
Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má zabezpečiť nápravu závažných pochybení v súdnom konaní. Judikatúra, teda ustálená rozhodovacia činnosť súdov, zohráva kľúčovú úlohu pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov upravujúcich dovolanie. V praxi sa však možno stretnúť s prípadmi, keď súdy nesprávne právne posúdia dovolanie, čo môže viesť k porušeniu základných práv účastníkov konania.
Právna veta hovorí: Práve poplatky za vedenie či správu úveru (tzv. mesačné paušály) je potrebné považovať za neprijateľné zmluvné podmienky, keďže predstavujú plnenie, ktoré nie je v záujme spotrebiteľa, a konanie banky spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť ako poškodzujúce spotrebiteľa.
Podľa názoru súdu je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými neposkytuje spotrebiteľovi skutočné protiplnenie, ale naopak sú uvedené úkony vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa.
Ústavný súd poukazuje na to, že Obchodný zákonník nie je vo vzťahu k Zákonníku práce vo vzťahu subsidiarity, ktorý by umožnil použiť § 134 Obchodného zákonníka na posúdenie hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov - ďalej len „rozhodnutie o organizačnej zmene“).
Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané sťažovateľkou, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie označeného základného práva. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené. Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu Civilný sporový poriadok výslovne umožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnom postupe nie je porušením práva na súdnu ochranu.
Prečítajte si tiež: Obrana proti nesprávne vypočítanému dôchodku
Zásadne platí, že na zachytenie či použitie podobizne zobrazenej osoby je potrebný jej súhlas; výnimku z tejto zásady predstavuje tzv. zákonná licencia upravená v § 12 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Už spomínaná výnimka zo zásady, že podobizeň fyzickej osoby môže byť použitá len so súhlasom oprávnenej osoby, sa týka použitia podobizne a obrazových snímok na úradné účely na základe zákona (§ 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ďalej pre účely spravodajstva a pre účely vedecké a umelecké (§ 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka), keď sa privolenie oprávnenej osoby na použitie podobizne či obrazových snímok nevyžaduje.
Sťažovateľka sa ďalej svojho práva na prejednanie veci domáhala dovolaním, pričom namietla to, že napadnutým rozhodnutím krajského súdu v spojení s rozhodnutím okresného súdu došlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý jej znemožnil, aby uskutočňovala procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo zakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku. Na tento procesný prostriedok najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí reagoval tak, že procesné skutočnosti, ktoré sťažovateľka namietala, sa týkajú nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa mal dopustiť krajský súd pri aplikácii hmotného práva.
Aj obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. patrí totiž k tzv. legálnym (zákonným) vecným bremenám, čiže k verejnoprávnym obmedzeniam vlastníckeho práva. Jeho verejnoprávny charakter a jeho povaha nasvedčujú tomu, že sa významne približuje k obmedzeniu vlastníckeho práva zakotveného v zákone č. 182/1993 Z. z. Svedčí o tom nakoniec aj ich zhodná zákonná konštrukcia… Tak ako zákon č. 182/1993 Z. z., ani zákon č. 66/2009 Z. z. expressis verbis neuvádza, že vecné bremeno vzniká za náhradu.
Podľa názoru ústavného súdu treba považovať výklad § 240 ods. 1 OSP, ktorý zastáva najvyšší súd, za neudržateľný z hľadiska ústavného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení so skutočnosťou, že podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je Slovenská republika právnym štátom. Keďže súčasťou princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je aj oprávnené očakávanie subjektov práv, že príslušné orgány štátu budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov a že tieto budú správne vykladať a aplikovať, nie je z ústavného hľadiska udržateľné, aby dobromyseľný účastník dovolacieho konania bol sankcionovaný za nesprávny postup súdu.
