vôľa konajúceho subjektu je kľúčová pre dosiahnutie cieľa, ktorý sa má právnym úkonom dosiahnuť. Právny úkon je nástrojom, pomocou ktorého účastník dosahuje sledovaný cieľ.

Náležitosti vôle

Pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby vôľa bola:

• Slobodná: Vôľa nesmie byť ovplyvnená donútením, hrozbou alebo iným nátlakom.
• Vážna: Vôľa musí byť skutočná a nesmie ísť len o predstieraný úkon.
• Určitá: Vôľa musí byť jasná a zrozumiteľná, aby bolo zrejmé, čo ňou subjekt sleduje.
• Zrozumiteľná: Prejav vôle musí byť jednoznačný a nesmie vzbudzovať pochybnosti o jeho obsahu.

Ak niektorá z týchto náležitostí chýba, právny úkon je neplatný.

Simulácia: Vedomá nezhoda vôle a prejavu

Simulácia, alebo predstieranie, predstavuje rozpor medzi vôľou a jej prejavom. Ide o situáciu, keď subjekt navonok prejavuje vôľu, ktorá nezodpovedá jeho skutočnému úmyslu. Simulovaný právny úkon môže trpieť vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne).

Prečítajte si tiež: Právne úkony a chyba vôle

Absolútna neplatnosť simulovaného právneho úkonu

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pri simulovanom konaní absentuje vážnosť vôle, právny úkon sa považuje za absolútne neplatný. To znamená, že takýto úkon nemá za následok vznik, zmenu ani zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká a súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať z úradnej povinnosti.

Dissimulácia: Zastretie iného právneho úkonu

V situácii, keď simulované konanie slúži na zastretie iného právneho úkonu, hovoríme o dissimulovanom konaní. Ak má právny úkon zastrieť iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak zodpovedá vôli subjektov a sú u neho splnené všetky náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, bol by rovnako neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Spoločná a jednostranná simulácia

O následkoch v podobe absolútnej neplatnosti môžeme hovoriť len v prípadoch tzv. spoločnej simulácie, t.j. ak obe strany právneho úkonu vedia o tom, že ich vôľa sa nezhoduje s prejavom. Naopak, ak len jedna strana koná v simulácii (nevážne) a táto okolnosť nie je dobromyseľnému účastníkovi úkonu známa, jedná sa o mentálnu rezerváciu, ktorá nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu.

Judikatúra k simulácii a dissimulácii

V oblasti definície simulácie a jej následkov Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval svoje rozhodnutie už pomerne dávno. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 12/2012 zo dňa 14.11.2012:

„Simulácia (predstieranie) pri právnom úkone predstavuje rozpor (nezhodu) medzi vôľou a jej prejavom. Simulovaný právny úkon môže trpieť vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo tiež vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne). U simulovaného konania v ktorom absentuje vážnosť vôle simulovaný právny úkon sa považuje podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. V takom prípade simulovaný právny úkon nemá za následok vznik, zmenu ani zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. V situácii, kedy simulované konanie vo svojej príčine (pohnútke) slúži k zastreniu iného právneho dôvodu, hovoríme o dissimulovanom konaní. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, podmienkou však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka), napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, bol by rovnako neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).“

Prečítajte si tiež: Aspekty zmluvy o verejnej službe

Príklady z judikatúry

• Kúpna zmluva ako simulovaný právny úkon: V konaní pred Okresným súdom Trnava súd posudzoval platnosť kúpnej zmluvy ako simulovaného právneho úkonu a zmluvy o pôžičke spolu so zabezpečovacím prevodom práva ako dissimulovaného právneho úkonu. Súd kúpnu zmluvu vyhodnotil ako simulovaný právny úkon z dôvodu absencie vážnosti vôle a ustálil, že simulovaný právny úkon je absolútne neplatný.
• Darovacia zmluva zastretá kúpnou zmluvou: Krajský súd Košice sa zaoberal otázkou platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi poručiteľmi a žalovanými. Súd vyhodnotil, že kúpna zmluva je neplatná, keďže išlo o simulovaný právny úkon, ktorým chceli účastníci zastrieť darovanie nehnuteľnosti. Keďže darovacia zmluva nebola uzavretá písomne a z jej znenia nebolo zrejmé, že išlo o darovanie, súd ju považoval za neplatnú.

Dôsledky pre prax

Znalosť definície simulácie a jej právnych následkov je kľúčová pre správne posúdenie platnosti právnych úkonov. V prípade sporu je potrebné dôkladne skúmať vôľu účastníkov a zistiť, či nedošlo k simulácii alebo dissimulácii. Dôkazné bremeno v takýchto prípadoch zaťažuje toho účastníka, ktorý sa dovoláva neplatnosti právneho úkonu.

Prečítajte si tiež: Podmienky spolupráce

tags: #vaznost #vole #dovolanie #definicia