Obiter dictum v súvislosti s dobromyseľnosťou argumentovanou sťažovateľmi ústavný súd poznamenáva, že vec sťažovateľov vykazuje ,,reštitučný“ charakter napriek tomu, že prima facie ide o štandardné konanie o určenie vlastníckeho práva. Vzhľadom na vývoj veci pred všeobecnými súdmi po prvom rozhodnutí dovolacieho súdu (uznesenie najvyššieho súdu č. k. 1Cdo/114/2010 z 28. júna 2013) boli súdy viazané názorom najvyššieho súdu, podľa ktorého reštitučná legislatíva nebráni žalobkyni domáhať sa v jej veci ochrany svojich práv žalobou o určenie vlastníckeho práva. Po zmene spoločenských pomerov došlo k navráteniu majetku pôvodným vlastníkom.
Prečítajte si tiež: Nesprávne odvedené poistné: Ako postupovať?
Pred okresným a krajským súdom bolo sporným, či predmetom zmluvy bol aj vadný tovar dodaný žalovaným a či zmluvou sťažovateľ nadobudol zodpovednostné nároky voči žalovanému. Oba súdy v zhode posúdili, že zo zmluvy nevyplýva, že predmetom prevodu bol aj vadný tovar, a preto práva na sťažovateľa neprešli. V otázke nadobudnutia zodpovednostných nárokov na základe zmluvy o predaji podniku dospel okresný súd k záveru, že zmluvou sa tieto nároky nenadobúdajú. Naopak, krajský súd dospel k opačnému záveru. Sťažovateľ dovolaním všeobecne vymedzil právnu otázku, a to v akom rozsahu je potrebné určiť prechod práv a povinností z predávajúceho na kupujúceho v prípade zmluvy o predaji podniku.
Najvyšší súd nerozporuje tvrdenie sťažovateľa, že na vyjadrenie žalobcu pri rozhodovaní o dovolaní prihliadal. V popísaných okolnostiach ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd na prvom mieste porušil zákaz plynúci z § 436 ods. 3 CSP, podľa ktorého sa neprihliada na vyjadrenie k dovolaniu podané po uplynutí lehoty určenej súdom prvej inštancie.
Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom č. 19Cb/49/2019-168 zo dňa 27. 11. 06. 02. 2019 do zaplatenia (výrok I.). Krajský súd žalovaným rozsudkom č. k. 32Cob/7/2022-289 zo dňa 12. 10. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (výrok I.) a priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Žalobca žiadal uhradiť 6. 914,88 eur žalovaným, ktorú platbu žalobca zo svojho účtu poukázal na účet žalovaného dňa 26. 01. na úhradu faktúry žalovaného č. 2016021 z 21. 12. 2016. Súd preukázanie a nesprávne žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania posúdil podľa § 369 ods. zákona č. 513/1991 Zb. v zmysle žaloby žalobcu a priznal mu aj nárok na plnú náhradu trov konania. Žalovaný (ďalej len „dovolateľ“) podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil vadou podľa ustanovenia § 420 písm. ustanovením § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Navrhol, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku do právoplatného skončenia dovolacieho konania. Najvyšší súd na ústnom vyjadrení žalobcu a na základe do 11. 08. pripustiť zmenu žaloby. Žalovaný je toho názoru, že dňa 11. 08. pripustenie zmeny žaloby podľa § 124 ods. 1 CSP v spojení s § 140 ods. nie je zmena právneho dôvodu bez zmeny skutkových tvrdení, teda žalobného dôvodu. Žalovaný namietal, že pripustením zmeny žaloby v rozpore s § 140 ods. rovnosti účastníkov v konaní zakotveného aj v čl. žaloby. Nemožno považovať za tak vadný, že by to malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Právne posúdenie veci vychádza zo záväzných predpisov, ktoré sa viažu na Obchodný zákonník. Žalovaný navrhol svedka S. T., čo však bolo oneskorene navrhnuté. Svedka S. T. nešlo teda o obohatenie žalovaného bez právneho dôvodu, ako to ustálili všeobecné súdy. Súd nepovažoval návrh za včas. Zmenou žaloby dňa 11. 08. predmetného vyjadrenia v skutočnosti iba niekoľko dní vyše týždňa (konkrétne od 14. 11. 11. 2020). V konaní nevznikli zbytočné prieťahy v konaní. Nedošlo k zásahu do jeho majetkovej sfére. Žalovaný namieta tak výšku úroku z omeškania, ale aj samotnú výšku úrokov z omeškania v spojení s judikovaným právnym titulom. Žalobca sa domáhal bezdôvodného obohatenia ako právneho titulu vyplývajúceho z Občianskeho zákonníka. Žalobca odstúpil od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy, čo má samozrejme vplyv aj na plynutie omeškania dlžníka. Lehota bola 5 dní, ktorá uplynula dňa 5.2.2019. Omeškanie malo nastať dňa 26.1.2017. Bezdôvodného obohatenia sa dostal do omeškania už dňa 27.1.2017. V súvislosti s nárokom vyplývajúcim z iného právneho titulu (odstúpenia od zmluvy). Žalobca uplatnil nárok súvisiacimi predpismi, konkrétne S 369 ods. 1 a 2 ObchZ v spojení s 1 ods. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ObchZ. Podľa týchto predpisov by percentuálna sadzba úrokov z omeškania mala byť 9,00 % ročne zo sumy istiny (lex specialis). Bezdôvodného obohatenia by sa mali riadiť OZ a súvisiacimi predpismi, konkrétne s § 517 ods. nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ. ročne zo sumy istiny. Žalovaný namieta prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. na všetky okolnosti danej veci. Súd poukazuje na pandémiu COVIDU-19, energetickú krízu a nárast cien.
Súd v napadnutom rozsudku neuviedol konkrétne dôvody, prečo by návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu nevyhovel.
V dovolacom konaní je zastúpenie advokátom povinné (§ 429 ods. 1 CSP).
Prečítajte si tiež: Nesprávna zdravotná starostlivosť a odškodnenie
Dovolanie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Dôvody, pre ktoré je dovolanie prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Posúdenie právnej otázky patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (III. ÚS 474/2017 a I. ÚS 151/2022).
Žalovaný namieta, že čím žalovaný prišiel o súdnu ochranu. Žalovaný v podanom odvolaní týkajúca sa nevykonania dôkazu výsluchom svedkov S. T. a pani T. skutkových tvrdení žalovaného o tom, že pán T. požičal pánovi T. vzniknutého prijatím platby na úhradu faktúry č. Takýto postup spochybňujúce odvolací súd vyhodnotil za nedôvodné. Išlo o pôžičke peňazí (tento údaj nevznikol medzi p. T. a p. T. ako súkromnými osobami). Medzi stranami sporu a p. T., prípadne p. T. (ako spoločnosťou - právnickou osobou, ktorá sa obohatila), a to bez ohľadu na to, či pán T. peniaze spoločnosti P.S.P Stav s.r.o. žalobcom nekonkretizovaného právneho titulu. Preto pokiaľ by aj p. T. peňazí obdržal od pána T. spoločnosti P.S.P. Stav s.r.o. ktorá ani nebola veriteľom z prípadnej zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi p. T. ako veriteľom a p. ako dlžníkom) alebo záväzok spoločnosti S.P.S. Stav s.r.o. uhradiť spoločnosti FANDE s.r.o. ktorou táto sa spoločnosť požadovala úhradu neexistujúcej pohľadávky“. Vzťah údajne mal vzniknúť medzi p. T. a p. strán z takéhoto záväzkového vzťahu.
Námietka žalovaného týkajúca sa nevykonania dôkazu výsluchom svedkov S. T. a pani T. nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.
Súd žalobu o dielo zamietol. Konaní žalobcom vyššie namietaným postupom súdu prvej inštancie, za plne nedôvodné“. Skutkových tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania. Bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu. Najvyšší súd plne stotožňuje a konštatuje nedôvodnosť vznesenej námietky žalovaného.
Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ovládané zásadou (práva pozná súd). Ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Kvalifikoval. Bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne.
Žalobca jeho skutkové tvrdenia o pôžičke peňazí a tzv. procesných právach, respektíve porušil jeho právo na spravodlivý proces. Vyjadrení uvádzané skutočnosti skôr, rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania. Vyššie prostriedky procesnej obrany sú predložené včas, ak sú predložené v lehote podľa § 167 ods. CSP“.
Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. I. ÚS 33/2021 z 26. by konala starostlivo (subjektívne hľadisko).
Práva na spravodlivý proces. Ako nedôvodnú. Rovnosti procesných strán. Potrebné na rozhodnutie vo veci. Zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Vecou súdu, nie strán sporu. 125/1999, R 42/1993).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolacím súdom nebolo poznačené ani jednou z namietaných vád zmätočnosti podľa § 420 písm. Skutkové tvrdenia.
Dovolateľ ďalej založil prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Z § 432 ods. právnom posúdení veci.
Titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi stavebné práce na akcii „DEXTRAM“ (ulica R. Žalobcovi faktúrou č. - že dňa 21.12.2016 vystavil žalovaný faktúru č. vykonané stavebné práce na akcii „DEXTRAM“ v Bratislave (ul. R. sporu) tento nárok viazal na konkrétny dôvod, teda titul, s ktorým neuspel.
Uplatneného nároku ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenie výslovne neuviedol. Všeobecnými súdmi. Dovolacieho dôvodu podľa § 432 ods.
Explicitne neformuloval. Vyriešenie veci (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 336/2019, sp. zn. III. 580/2021). Súvisiace s týmto právnym titulom sa tiež riadili ObchZ a súvisiacimi predpismi, konkrétne § 369 ods. a 2 ObchZ v spojení s 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. Ustanovenia ObchZ. Mala byť 9,00 % ročne zo sumy istiny (generalis vo vzťahu k ObchZ ako lex specialis). 517 ods. 1 a 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. Ustanovenia OZ. Omeškania mala byť nižšia, a to 5,00 % ročne zo sumy istiny“. Občianskeho zákonníka, ak je predmetom konania obchodnoprávny vzťah?
Bezdôvodným obohatením v obchodnoprávnych vzťahoch. Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/86/2005, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. IV. ÚS 214/04, sp. zn. IV. ÚS 70/2018). Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. IV. Občianskeho zákonníka“.
Prípustnosti podľa § 421 ods. 1 písm. rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. (napr. rozhodnutie sp. zn. 1Obdo/24/2020, 2Obdo/55/2020, 4Obdo/37/2021). Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. Predmetná otázka musí byť zároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Dovolania podľa tohto ustanovenia (I. ÚS 151/2022). Nie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm.
Pokiaľ ide o dôvod prípustnosti v zmysle § 421 ods.1 pís. obchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. publikované pod č. 20 v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR č. 2/2003. „Ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR č. dlhu vo vzťahoch upravených Obchodným zákonníkom“. Peňažného dlhu vo vzťahoch upravených Obchodným zákonníkom. Obohatenia upraveného iba v Občianskom zákonníku, malo byť posudzované podľa § 517 ods. Občianskeho zákonníka a podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Prednesenou dovolateľom. Konštatuje prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.
Podľa 261 ods. podnikateľskej činnosti.
Podľa mienky dovolacieho súdu, ak § 261 ods. obohatenia. Obchodných vzťahoch, vylúčiť z okruhu obchodných záväzkových vzťahov. Za zhotovenie diela, ktoré v skutočnosti nezhotovil).
Podľa § 1 ods. ustanoveniami tohto zákona. Predpisov občianskeho práva.
Obchodnom zákonníku, ktorý je špeciálnym predpisom. Vzťahu. Občianskoprávnym vzťahom. Aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka (OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. komentár. Zväzok I. (§ 1 až 260). 2. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2022, 52 s.).
Že § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. obchodnoprávnych vzťahoch. V zmysle § 1 ods. bezdôvodného obohatenia a právo na jeho vydanie. Právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka.
Ako úhradu faktúry č. výzvy. Dielo. Aj úroky z omeškania, a to odo dňa 06.02.2019 podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka“.
Ktorú žalobca poskytol žalovanému na zaplatenie žalovanej istiny z titulu odstúpenia od zmluvy. Čo má samozrejme vplyv aj na plynutie omeškania dlžníka. Ktorá uplynula dňa 5.2.2019. Nastať dňa 26.1.2017. Bezdôvodného obohatenia sa dostal do omeškania už dňa 27.1.2017. V súvislosti s nárokom vyplývajúcim z iného právneho titulu (odstúpenia od zmluvy)“. Už dňa 27.1.2017“. Na plnenie. Bez právneho dôvodu.
Nevymedzenie dovolacieho dôvodu v súlade s § 432 ods. 2 CSP.
421 ods. 1 písm. b) CSP uvádza, že ustanovenie § 421 ods. postupom konajúcich súdov. Nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. republiky napr. sp. zn. 1Cdo/62/2010, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010 a 8ECdo/170/2014).
Koncentrácie konania sa zaoberal v bode 10. až 17. ustanovení § 420 písm.
Konštatuje, že z podaného návrhu nemal za osvedčené dôvody hodné osobitného zreteľa. 444 ods.
3, druhá veta CSP). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.
Včasnosť podania dovolania, nesprávne vyznačenie dátumu právoplatnosti rozsudkuSprávne určenie, ktorým dňom nadobudne rozsudok právoplatnosť (vyznačením na doložke právoplatnosti) je významným nielen z hľadiska posúdenia existencie procesnej prekážky res iudicata, ale aj z hľadiska vymedzenia lehoty pre podanie opravných prostriedkov, pretože nesprávne potvrdenie súdu o tom, kedy nastala právoplatnosť rozsudku nemôže byť na ujmu účastníkom konania. Doložka právoplatnosti síce nie je právnou skutočnosťou, ktorá by mala vplyv na právne vzťahy účastníkov konania (takýto vplyv mám len právoplatnosť rozhodnutia ako taká, ktorá nastane nezávisle na vôli súdu či účastníkov konania okamihom, keď sú splnené zákonné podmienky a keď ho už nemožno napadnúť odvolaním), avšak je úradným osvedčením o právnej skutočnosti - nadobudnutí právoplatnosti. Doložka právoplatnosti síce svedčí prezumpcia správnosti, pretože jej vyznačením súd potvrdzuje, že rozhodnutie je právoplatné a že bolo zákonným spôsobom doručené, čo ale neznamená, že z jej nesprávnosti nemožno vyvodzovať dôsledok, rovnakej povahy ako zákon vyvodzuje z nesprávneho poučenia o odvolaní v zmysle § 204 ods. 2 prvá veta O. s. p. Nie je povinnosťou účastníka konania overovať, či právoplatnosť rozhodnutia nastala skutočne vtedy, keď ju zistil a zaznamenal súd prvého stupňa. Nemožno preto odmietnuť ako oneskorene podané dovolanie, ktoré bolo podané po uplynutí jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia, ale v jednomesačnej lehote od vyznačeného dňa právoplatnosti príslušným súdom.
Prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, zásada diformitySúdna prax už opakovane konštatovala, že prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu je založená na zásade diformity (rozdielnosti). O rozdielnosť rozhodnutí ide vtedy, keď súdy posúdili okolnosti významné pre meritórne rozhodnutie veci odlišne. To znamená, že ide o rozdielne konštituovanie alebo deklarovanie práv a povinností v právnych vzťahoch účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu nie je preto rozhodujúce to, ako odvolací súd sformuloval výrok svojho rozsudku, (či ho formálne označil ako zmeňujúci, hoci v skutočnosti ide o potvrdzujúci rozsudok), prípadne ako v dôvodoch označil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých pri rozhodnutí postupoval (či rozhodol podľa § 219 O.s.p. alebo § 220 O.s.p.).
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako dovolací dôvodJudikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu z 28. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998). Takáto procesná vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolací súd len pre úplnosť dodáva, že kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia ustanovených zákonom.
tags: #vec #nesprávne #právne #posúdili #dovolanie #judikatúra